sobota, 01 jún 2013 20:12

Stručné dejiny ťažby ložísk nerastných surovín v Gemeri (7) Doporučený

Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ústie dedičnej štôlne v Drnave. Foto: archív M.RozložníkLožiská železných rúd v okolí Drnavy
O začiatkoch baníctva nemáme priame konkrétne údaje. V roku 1669 bolo feudálnej rodine Andrássyovcov udelené výsadné dobývacie právo na všetky nerasty vyskytujúce sa na okolí. Od tej doby, až do roku 1894, je vývoj baníctva úzko spätý s touto rodinou, ktorá svoju činnosť zameriavala najmä na ťažbu železných rúd pre svoju potrebu. Zhutňovali ich v slovenských peciach. K inzenzívnejšiemu otváraniu ložísk

a dobývaniu došlo od roku 1877, kedy začali s výstavbou vysokej pece a na svoju dobu modernej železiarne v Drnave.
Početné menšie i väčšie ložiská po niekoľko stáročí otvárali štôlňami. Koncom 19. storočia bolo ložisko otvorené dvomi štôlňami, v ktorých bola koľajová doprava. Rúbaninu dopravovali do vysokej pece povozmi. Rudu pražili v pražiacich peciach z lomového kameňa, postavených v polovici 19. storočia v blízkosti vysokej pece. V roku 1905, pre urýchlenie otvárkových prác, zaviedli do používania vŕtacie stroje s elektromotorickým pohonom. Elektrickú energiu vyrábali pri vysokej peci. Zastavením prevádzky vysokej pece v roku 1915 bola pražiareň zrušená, prestali ťažiť a používať mechanické vŕtanie, čo malo za následok spomalenie otvárkových prác.
Od začiatku 20. storočia, keď prevádzku si prenajala a v roku 1918 odkúpila Rimavskomuránska šalgótarjánska železiarska účastinárska spoločnosť, došlo k určitému rozvoju baníckej činnosti. V roku 1923 začali vykonávať prieskumné a otvárkové práce väčšieho rozsahu. Hlavné otvárkové dielo predstavovala dedičná štôlňa Dionýz. V roku 1928 závod elektrifikovali, zaviedli do používania príklepné vŕtacie kladivá na pohon stlačeným vzduchom a vybavili prevádzku všetkými potrebnými mechanickými zariadeniami. V roku 1934 začali hĺbiť slepú šachtu pod úroveň dedičnej štôlne, ktorú vybavili elektrickým ťažným strojom. Zo šachty, hlbokej 150 m, začali nasledujúceho roku raziť smerné chodby a prekopy k ložisku. Z najhlbšieho obzoru vyrazili prekop k ložisku Harast. Úprava pozostávala z ručného preberania rudniny na pracovisku, čo u limonitových rúd stačilo na dosiahnutie kvality. Pre zabezpečenie úpravy sideritových rúd vystavali medzi revírom Dionýz a Malým Vrchom úzkokoľajku a odtiaľ lanovku na Rožňavskú Baňu, kde sa tieto upravovali a pražili. Po skončení výstavby začali pravidelnú ťažbu.
Po včlenení revíru do podniku železorudných baní, postupne mimo ťažby mechanizujú všetky pracovné operácie. V rokoch 1950 – 1956, dochádza k rozsiahlejšej investičnej výstavbe závodu. Po vyčerpaní zásob nerastnej suroviny v roku 1965, prevádzku likvidovali.

 

(POKRAČOVANIE)

Ing. Mikuláš Rozložník

{jcomments on}

 

 

Čítať 8128 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:50

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!