Home

Nazrime do starobylého ochtinského evanjelického kostola

Existencia starobylého kostola v Ochtinej z prvej polovice 13. storočia potvrdzuje, že obec od 13. storočia zohrávala popri Štítniku významnú úlohu. Pulzoval v nej čulý banícky život, bola hmotne dobre zabezpečená a venovala sa aj duchovným potrebám obyvateľov. Ochtiná, ako banícka obec, mala na území štítnického panstva výsadné postavenie. Mala charakter baníckeho mestečka z čoho vyplývali niektoré skutočnosti  - obec, ani jej obyvatelia neplatili kráľovi majetkové dane, nepoznali poddanské robotné povinnosti, mali právo voľby farára, slobodnú voľbu richtára. Keďže doklad (listina) o udelení mestských výsad pre Ochtinú nebol vydaný, ostala len privilegovanou obcou s niekoľkými výsadami.
Obyvatelia obce postavili románsku jednoloďovú stavbu, typovo zrejme panský tribúnový kostol, zasvätený patrónovi sv. Mikulášovi, so západnou predstavanou vežou. V rokoch 1342 – 1347 ho prestavali na gotický náboženský objekt a približne v polovici 15. st. pôvodné jednolodie (chrámový priestor) rozšírili, otvorili severnú stenu lode a pripojili ďalšiu bočnú loď s hviezdicovou klenbou. V tomto období klenbou zaklenuli hlavnú loď aj štítnického kostola, jej staviteľom bol Šimon. Je pravdepodobné, že tento staviteľ zabezpečoval aj prestavbu ochtinského kostola. Vnútorný plášť presbytéria a ďalších častí kostola zdobia stredoveké maľby. Prevažná časť malieb pochádza z jedného časového obdobia, ktoré sa dá vymedziť šesťdesiatymi a osemdesiatymi rokmi 14. storočia. Sú dielom najmenej dvoch neznámych maliarov, ktorých vzhľadom na precíznosť výtvarného prejavu môžeme označiť ako dielňu Majstra ochtinského presbytéria.
Meno, pôvod a životné osudy Majstra ochtinského presbytéria nepoznáme. Pravdepodobne pochádzal z Talianska. Ako vagantský (potulný) putujúci maliar spolu s ďalšími podobnými prišiel do Gemera. Na skutočnom rozvoji stredovekej maľby v Gemeri má azda rozhodujúci podiel umelec, ktorý realizoval časť výzdoby v Šiveticiach. Na výzdobe pracovali traja maliari v jednej časovej etape. Hlavný majster a dvaja pomocníci, maliari. Prvý pracovník, ktorý tvoril v bezprostrednej blízkosti hlavného majstra a iste pod jeho vedením, v Gemeri pravdepodobne zdomácnel, vytvoril vlastnú dielňu a pôsobil tu takmer tridsať rokov. V Šivetiaciach mu odborníci pripisujú obraz archanjela Michala vážiaceho duše, fragmenty malieb, ktoré pôvodne tvorili gotický variant, christologický cyklus a ďalšie maľby. Namaľoval aj dvojicu transferov, dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie, ktoré pochádzajú zo Šivetíc.
Keďže v najvyzretejšej podobe sa jeho umenie neskôr prejavilo vo výzdobe presbytéria v Ochtinej, odborníci umenia ho nazvali Majstrom ochtinského presbytéria. Jeho umenie je podmienené príkladom Hlavného majstra (zo Šivetíc) a evidentne z neho čerpá. Majstra ochtinského presbytéria a jeho dielňu možno datovať do šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 14. storočia. Mimoriadne rozsiahla a kvalitatívne hodnotná výzdoba ochtinského kostola sa tematicky viaže na mariologický a hlavne christologický cyklus (v presbytériu) a patrí ku kľúčovým realizáciám, významným pre ďalší vývoj domácej gemerskej stredovekej monumentálnej maľby.
K ďalším realizáciam Majstra ochtinského presbytéria a jeho dielne patria: rozsiahla výzdoba kostola v Koceľovciach, maľby v niekdajšom presbytériu v Rimavskom Brezove a v Rybníku, maľba (Ukrižovaný) na východnej strane severnej bočnej lode kostola v Štítniku, maľby v bývalom presbytériu v Turičkách (Cinobaňa), Kyjaticiach a v Chyžnom.
Majster ochtinského presbytéria a jeho dielňa mali vplyv aj na rozsiahlu maliarsku produkciu druhej polovice 14. storočia na Spiši, vo Zvolenskej stolici, v Turci, čiastočne ja v Liptove a v južných oblastiach stredovekého Uhorska. Na území Gemera ním založená maliarska domáca tradícia a kontinuita pretrvávala takmer v celom nasledujúcom storočí.
Asi v polovici 17. storočia nástenné maľby v celom interiéri kostola prekryli vápennými nátermi. Roku 1894 ich objavil Š. Groh, ktorý v rokoch 1901 – 1907 odkryl a reštauroval jednotlivé scény christologického cyklu – z Kristovho života (Milan Togner: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Bratislava 1989). V tomto chráme sa stredovekí Ochtinčania schádzali, vzdelávali a utvrdzovali vo viere. Najprv v starovekej – pravoslávnej viere, pozdejšie po roku 1440 v husitskom učení, ktoré u obyvateľov zanechalo trvalé stopy a bolo dobrou prípravou pre prijatie reformácie. Náboženských kazateľov – kňazov z tohto obdobia nepoznáme.
Spracované podľa:
Milan Togner: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri. Bratislava, Tatran 1989, s. 72-78.
Ján Šlosár:  Z dejín Ochtinej. Ochtiná, Obecný úrad 1983.
Božena Mihaliková
Foto: internet




 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Reklamný prúžok
Aktuálne komentáre
Štvrtok, 23. Február 2012

Dnes má meniny Roman a Romana
Zajtra má meniny Matej