Objavte krásu Zemplína: Poplenérová výstava obrazov a fotografií v Rožňave

Výstava obrazov a fotografií z medzinárodného plenéra vizuálneho umenia v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave sa uskutoční od 22. apríla do 31. mája 2024.  Organizátorom je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom kultúry košického kraja. 

Prezentovaných bude vyše tridsať výtvarných a fotografických diel, ktoré zachytávajú rôzne aspekty Zemplína – od jeho malebného vidieka a krajiny, až po jeho bohatú históriu a kultúru. Návštevníci si tak budú môcť vychutnať estetický zážitok a zároveň sa dozvedieť viac o tomto čarovnom regióne Košického kraja,“ informovala Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska.

Plenér organizovalo Centrum kultúry Košického kraja na Zemplínskej Šírave v októbri minulého roka a jeho výsledkom je putovná výstava „NA ZEMPLÍNE“. Jej cieľom je podporiť talentovaných a kreatívnych umelcov a návštevníkom ponúknuť jedinečnú príležitosť spoznať krásu tohto regiónu očami talentovaných umelcov nielen z Košického kraja, ale aj z Poľska či Rumunska. Medzi vystavujúcimi umelcami je aj Martina Belányiová zo Štítnika, ktorá na plenéri zastupovala Gemer. 

Stretneme sa v knižnici – aj o tom, ako využívajú nákup nových kníh Z FONDU NA PODPORU UMENIA v Gemerskej Polome

Pod názvom Stretneme sa v knižnici Obecná knižnica v Gemerskej Polome v roku 2023 realizovala nákup nových kníh z finančných prostriedkov poskytovateľa Fondu na podporu umenia, ktorý je jediným dotačným systémom podporujúcim nákup knižničného fondu a vďaka ktorému máme v našej knižnici nové prírastky a spokojných návštevníkov. Nákup nových kníh bol realizovaný účelovo, čím prispel k cieľavedomému a systematickému doplneniu knižničného fondu. Kniha je výborným prostriedkom na posilnenie sebavedomia, zlepšenia pamäti a analytických schopností. Pravidelná a dlhodobá spolupráca s deťmi, žiakmi i študentami vedie k správnemu pochopeniu textu, výberu kníh a používaniu odbornej literatúry. Dôkazom toho sú aj spoločné stretnutia, kde je vidieť, že deti a žiaci sa v knižnici dokážu správne orientovať. Nerobí im problém vyhľadať si dielo beletrie. Rozoznajú poéziu od prózy. Pracovať s náučnou literatúrou si poradia už aj žiaci základnej školy nižších ročníkov.  Veľké zastúpenie majú seniori, ktorí v mnohom využívajú služby knižnice, ako i členovia spoločenských organizácií a občania susedných obcí.

Cesta okolo sveta za 80 dní  *  Slávni cestovatelia, exotické zbierky

Výstavu Cesta okolo sveta za 80 dní. Slávni cestovatelia, exotické zbierky s inovatívnym múzejno-pedagogickým programom realizuje Gemersko-malohontské múzeum z verejných zdrojov FPU – Fondu na podporu umenia 2023.

    V zbierkach Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa vďaka založeniu inštitúcie v roku 1882 nachádza súbor 465 zbierkových predmetov z mimoeurópskych, tzv. exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci generácií z druhej polovice 19. storočia a z prelomu 19. a 20. storočia sa podľa trendov danej doby zameriavali nielen na zbieranie predmetov nájdených a typických pre región, Gemersko-malohontskú župu alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu zaujímavých predmetov, ktoré sa dostali do župy predovšetkým z dôvodu ich vzácnosti a exotickosti. Táto výstava sa zameriava na prezentáciu 36 rôznych exotických artefaktov zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktoré sa zachovali pre potomkov z obdobia rokov 1850 až 1950.

Galéria Baníckeho múzea v Rožňave opäť prichádza s výstavou Marty Vajdovej

Výstavu regionálnej autorky Marty Vajdovej pod názvom Svetlá mojej duše, ktorej vernisáž sa uskutoční 18. apríla o 16-ej hodine v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja.

Marta Vajdová prostredníctvom svojej umeleckej tvorby romantickým spôsobom odhaľuje vlastné vnímanie sveta. Dokonalé realistické výjavy vyobrazujú prírodu a človeka v nej. Výtvarné umenie nikdy neštudovala, napriek tomu, že už v detstve inklinovala ku kresbe a maľbe, v ktorej vynikala. Považuje sa za samouka. Jej záľubu však postupom času začala objavovať aj verejnosť, ktorá si všimla výnimočnosť jej tvorby.

Vajdová uprednostňuje starú maliarsku techniku. Primárne odmieta akryl, pretože ho považuje za príliš moderný. Je trpezlivá, a čaká, kým olejové farby zaschnú. Vo svojej tvorbe tak kladie dôraz na techniku spracovania. 

Postrehy pri stretnutí s knihou v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome

 

Kniha bola a je i v dobe počítačov neodmysliteľnou súčasťou nášho života. V jedno piatkové popoludnie sme sa zišli starší, mladší a deti, no skrátka všetci  tí, ktorí majú radi dobrú knihu, na besede, ktorú v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome pripravila naša knihovníčka Danka Červenáková. Takto nám sprístupnila nové knihy, ktoré nakúpila v rámci projektu na nákup nových kníh z dotácie poskytovateľa Fondu na podporu umenia. Medzi aktívnych čitateľov našej knižnice patríme aj my, členky Miestneho odboru Matice slovenskej. Našli sme si čas, aby sme sa aj odreagovali od našich povinností a zistili, aké nové knihy pribudli.

