Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná

nedeľa, 12 február 2023 14:49

Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná ^Doporučený

Napísal(a) M a O Rozložníkovci

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Galéria obrázkov
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná

Mesto Dobšiná a jeho okolie sa stalo svetoznámym predovšetkým svojou prírodnou danosťou, a to jednak neďalekou ojedinelou ľadovou jaskyňou, ale aj výskytom rozličných nerastov či nerastných surovín. Vhodné využívanie prírodných daností umožnilo rozvoj baníctva a s ním súvisiacich činností. Predmetné územie sa zásluhou toho stalo nielen záujmom širokej verejnosti, ale aj odborníkov rôznych odvetví, ako predmetom ich výskumov, výsledkom ktorých bolo množstvo uverejnených prác. V priebehu času tak vzniklo množstvo písomných dokladov o území.

Účelom tohto príspevku je poskytnúť prehľad o dostupných uverejnených písomných dokladoch. Pod pojmom publikácia, ktorý sme uviedli v nadpise nášho textu, rozumieme práce, uverejnené tlačou, prípadne v ostatnej dobe aj elektronicky, ako sú knihy, monografie, brožúry, vedecké state a iné. Iba pre informovanosť, v tejto súvislosti uvádzame, že o publikáciách bola 1. 8. 2022 schválená nová legislatíva – zákon č. 265/2022.

Predkladaný príspevok zhrňuje doteraz nám prístupné publikácie, uverejnené ako zobrazenia titulných strán práce so stručnými údajmi (autor, vydavateľ, rok vydania), pričom sme si vedomí, že ich vymenovanie nebude dokonale úplné. Možno ale aj tak konštatovať, že počet publikácií o Dobšinej a okolí, je prinajmenšom udivujúci.

Je však potrebné uviesť, že okrem uvedených prác, existuje aj množstvo vedeckých pojednaní, predovšetkým o geológii územia a nerastnom bohatstve, ktorých zoznam uvádzame v závere tohto príspevku.

Nemožno si však aj tak robiť nárok na jeho úplnosť, pretože okrem prác, ktoré majú v názve uvedené Dobšiná, existuje aj množstvo takých, kde sa o nej pojednáva bez toho aby sa to z titulu dalo zistiť.

Na napísanie nasledujúceho článku nás priviedla skutočnosť, že o máloktorom banskom meste na Slovensku, ale možno i v zahraničí, bolo napísaných také množstvo kníh a informačných článkov, ako o bývalom banskom meste Dobšiná a jeho okolí.

Banské mesto Dobšiná, situované v atraktívnom turistickom regióne, možno ho svojou históriou, významnou ťažbou rôznych nerastných surovín a ich úpravou, zaradiť medzi popredné európske banské mestá. Často sa stretávame aj s označením Dobšinej ako „Malá Banská Štiavnica“. Tu tiež bol v roku 1683 založený banícky spolok Bratstvo (Brüderschaft), asi prvý v Európe. Uvedené dokumentujú i vydané knihy, ktoré túto skutočnosť opisujú.

Písomné dokumenty a tlačou vydané publikácie sú však iba jednou stránkou poznávania skutočnosti. Jeho druhou stránkou je poznávanie prostredníctvom osobnej návštevy záujemcov o túto históriu. Otázkou je, či to vieme v Dobšinej prezentovať tak, ako je to v mnohých mestách na Slovensku, či aj v regióne Gemer a Spiš? Žiaľ, nateraz, v meste tomu tak nie je. I keď je pochopiteľné, že každá zvolená samospráva má zložité podmienky s riadením mesta, bolo by žiadúce vyvinúť väčšiu aktivitu. „Slovná“ snaha síce existuje, ale chýbajú projekty a ich realizácia, ktoré by podporili historickú výnimočnosť tohto mesta.

Zoznam literatúry

Množstvo informácií o Dobšinej uvádzajú aj webové stránky autora Rudolfa Pellionisa „Dobšiná od Dobšinčana“ (https“//dobsincan.estranky.sk) a Ondreja Doboša „Maj Gemer“ (https://majgemer.sk) v časti „Baníctvo“.

Mnohé údaje o Dobšinej, ako i iné rôznorodé informácie o geológii, úprave, geologickom prieskume a pod., sú uložené v Geofonde organizácie „Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava“.

