pondelok, 24 jún 2013 19:39

Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (11) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ložiská železných rúd v okolí Lúčky a Bôrky
Prvé záznamy o baníckej činnosti v území pochádzajú z roku 1740, kedy boli súkromnému podnikateľovi udelené banské oprávnenia na území obce Lúčka.
Železné rudy zhutňovali v slovenských peciach. Slovenská pec v Lúčke zanikla v roku 1853, ako posledná v Gemeri. V tom období dal tunajší zemepán postaviť malú vysokú pec, ktorá, až do svojho zániku v roku

1903, bola odberateľom a spracovávala železné rudy vyťažené v tomto revíre. Zemepáni ťažili rudy vo vlastnej réžii a na viacerých lokalitách vykonávali prieskumné a otvárkové práce. Banské práce väčšieho rozsahu uskutočňovali na ankeriticko – limonitovom ložisku Gabriel, ktoré sprístupnili štôlňou a šachtou. Doprava v šachte a odvodňovanie bolo mechanizované, ostatné pracovné postupy, otvárka a dobývanie mali nízku úroveň a boli nehospodárne. V rokoch 1863 – 1879 boli bane a vysoká pec v prenájme. Na začiatku 20. storočia majetok odkúpila zahraničná firma, ktorá však od roku 1902 prestala dobývať. Výška ťažby počas celej doby existencie prevádzky bola malá a pohybovala sa iba okolo 6 tis. ton ročne, čo stačilo pre spotrebu vysokej pece.
Baníctvo na tomto území, pre nerentabilitu ťažby na malých ložiskách, prakticky zaniklo už v období pred prvou svetovou vojnou.  

Ložiská železných rúd v oblasti Španieho Poľa

Prvé, doteraz známe písomné údaje, pochádzajú približne z roku 1880. Podľa nich, na výskytoch sideritu a limonitu, miestami s obsahom nerastov medi, boli založené početné, vtedy už staré zavalené a opustené štôlne. Následne sa podnikatelia zameriavali iba na zužitkovanie trosky zo starých slovenských pecí, pravidelná ťažba tu nebola. Podľa úradnej evidencie tu existovalo v rokoch 1878 – 1908 ťažiarstvo, ktorého činnosť bola viac-menej iba formálna.
Koncom 19. storočia získava tu výhradné kutiská Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť. V roku 1900 si nadobudla banskú mieru na železnú trosku. Táto spoločnosť znovu otvorila aj niektoré štôlne, vykonávala mapovanie a všetky ostatné predpísané práce vo výhradných kutiskách. V rokoch 1925 – 1927 začali raziť novú prieskumnú štôlňu. Práce však nepriniesli očakávaný výsledok a boli zastavené. 

Ložiská železných rúd v okolí Držkoviec

Prvé údaje o prácach na ložisku pochádzajú z rokov 1887 – 1892, kedy tu bolo evidované banské pole Lujza. Majiteľom bol knieža Coburg. Rúbanina bola používaná ako prísada pri zhutňovaní, pravdepodobne v Červeňanoch. V prvých rokoch minulého storočia tu vykonávali prieskumné práce podnikatelia J. Glatter a J. Habányi, k ťažbe však nedošlo. 

Ložiská železných rúd v okolí Brusníka

Začiatok dobývania suroviny nie je známy. Početné stopy po prieskumných prácach a ťažbe svedčia o starej baníckej činnosti, z čoho možno usudzovať, že rudy boli zužitkovávané. Na začiatku 19. storočia tu vlastnil slovenskú pec s hámrom A. Farkas a v roku 1855 rodina Latináková z Ploského. Podľa záznamov v knihe údelov, bola v roku 1890 udelená povrchová miera na železnú trosku S. Grossmanovi. V roku 1893 výhradné kutiská získala Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť, ktorá vykonávala prieskumné práce naposledy v dvadsiatych rokoch minulého storočia. 