Hneď v úvode nám toto posedenie spestrili šikovné dievčatá Danka Ďuričeková a Dorotka Liptáková s veľmi peknými prednesmi prózy a poézie.  Jedných dychom sme tiež počúvali bývalú knihovníčku pani Marienku Červenákovú, ktorá nám porozprávala o jej začiatkoch v našej knižnici.

sobota, 06 apríl 2024 14:47

Hatvaniho dni v Rimavskej Sobote

Napísal(a)
Hatvaniho dni v Rimavskej Sobote

Rimavská Sobota, 04.04. 2024 - Rimavskosobotský rodák István Hatvani (1718 - 1786) získal prívlastok „uhorský Faust.“ Jeho mladosť nebola ničím iným, ako nepoddajným bojom za dosiahnutie možnosti vzdelávania sa. Doba, v ktorej žil bola plná neustálych bojov, ako pre protestanta to znamenalo boj proti nadvláde katolicizmu, ako pre vedca boj proti mentalite celej svojej doby. Pôsobenie Istvána Hatvaniho spadá do obdobia panovania Márie Terézie, kedy protestantské kolégiá museli zdolávať mnoho prekážok. Takmer štyri desaťročia pôsobenia rimavskosobotského vedca v Debrecínskom reformovanom kolégiu prispeli k pozdvihnutiu úrovne vyučovania filozofie, matematiky, fyziky, chémie a teológie. Hatvani bol jedným z najpripravenejších polyhistorov svojej doby, ktorý dal o sebe počuť vo viacerých vedných disciplínach. Počas svojej kariéry, okrem dejín filozofie, učil aj ontológiu, theologiu naturalis, kozmológiu, physico generalis a specialis, experimentálnu fyziku, botaniku, lekársku fyziológiu, zemepis, hydrostatiku, mechaniku, astronómiu, etiku a prírodné právo.

Výstava Gemer – Spiš v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave

V polovici apríla Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára výstavu pod názvom Gemer – Spiš. Ide o výstavu fotografií Szilárda Schermanna, ktorá zobrazuje miesta dvoch susediacich regiónov Slovenska v prvej polovici 20. storočia.

Szilárd Schermann pochádzal zo Spišskej  Novej Vsi a stal sa agrobotanikom na Maďarskom kráľovskom ústave pre výskum semien v Budapešti. Popri plnení každodenných úloh dokázal publikovať aj pomerne veľké množstvo vedeckých štúdií, a to nielen o hospodársky významných druhoch rastlín, ale aj o divo rastúcich a tiež o voľne žijúcom vtáctve. Okrem vedy bol zároveň kľúčovou osobnosťou vtedajších maďarských alpinistov. Bol tajomníkom a neskôr podpredsedom Uhorského karpatského spolku a v rokoch 1939 – 1941 aj podpredsedom Maďarského turistického zväzu. Bol jedným z mála, ktorý dôkladne poznal celú Karpatskú kotlinu.

piatok, 05 apríl 2024 11:48

Vtáka poznáš po perí a po speve...

Napísal(a)
Na obráízku sú: pinka lesná (Fringilla coelebs) a oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes)

Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju prírodovedec Ottó Hermann. 

Ottó Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť, asi dve tretiny, v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie. (zdroj: internet)

Výstava karikatúr v Rožňave na tému COVID-19

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom a Galériou kresleného humoru Nové Mesto nad Váhom pripravili výstavu originálnych prác slovenských a českých karikaturistov pod názvom Život náš covidový. Vernisáž sa uskutoční 15.4.2024 o 17:00 hod. v priestoroch knižnice.

Smiech. Pôsobí ako obrana proti záťažovým udalostiam. Na jeho blahodarné účinky nesmieme zabúdať. Musíme mať na zreteli, že práve smiech je bojovníkom voči stresu, hnevu, úzkosti, depresii. Je starší ako samotná reč človeka a je prirodzenou súčasťou nášho života. Smiechom sa zvyšuje sebadôvera. Vďaka nemu dokážeme vnímať naše problémy aj z inej perspektívy a s väčším nadhľadom.  

utorok, 02 apríl 2024 09:33

Predmet mesiaca apríl 2024 * Bocian biely

Napísal(a)
Predmet mesiaca apríl 2024   *  Bocian biely

Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zoologické zbierky. V roku 2023 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát bociana bieleho (Ciconia ciconia), jedného z najznámejších druhov vtákov hniezdiacich u nás. V roku 2024 je predmetom mesiaca apríl.

Bociana bieleho spozná asi každý človek na Slovensku. Má palearktický typ rozšírenia, obýva takmer celú Európu. Hniezdi prakticky na celom území Slovenska do nadmorskej výšky cca. 850 m.

Bocian biely hniezdil pôvodne na stromoch, dnes sa však na Slovensku nachádza už len niekoľko málo stromových hniezd. V súčasnosti hniezdi najmä v intravilánoch obcí, mimo nich len vzácne. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si hniezda staval hlavne na komínoch budov, prípadne strechách stodôl, no dnes ich stavia väčšinou na stĺpoch elektrických vedení a na hniezdnych podložkách. Hniezdi raz ročne, v znáške má najčastejšie 2 – 5 vajíčok. Živí sa živočíšnou potravou, napríklad hadmi, žabami, malými rybkami, dážďovkami, hmyzom či hrabošmi. Potravu si zbiera na poliach, lúkach a zamokrených plochách v okolí hniezda.

Strana 1 z 196