Objavte Gemer z novej perspektívy: Pozývame vás na otvorenie Via ferraty Hrádok
Napísal(a) AI+OD
Prijmite pozvanie na otvorenie nového turistického zážitku v srdci Gemera. Projekt Via ferrata Hrádok – Mikova železná cesta pri Jelšave v Revúckom okrese prináša návštevníkom možnosť vystúpiť na vrch Hrádok novým, atraktívnym a najmä bezpečným spôsobom. Zažite dokonalé spojenie dobrodružstva a jedinečných výhľadov na okolitú krajinu.
Súčasťou podujatia bude oficiálne otvorenie a prvé prechody ferraty. Predstavíme vám aj ďalšie novinky, ktoré obohatia ponuku aktívneho cestovného ruchu v našom regióne.
Kedy a kde sa stretneme?
Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho opäť v Múzeu Betliar
Napísal(a) J. Krajčiová
SNM Múzeum Betliar v spolupráci so Slovenským poľovníckym zväzom, Regionálnym odborom Gemer Rožňava – Revúca, Obvodnou poľovníckou komorou Rožňava, Lesmi SR OZ Východ Rožňava a Slovenským rybárskym zväzom Rožňava organizujú najmä pre milovníkov a priaznivcov poľovníctva. 9. ročník podujatia s názvom Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, ktorý bude 6. júna 2026 v areáli kaštieľa Betliar.
Celodenné podujatie sa začína o 9:15 hod. sprievodom za zvuku fanfár. O 10:30 hod. bude Svätohubertská svätá omša.
Návštevníkov čaká bohatý program: súťaže v streľbe a vo varení guláša, vystúpenie sokoliarov, výstava psov, nebude chýbať ani lov rýb a z nich pripravené špeciality. Návštevníci môžu obdivovať i trofeje poľovníkov v okolí fontány. Novinkou bude ukážka vábenia zveri.
Zreštaurovaný portrét Jánosa Fábryho, zakladateľa a prvého riaditeľa Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote
Napísal(a) A. Kollár
Predmetom mesiaca jún je nedávno zreštaurovaný portrét zakladateľa a prvého riaditeľa Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote – Jánosa Fábryho (1830 – 1907). Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa podarilo tomuto zbierkového predmetu prinavrátiť jeho pôvodné výtvarné kvality a historickú hodnotu. Autorom reštaurátorských prác je Mgr. art. Štefan Kocka. Múzeum plánuje zreštaurované dielo zaradiť aj do koncepcie pripravovanej novej stálej expozície, v ktorej bude mať János Fábry, ako kľúčová osobnosť histórie múzea, nezastupiteľné miesto.
Portrét je komponovaný na vertikálne orientovanom obdĺžnikovom formáte plátna a technikou olejomaľby zobrazuje prvého riaditeľa múzea v čiernom obleku s bielou košeľou, čiernou kravatou a okuliarmi. V pravej ruke drží knihu v hnedej väzbe.
Jún plný festivalov, osláv, hudobných podujatí a historických hier v našom regióne
Napísal(a) AI+OD
V mesiaci jún 2026 ponúka región Gemer-Malohont bohatý kultúrno-spoločenský program, v ktorom dominujú folklórne festivaly, mestské oslavy, hudobné podujatia a historické hry. Podrobný prehľad kľúčových podujatí sme rozdelili podľa zamerania:
Folklór a tradície
- Medzinárodný festival detských folklórnych súborov (6. jún 2026, Mesto Rožňava – Radnica): Prehliadka mladých folklórnych talentov.
- Poľovnícky deň grófa Gejzu Andássyho (6. jún 2026) v historickom areáli parku a Kaštieľa Betliar.
- Kružňanský rezňovo-pivný juniáles (6. jún 2026, Kružno) akcia plná dobrej nálady a jedla.
- Tvorivé dielne s remeselnými majstrami (13. jún 2026, Drienčany): Možnosť vyskúšať si tradičné remeslá z regiónu.
- Stretnutie heligonkárov (jún 2026, Kokava nad Rimavicou): Tradičné stretnutie spojené s tvorivými dielňami.
Pripomíname si okrúhle výročia osobností Gemera a Gemera-Malohontu, pripadajúce na jún 2026
Napísal(a) Marta Mikitová
V Gemeri a Gemeri-Malohonte sa narodili, študovali či pôsobili mnohé osobnosti celoslovenského významu. Ich práca a aktivity v oblasti histórie, kultúry a umenia, spoločenského života, vedy, techniky, hospodárstva... zanechali trvalú stopu v živote našej spoločnosti a prínosy ich činnosti sú významné a dôležité pre rozvoj celého nášho Slovenska. Každý, kto prispel svojou prácou a tvorivosťou k rozvoju našej spoločnosti si zaslúži našu úctu a môžeme byť na neho právom hrdí. Pripomeňme si preto okrúhle výročia narodenia či úmrtia takýchto osobností, ktoré pripadajú na jún 2026.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.