Gemer je ale rovnako posiaty i kopou priemyselných pamiatok, predovšetkým tých, ktoré kedysi súviseli s banskou činnosťou a spracovaním nerastných surovín. Dôkazom bohatej histórie je expozícia baníckeho múzea v Rožňave.
Niekde v srdci Gemera sa na mape dá nájsť vrch so zaujímavým názvom Železník. Opísal ho v jednej zo svojich povestí aj Pavol Dobšinský. A čím je výnimočný? Veď tým, že je železný. Počas stáročí bol rozvŕtaný z každej strany, či už od Rákoša, Nandraža alebo od Sirku. Ostal nemým svedkom zašlej slávy a rušnej banskej činnosti. Je pravdepodobné, že sa tu začalo ťažiť už v dobe laténskej i keď prvá písomná zmienka o ťažbe pochádza z roku 1570. Najväčší rozmach ťažby a spracovania železnej rudy bol v 19. a začiatkom 20. storočia. Veď napr. v roku 1856 sa v železníckom ložisku vyťažilo až 47,4% celej ťažby v Gemeri, čo vtedy bola takmer štvrtina celouhorskej spotreby železa. Toto miesto zastalo v čase až v polovici 60-tych rokov 20. storočia, kedy z bane v Železníku vyšiel posledný naplnený vozík. Od tej doby toto miesto zastalo v čase. Ľudia sa odsťahovali za prácou, škôlky a obchody spustli, malé políčka začali zarastať. Dnes tu je kľud a ticho.
V roku 2011 bola táto lokalita vyhlásená za pamiatkovú zónu. Otázka je, či to týmto pamiatkam nejakým spôsobom aj pomáha. Veľa budov je opustených, často s narušenou strechou či statikou. Zub času spolu so silou prírody nahlodávajú už aj tie časti, ktoré sa pred pár rokmi zdali celkom zdravé a pevné.
Jedinečná atmosféra
Pokiaľ prichádzate na Železník od obce Sirk, čaká vás krásna kľukatá cesta do kopca, ako stvorená pre cyklistov. Pred jednou zo zákrut vás zrazu čakajú dve viac ako storočné stavby, ktoré svojou veľkosťou ako keby sem ani nepatrili. Človek málokedy na malej dedinke alebo usadlosti natrafí na väčšiu budovu, tobôž tu. Obe patrili banskej spoločnosti. Kto tu zastaví a prejde sa po okolí, hneď za budovami, v priľahlom svahu, nájde zamurovaný vchod do bane Ladislav. Po ceste cez kolóniu sa človek dostane medzi domčeky, kde v minulosti bývali prevažne baníci. Sú to zase také jedinečné radové bytové domy. Niekedy v jednom takomto dome, rozdelenom na štyri časti bývali štyri rodiny. Každý mal kuchyňu, spálňu a komoru. Dnes je časť domov neobývaná, časť je prerobená, veľa ľudí užíva celý alebo polovicu domu. Dvorčeky pri domoch, kvety, šopky, lavičky, … a železné cestné zábrany, ... atmosféra je tu jedinečná. Rovnako jedinečná je aj prívetivosť ľudí, ktorí nemajú problém pristaviť vás a popýtať sa dačo, keďže vás nepoznajú. Mnohí si zachovali pre túto oblasť typické gemerské nárečie, ktoré ešte umocňuje rozhovor, pokiaľ sa s nimi dáte do reči.
Ak by ste prešli ďalej, cestičky k ďalším kolóniám sa pripájajú a zas odpájajú. Keďže kolónie sú vo svahu, je to tu celé tak pekne terasovite usporiadané. V časti Štokovec zase nájdete veľké poschodové baraky, v ktorých je až 30 bytov. Popri prechádzke okolo cintorína sa vám naskytne pekný pohľad do doliny a na obec Sirk. Za jasného počasia vidieť na pohoria, ktoré akoby stáli v niekoľkých radoch za sebou. A pri západe slnka nad týmito horami je to každý deň iné divadlo.
Ráno zase divadlo s inverziou. Tí, ktorí radi blúdia, môžu navštíviť aj ďaľšiu významnú časť Železníka s názvom Na Kríži. V budovách popri ceste sídlilo v minulosti riaditeľstvo banskej spoločnosti. Je tu aj vilka, kde býval riaditeľ baní. Tá však už divnou tvorivosťou ľudí, ktorí tam bývajú, stratila svoje čaro.
Na vyvýšenine upúta starobylá drevená kolkáreň a tančiareň. V poslednú zimu pri nej spadol strom a strhol z nej osvetlenie, čo si odnieslo celé nárožie kolkárne. Ktovie aký osud túto jedinečnú stavbu čaká. Pokiaľ nikto nezačne s opravou, je len otázkou času, kedy tieto dve stavby spadnú. Aj táto časť je štátom chránenou pamiatkou. Stavby chátrajú a padajú k zemi. Zaujíma to však vôbec niekoho? Bude tu o pár rokov vôbec čo chrániť?
Veľká budova miestneho kina kde sa premietali filmy už od roku 1929 bola prvou v širokom okolí. Na premietania tu chodil aj gróf z Prednej Hory. Pri tom všetkom je až na počudovanie, že sa tu premietalo až do prelomu tisícročí.
V roku 2014 sa o budovu začali starať miestni nadšenci z klubu Kino Stachanov (Stachanov je zaužívaný názov tohto kina, ktorý zaviedol závodný klub ROH v roku 1953). Kinosála je opravená a v zime vykurovaná, premieta sa cez projektor.
Od roku 2015 začalo smerovať svoje aktivity na túto oblasť aj občianske združenie Skryté Poklady Slovenska. Natočilo dokumentárny film ktorý prináša jedinečný pohľad na toto miesto a výpovede ľudí, ktorí tu žili a pracovali.
Dokumentárny film o Železníku:
Od jari 2017 sa združenie snaží v spolupráci s obcou Sirk realizovať aktivity na skrášlenie okolia budovy kina a v okolí banskej štôlne Ladislav. Získali finančné prostriedky z Nadácie Orange. Cieľom je vybudovať oddychovú zónu s informačnými tabuľami, lavičkami a chodníkmi a prilákať tak do tejto oblasti viac turistov. Od jesene 2016 vedie opodiaľ aj nová značená turistická trasa.
V ďalšej fáze by občianske združenie chcelo vypracovať projekt na komplexnú záchranu historických budov v tejto časti Železníka. Zámerom je zrekonštruovať priestory tak, aby bolo možné prevádzkovať informačné turistické centrum a múzeum s baníckou tématikou.
Možno sa podarí jedného dňa spriechodniť aj časť štôlne Ladislav a ešte viac zatraktívniť toto miesto. Raritou by bolo rovnako aj premietanie dokumentu pre turistov ako súčasť prehliadky. Zámerov je veľa, všetko ostatné závisí už len od vôle a aktivity miestnych ľudí a nadšencov zo združenia, od ochoty samosprávy a úradov.
Všetci zainteresovaní chcú dať tejto lokalite nádej. Vrátiť jej hrdosť a postavenie, ktoré jej právom prináleží. Cieľom je odkryť stále neobjavený skrytý poklad Slovenska.
POZNÁMKA: Ak máte záujem podporiť činnosť združenia, môžete tak urobiť zaslaním ľubovolnej sumy na č. účtu:
IBAN: SK46 8330 0000 0029 0065 2636, Variabilný symbol: 2017201800, SWIFT kód (BIC): FIOZSKBAXX
Ing. Ladislav Bene,
predseda oz Skryté Poklady Slovenska


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-