Tvorivo, múdro o folklóre a remesle
Prvý festivalový deň (štvrtok 18.8.) začína otvorením výstavy pod názvom Duša rezbára. Pamiatku remeselníka Ladislava Zachara z Čiernej Lehoty si uctíme prostredníctvom jeho rezbárskych diel a pastierskych nástrojov, ktoré zachovávajú prvky tradičnej ľudovej kultúry.
Tvorivo, múdro o folklóre a remesle je myšlienka Etnoseminára, ktorý sa uskutoční v priestoroch obecného sociálneho podniku Rejdovka. Zákulisie prípravy publikácie pod názvom Svadba v Rejdovej predstavia spoluautori, rodák z Rejdovej, Ján Kolesár a muzikologička Alžbeta Lukáčová.
Výrobca ovocných sirupov, džemov a nátierok Oskar Szabo z Košíc rád vymýšľa pri výrobe svojich produktov rôzne kombinácie, aby tradičné bolo netradičným. Vytvára tak zaujímavé chute, ktoré boli ocenené aj na prestížnej medzinárodnej súťaži v Anglicku. Divákov zasvätí do tajov výroby spojenej s predajom svojich Oskarových lakociniek. Čo je Baršienka na gerg sa dozvedia návštevníci na workshope pod vedením nositeľky tradícií Zuzany Dovalovskej z Rejdovej.
V každom kúte chutne a veselo
V piatok sa na dva dni otvoria rejdovské dvory plné remesiel, kde svojou originálnou prácou zaujmú majstri krajského Remeselníckeho inkubátora – rezbári, tkáči, kováči, drotári, pekárky, čipkárky, krasličiari, medári a mnohí iní.
„Verím, že návštevníkov našej obce, známej svojou pohostinnosťou, potešia aj dvory tradičných špecialít, kde si môžu pochutnať na bryndzových haluškách, pirohoch, gemerských guľkách a ďalších lokálnych dobrotách,“ srdečne pozýva starostka obce Rejdová Slávka Krišťáková.
V útulnom dvore U Šijački bude sprístupnená jedinečná výstava tradičného odevu Gráty a ancúgy na fotografiách v životnej veľkosti. Takto reálne zachytené pôvodné kroje umocňujú každý detail výšivky, ornamentu a šikovnosti krajčírok z obcí Gemera. Sprievodným slovom doplnia výstavu Zuzana Puškášová s Janou Vnenčákovou a Zuzana Dovalovská s Máriou Huňákovou.
„V rámci piatkovej dramaturgie ponúkame emotívny scénický program v podaní domácich kolektívov v réžii Jána Liptáka s názvom Ta reguľa vojenska. Tematicky priblíži príbehy Gemerčanov na pozadí svetových vojen plné napätia, smútku, ale aj radosti a odovzdá symbolické posolstvo mieru,“ hovorí riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Záver piatkového programu vygraduje charizmatický spevák tanečník a interpret rusínskeho folklóru Štefan Štec s kapelou Fajta.“
Zo všetkého do sýtosti
Gemerský folklórny festival nezabúda ani na tých najmenších, na ktorých v detskom dvore čaká interaktívny program. Bude plný tradičných ľudových hier a tvorivých aktivít. Sobotný program Išla sova na tanec v réžii Petra Szőllősa predstaví najlepšie detské kolektívy a mladých talentovaných folkloristov z Košického kraja a jeho okolia. Interakcia publika je dôležitou súčasťou festivalu, a preto všetky deti budú môcť v závere programu tancovať a šantiť v školičke tanca.
Spojenie organu a viachlasného spevu je ojedinelý fenomén, ktorý zaznie v rejdovskom kostole počas festivalových bohoslužieb v podaní zoskupenia Ondro a kamaráti. „Zaujímavosťou je, že viachlasný spev susedov z Horehronia sa vyvíjal pôvodne v gréckokatolíckych dedinách, kde pri liturgii nepoužívajú organ a dodnes sa praktizuje takzvaný východný obrad. V Rejdovej sa pôvodní obyvatelia hlásili k pravoslávnemu vierovyznaniu, čo je jeden z dôvodov prečo okrem iného, majú blízko k horehronským spevným prejavom,“ vysvetľuje Mária Hlaváčová, manažérka kultúry GOS.
Ako sa zmenili detskí interpreti z magnetofónovej kazety Ej, lúčka, lúčka, ktorú vydalo GOS pred 20. rokmi, bude prekvapením pre divákov v programovom bloku Návraty.
Tradíciami nás budú sprevádzať a veríme, že mnohých mladých aj inšpirovať, domáce kolektívy Bystränky z Rožňavského Bystrého, Genšenky z Honiec, Dubina a Haviar z Rožňavy a ich hostia Lykovec z Revúcej, Kojšovan z Kojšova, Brezinky z Polomky, Studzenka z Plechotíc.
„Diagnóza folklór je vec srdca, ktorá odzrkadľuje pohľad na súčasnosť folklóru, ako ju vnímame v rámci našich životov,“ opisuje program Lucia Nogová, vedúca hosťujúceho kolektívu, ktorý na záver festivalu vtiahne divákov do víru tradičnej zábavy. Tanečná skupina Kumšt s ľudovou hudbou Noga Band
z Bratislavy patria medzi mnohonásobne ocenené kolektívy, ktorým sa určite podarí správne nakaziť všetkých návštevníkov diagnózou zvanou folklór.
Organizátormi 48. ročníka Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sú Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK) a Obec Rejdová. Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. Festival z verejných zdrojov podporil hlavný partner podujatia Fond na podporu umenia a bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita.
Mgr. Mária Hlaváčová


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-