Historické doklady o Dobšinej uchovávajú aj archívy. Ide predovšetkým o „Slovenský banský archív – Verejná správa“ v Banskej Štiavnici a MV SR – štátny archív, pobočka Rožňava, a s prihliadnutím na historický vývoj aj maďarské archívy a stránky ako sú: Magyar Nemzeti Levéltár, Bp. (https://mnl.gov.hu), a ďalšie stránky https://ombke.hu/index.php/bk-archívum, https://epa.oszk.hu/html/vgi/kardexlap.phtml?id=1635, https://www.rfmlib.hu/hu/page/rudabanyai-muzeum-digitalizalt-anyagai, www.lib.uni-miskolc.hu/web/konyvtar

Zostavil: RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník, Rožňava-Košice, 2023

Čítať 575 krát Naposledy zmenené pondelok, 13 február 2023 14:26

Zverejnené v Baníctvo

Stiahnuť prílohy:

zoznam literatury o dobsinej.odt (148 Stiahnutia)

Galéria obrázkov

View the embedded image gallery online at:
https://www.majgemer.sk/banictvo/item/12168-prehlad-dostupnych-uverejnenych-pisomnych-dokladov-o-banskom-meste-dobsina#sigProGalleria7a492a8d2a

Viac z tejto kategórie: « Súpis nálezísk nerastných surovín Gemera-Malohontu v ťažbe a otvárke ku koncu 19. storočia Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

Pripomíname si v septembri

1. september – Ján Paškan (27.1.1907 Ochtiná – 1.9.1989 Bratislava) – lekár, generálmajor.

Generál Ján Paškan Maturoval na gymnáziu v Rožňave, promoval na Lekárskej fakulte UK v Prahe. Pracoval na ministerstve národnej obrany, kde sa zapojil do príprav zdravotníckeho zabezpečenia SNP. V r. 1944 odišiel do Ružomberka za veliteľa vojenskej nemocnice. Dňa 30.8.1944 ho ustanovili do funkcie prednostu Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. Bol významnou osobnosťou aj civilného zdravotníctva. Neúnavne pracoval v Červenom kríži a v zdravotníckych orgánoch v Bratislave. Bohatá je aj jeho publikačná a prednášková činnosť. Jeho prácu v zdravotníckej službe ocenili mnohé domáce i zahraničné inštitúcie. Je držiteľom viac ako 55 vyznamenaní za boj proti fašizmu, za budovanie a obranu vlasti, za zdravotnícke služby a za upevňovanie mierového spolunažívania národov. -MM-

2. september – Štefan Tóbik (7.2.1909 Hnúšťa – 2.9.1969 Hnúšta) – jazykovedec, vysokoškolský profesor, publicista.

Študoval na FF UK v Bratislave a na univerzite v Grazi. Pôsobil ako profesor a riaditeľ Obchodnej akadémie v Košiciach, neskôr ako vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ v Prešove. V jazykovednom výskume sa zameral na štúdium slovenských nárečí a na dejiny slovenského jazyka. Pozornosť venoval otázkam jazykovej výchovy, odbornej terminológie a na vývin spisovného jazyka, osobitne monograficky spracoval tému Kollárov a Šafárikov jazyk (1966). Zhromažďoval nárečový materiál z Gemera a tomuto bádaniu sa venoval celý život. Z rozsiahlej zbierky gemerského nárečového materiálu publikoval vedecké štúdie o členení, hláskosloví a kvantite gemerských nárečí. -MM-

5. september – Bohuslav Tablic (5.9.1769 České Brezovo – 23.1.1832 v Kostolné Moravce) – básnik, prekladateľ, literárny historik, ev. kňaz.

Bohuslav Tablic Básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu. Vzdelanie získaval v Ožďanoch a Dobšinej, v Bratislave a v Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu a jazyky. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom slovanskú spoločnosť a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske knihy s ľudovýchovným zameraním, ale bol aj uznávaným prekladateľom, organizátorom vzdelávania slovenskej mládeže a buditeľom literárneho života. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye – Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov. -MM-

8. september – Václav Vraný (30.9.1851 Chvaletice, ČR – 8.9.1929 Tisovec) – botanik, múzejník, učiteľ.

