Prišiel som prevziať pracovisko od "prieskumákov" od ich vedúceho Loranta Lazára. Bol som dosť zaskočený viditeľným neporiadkom ako v bani, tak i v povrchových objektoch na povrchu. V bani z drevenej výdrevy viseli dlhé biele „cencúle“ vznikajúce na vlhkom dreve, v povrchových objektoch veci neusporiadané, rozhádzané s množstvom špinavých gumených čižiem a podobne. Drevo, ktoré sem privážali dvaja furmani, nakopené neroztriedené na hromadách.
Nasledujúci deň som vo felezcimre za účasti všetkých povedal: "Do bane pôjdete vtedy, keď celé chodby prečistíte tak, aby to vyzeralo ako to v bani má byť. Vo všetkých miestnostiach urobíte poriadok. Až potom budete môcť fárať a pracovať v bani. Pokiaľ niekto s tým nesúhlasí, nech mi to tu hneď oznámi a ja urobím príslušné opatrenie."
S úškrnkami a poznámkami v maďarčine, ktorej som nerozumel, začali ale moje nariadenia plniť. Po veľmi krátkom čase zistili, že takto je to lepšie, lepšie sa na pracovisku cítia a začali si to pochvaľovať.
V ten deň doviezli, plne naloženými vozmi, drevo dvaja furmani. Pred zložením som sa ich spýtal: "Dostali ste za dovoz a uložení dreva, ktoré ste doteraz doviezli, zaplatené?"
"Áno dostali," bola odpoveď.
Pokračoval som takto: "Za toto drevo, ktoré ste doviezli, vám bude zaplatené až vtedy, keď tie kopy, tu zloženého dreva, usporiadate do klietok podľa dĺžky. Keď nie, v Drnave je dostatok furmanov, ktorí vás nahradia".
Vyvolalo to zase hundranie, ale drevo (guľatina na výstuž banských chodieb) bolo usporiadané tak, ako som požadoval.
Príbehy z bane:
Boli aj dramatické a smutné. Pri ražbe komína z úrovne Západnej Irmy na úroveň Spodnej Irmy pokračovali baníci v ražbe, pričom strop odvrtávali vrtom tesne vedľa predošlej dynamitovej zlyhavky, o ktorej museli vedieť. Z baníkov mladší Görgelyi držal vrtnú tyč a druhy Imrich Elek vŕtal. Vrták pri zavrtávaní odrazu skĺzol do vrtnej diery s nevybuchnutou trhavinou a došlo k výbuchu. Obidvoch zhodilo dole do sýpa. Výbuch našťastie počul Ľudovít Ulman a keďže v tom čase sa odstreľovať nemalo, bežal na pracovisko. Zo sýpu počul stenanie zranených, takže ich po deštrukcie výpustu zo sýpu vytiahol. Mladší stenal a prosil „Lajoš báčiho“ (takto volali Ulmana), aby mu vytiahol hodinky z ľavej strany z vnútorného vrecka kabáta, pretože ho strašne tlačia. Neboli to hodinky, ale kameň vrazený do blízkosti srdca. Obidvoch odviezla záchranka do nemocnice. Görgelyi zraneniam podľahol. Haviara Eleka ožiarenie výbuchu a následná tlaková vlna oslepila. Rozletom horniny po výbuchu nebol zranený, lebo ho svojim telom ochránil pred ním stojací pomocník Görgelyi.
Kôň v bani.
Banské vozíky naložené rubaninou, ako i prázdne, naspať do bane, ťahal kôň, ktorému dali meno Vilma. Bol to veľmi dobrý, ale i svojim spôsobom prešibaný kôň. Aj mňa raz tak vystrašil.
V bani bol vyrazený prekop, do ktorého boli zatlačené prázdne vozíky, pokiaľ sa na pracovisku nenaložia do plna. Kôň ostal stáť v tme do ukončenia prác na začiatku prekopu. Zamyslený som išiel do bane na kontrolu pracoviska. Keď som sa priblížil k prekopu, kôň tak hlasno zaerdžal, že som sa tak zľakol, že som skoro pustil do gatí. Aj baníkov prechádzajúcich okolo pozdravil tak, že im stiahol klobúky z hlavy (vtedy sa veľmi ochranné prilby nenosili, ja som ju mal z Ostravy a pravidelne som ju nosil). Raz keď jednému strhol klobúk z hlavy, ten sa mu odplatil úderom ruky do hlavy, pričom kôň tak mykol hlavou, že narazil ňou na strop chodby a dosť mu poranilo hlavu.
Následne koňovi jeho gazda Janči Bakoš priviazal na hlavu prilbu, ktorú potom na pobavenie baníkov nosil. Niekoľkokrát sa i stalo, že keď kôň bol na povrchu a my sme robili inú činnosť tak koník sa nám odrazu stratil. Nečujne zišiel z haldy a odcválal do vzdialenej Drnavy.
Zapísal: Ondrej Rozložník




























__________________________________________________
Pri posedení mi 82-ročný Marián 24. novembra 2015 porozprával niektoré príbehy z jeho pôsobenia ako vedúceho úseku na lokalite Drnava – Banský potok.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-