,,Naše združenie, Skryté poklady Slovenska, vzniklo v roku 2011, ale aktivity na Železníku sme začali až po roku 2015, kedy sme tu natočili dokumentárny film o historických pamiatkach. V roku 2017 sme realizovali prvý projekt, kedy sme upravili okolie kina na Železníku a okolie banskej štôlne. Ďalej sme robili obnovu baníckej kaplnky, revitalizovali sme jazierko a minulý rok sme robili revitalizáciu starej drevenej kolkárne. Projekt Zelené oázy, Oddychová zóna – Vyhliadka nad Železníkom, je náš, zatiaľ, najväčší projekt. Naším cieľom bolo sprístupniť turistom zaujímavú atrakciu, kde sa môžu zastaviť a pokochať výhľadmi, ktoré sa ponúkajú. Je to na turistickej trase zo Sirka do Rákoša a na cyklotrase z Muráňa. Vo večerných hodinách vyhliadka ponúka veľmi pekné výhľady na nočnú oblohu. Toto dielo sa podarilo aj vďaka pomoci miestnych obyvateľov, Obecného úradu Sirk a všetkých ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom pričinili," priblížil predseda OZ Skryté Poklady Slovenska Ladislav Bene.
Nová vyhliadka sa nachádza nad baníckym kinom Železník, známym aj ako kino Stachanov. Ponúka nám doposiaľ nepoznaný, ale čarovný výhľad na okolie. Projekt sa podarilo zrealizovať vďaka grantovej výzve Nadácie Ekopolis – Zelené oázy a k realizácii prispela sumou 2 000 € aj Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER z členského príspevku Rozvojovej agentúry BBSK v rámci rozvojového zámeru ,,Oddychová zóna – vyhliadka nad Železníkom“. „Sme radi, že v regióne vznikajú projekty, ktoré dokážu osloviť návštevníkov a zároveň prezentujú unikátnu lokalitu. Je skvelé, že vďaka spolupráci viacerých subjektov, nielen našej OOCR, vzniklo miesto, ktoré doplní banícke atraktivity okolo Železníka a priláka ľudí ako miesto s nádherným výhľadom, vhodné na oddych a možno i krátke rozjímanie či meditáciu,“ uviedol riaditeľ OOCR GEMER Jaroslav Hric.
V piatok, dňa 15.7.2022, sa v Železníku pri baníckom kine Stachanov stretli za účasti pozvaných hostí starosta obce Sirk Daniel Fakla, predseda OZ Skryté poklady Slovenska Ladislav Bene, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Ján Lunter, poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja Ing. Július Buchta, Ing. Július Laššan a riaditeľ OOCR Gemer Ing. Jaroslav Hric, aby spoločne otvorili novú vyhliadku.
Na úvod stretnutia bol hosťom, ale aj širokej verejnosti predstavený projekt, postup jeho realizácie, význam lokality a možnosti jej využitia v oblasti montánneho turizmu. Následne sa hostia presunuli k vyhliadke, ktorú slávnostne otvorili. Po slávnostnom otvorení vyhliadky nasledovala exkurzia po okolitých zaujímavostiach, predovšetkým baníckych pamiatkach. V teréne boli odprezentované aj vízie na budúce projekty, ktoré by chcela obec, ako aj nadšenci, v nasledujúcich rokoch realizovať.
„Nesmierne ma tešia početné rozvojové aktivity v oblasti cestovného ruchu, ktoré sa v ostatných rokoch realizujú na Gemeri. Som rád, že Banskobystrický samosprávny kraj je jedným z partnerov, ktorí prispievajú ku vzniku nových atraktivít v cestovnom ruchu na tomto prekrásnom území. Dnes sme slávnostne predstavili verejnosti projekt, ktorý je spätý najmä s bohatou baníckou históriou tohto územia. Na Gemeri je výnimočné to, že okrem technických pamiatok sa môže pýšiť i jedinečným prírodným prostredím a výnimočným kultúrno historickým dedičstvom, čo z neho robí atraktívnu turistickú destináciu,“ uviedol Ján Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Lokalita Železník s okolitými obcami, ako Sirk a Rákoš, už dnes disponujú bohatou turistickou ponukou. Ak vás zaujíma banícka tematika, určite si nenechajte ujsť sprevádzané exkurzie po Železníku. Tie zahŕňajú návštevu banských obcí, ústia štôlní, šácht, háld či komínov, pekné výhľady, ale aj návštevu baníckej expozície. Okrem informácií o vzniku, ťažbe a spracovaní rúd sa počas túry dozviete aj množstvo zaujímavých detailov, napr. kde stál prvý železničný most so zákrutou, ktoré dva minerály boli objavené v podzemí Železníka alebo kde sa vykonal najhlbší rudný vrt v bývalom Uhorsku poháňaný ľudskou silou.
Zážitok je dostupný na stránke www.zahoramizadolami.sk.
Mgr. Viktor Brádňanský


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-