Václav Vraný Štúdiá ukončil vo Vyšných Strelciach a na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Ako učitel bol ako pansláv prekladaný zo školy na školu. A tak pôsobil v Revúcej, Drienčanoch, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla známa botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, Lehnici, Palúdzke, Liptovskom Mikuláši a v Martine. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol tiež významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii. Písal odborné a zábavné články, bol dirigentom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objaviteľ lokalít viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Zanechal písomné popisy flóry a niekoľko veľkých herbárov, venoval sa aj mykológii. Záver svojho plodného života prežil v Tisovci. Tam se narodil i jeho známy vnuk – dr. Vladimír Clementis. Prírodu miloval aj po svojej sedemdesiatke a na jednom z výletov, uprostred prírody na vrchu Tŕstie pri Tisovci i zomrel. -MM-

11. september – František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.

František Ulrich Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. -MM-

12. september – Izabela Textorisová (16.3.1866 Ratková – 12.9.1949 Krupina) – prvá slovenská botanička, zberateľka, poštová úradníčka, aktivistka ženského hnutia.

V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Herbárové položky si vymieňala s mnohými známymi odborníkmi. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a aktívne sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Zbierala tiež dialektologický materiál. Aktívne sa zapájala do kultúrneho a národného diania, kontaktovala sa s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä spisovateľmi. -MM-

14. september – Andrej Vandrák (24.1.1807 Štítnik – 14.9.1884 Prešov) – filozof, pedagóg, psychológ, estetik, významný predstaviteľ prešovskej filozofickej školy.

Andrej Vandrák Navštevoval školu v Štítniku a v Rožňave, študoval na ev. kolégiu v Prešove, filozofiu na univerzite v Jene. Od roku 1833 pôsobil ako riadny profesor a rektor na evanjelickom kolégiu v Prešove, neskôr aj na tamojšej Právnickej akadémii. Filozofickými rozpravami a pedagogicko-organizátorskou prácou zasiahol do kultúrneho života v Uhorska. Skúmal súvislosti umenia a psychického života človeka, vypracoval podrobné štúdie o školskom poriadku ev. gymnázií, autor prvých dejín prešovského kolégia, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Publikoval v domácich a zahraničných časopisoch, autor latinských oslavných príležitostných básní, filozofických rozpráv, vedeckých prác a pedagogických spisov, v rukopise ostala jeho učebnica estetiky. V roku 1881 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa za celoživotnú činnosť a prínos v oblasti školstva. -MM-

20. september – Ján Chrapan (9.9.1908 Jelšava – 20.9.1969 Bratislava) – fyzik, pedagóg.

Ján Chrapan Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií. -MM-

26. september – Ján Miklôšik (24.5.1902 Betliar – 26.9.1994 Rožňava) – učiteľ, regionálny historik.

Ján Miklóšik Pôsobil ako učiteľ v Betliari, kde sa venoval aj kronikárskej činnosti a aktívne pôsobil v miestnych spoločenských organizáciách, v r. 1951 – 1956 bol riaditeľom Strednej zdravotníckej školy v Rožňave. Zozbieral a sčasti publikoval materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi, či porekadlá zo Slavošoviec, Rejdovej, Pače a Silice. Vzácne sú ním spracované Zvyky a obyčaje v Betliari. Knižne mu vyšla Malá vlastiveda Rožňavského okresu (1966), Slovenské národné povstanie v Rožňavskom okrese (1966) a Strážna veža v Rožňave (1967). -MM-

27. september – Daniel Michal Fakla (27.9.1924 Ratková – 19.5.2010 Radvaň) – ev. farár, básnik.

Daniel Michal Fakla Gymnázium absolvoval v Tisovci, teologické štúdiá v Bratislave. Ordinovaný za kňaza bol v Klenovci v júli 1949. Kaplánske roky prežil vo Zvolene. Potom bol námestným kňazom v Nedede a zborovým farárom v Radvani a v Kremnici. Od roku 1981 pôsobil ako farár a konsenior v Dobrej Nive, kde sa zaslúžil o rozvoj cirkevného života. Počas jeho pôsobenia sa začali vykonávať detské služby Božie, biblické hodiny, popoludňajšie služby Božie, náboženské večierky, obnovilo sa vyučovanie náboženstva v škole, obnovila sa činnosť Spoločenstva evanjelickej mládeže, bol dostavaný zborový dom a vykonaná veľká oprava kostola. V roku 1993 sa presťahoval do Radvane. Vydal básnické zbierky Na milosť čakám (1992) a Hľadanie v úzkosti (1997). Publikoval články, úvahy a najmä básne v časopisoch Evanjelický posol spod Tatier, Cestou svetla, Cirkevné listy, Tvorba T a v iných. -MM-

Plagáty

Tanečné Vianoce