Ložiská železných rúd v okolí Bradla

Priame údaje o začiatkoch baníckej činnosti nemáme. V starších časoch tu zrudnenie overovali plytkými šachticami a inými povrchovými prácami.
Keď po roku 1938 územie pripadlo Maďarsku, pokračovali v prieskume ložiska a jeho otvárke štôlňami. V období rokov 1940 – 1941 razili tri štôlne, ktoré však ložisko nedosiahli a práce boli zastavené. V prieskumných prácach pokračovali od roku 1949, kedy začali raziť štôlňu na južnom svahu. V roku 1951 realizovali rozsiahlejší geologický výskum oblasti. Prieskumné práce, realizované v období rokov 1952 – 1955, pozostávali z banských a vrtných prác. Ložisko bolo overené Hornou a Dolnou štôlňou so zvislým odstupom 50 metrov. V roku 1955 bol urobený výpočet zásob na ložisku, ale nasledujúceho roku práce skončili. Ťažba na ložisku vykonávaná nebola. 

Ložiská železných rúd v okolí Šankoviec

Údaje o staršej baníckej činnosti na tejto lokalite sa nezachovali. Po roku 1938, keď územie patrilo Maďarsku, štátne železiarne na základe povrchových indícií začali prieskumné práce, ktoré však nedokončili. K ich obnoveniu došlo až v päťdesiatych rokoch minulého storočia, ale pravidelná ťažba na ložisku však nebola. 

Ložiská železných a medených rúd v okolí Nandraža

Údaje o vývoji dobývania ložiska sa zachovali iba neúplne. Banícka činnosť v staršej dobe úzko súvisela s využívaním neďalekých ložísk v Rákošskej Bani. Ložiská rúd v hone Mačková dobývali na začiatku lomovým spôsobom. V roku 1835 pracovali v banskom poli Angelika, v roku 1846 začali pracovať v banskom poli Fridrich a v roku 1860 v banskom poli Ľudovít. Ložiská boli otvárané štôlňami bez významnejšieho prevádzkového zariadenia. V Mačkovej postavili v roku 1849 cementačné zariadenie na získavanie medi, ktoré však za krátku dobu zaniklo.
V roku 1906 začali dobývať v banských poliach Emília I. – IV. V časti Mačková bolo v roku 1910 realizovaných šesť vrtov, z ktorých štyri boli pozitívne. V rokoch 1910 – 1912 vykonávali prieskumné práce piatimi povrchovými vrtmi. V banskom poli Angelika v roku 1911 dosiahli vrtným zariadením Ingersoll hĺbku 118 m. V snahe sprístupniť hlbšie časti ložiska, začali v roku 1913 raziť dedičnú štôlňu Remény (neskôr Elena). V Mačkovej postavili menšiu parnú elektráreň, ktorá vyrábala energiu pre elektropneumatické vŕtacie stroje a iné zariadenia. Okrem toho vybudovali prípojku k lanovke Železník – Chyžná Voda. V roku 1930 boli železorudné bane Skalica spojené lanovou dráhou so stanicou v Chyžnej Vode. Rudná žila Skalica bola otvorená prekopom, ktorý vychádzal zo štôlne Remény.
V tridsiatych rokoch minulého storočia vykonávali dobývacie práce v Mačkovej štôlňou o dĺžke 360 m, ktorá bola s horným horizontom spojená 70 m dlhou zvážnou. Z posudkov o ložisku, vykonaných v tom čase vyplýva, že ložisko už bolo pred vyčerpaním. Od roku 1939 do roku 1944 tu vykonávali prieskumné práce najmä na hlavnej limonitovej žile nad úrovňou štôlne Elena.
V rokoch 1952 – 1953 vykonali prieskum žíl v podloží, jeho výsledky nie sú však známe. V rámci prieskumných prác v období rokov 1953 – 1954 zdokumentovali a prehodnotili celé ložisko, uskutočnili prieskum banskými dielami a výpočet zásob. K pravidelnej ťažbe nerastnej suroviny už nedošlo.
(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

{jcomments on}

 

Čítať 6204 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:50

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!