Pani starostka v tejto súvislosti pripomenula, že "Do tohto programu zapojili i dievčatá z materskej školy, ktoré si zobrala na starosť speváčka z folklórnej skupiny Dominika Ďurská. Chcem sa takto samozrejme poďakovať aj ich rodičom, ktorí ich v tomto podporili a vynaložili nemalé úsilie pri príprave krojov, kde boli všetky ako maľované. Ale výsledok stál za to a hlavne, keď som pozorovala tváre ich mám a starých mám, verte nejednej sa zaleskla slza v oku. Ďakujem DFSk Bystränky pod vedením Zuzany Tomkovej, ktorá zaspievala, zatancovala a aspoň trošku pookriala naše srdcia a samozrejme starším pripomenula a mladým vysvetlila aj takúto tradíciu. A aby som nezabudla - do tanca im hrala hudba pod vedením Mariana Molnára, ktorá sa aktívne zapája do všetkých akcií usporiadaných DFS Bystränky."
Dali sme pani starostke Ž. Gonosovej preto ešte raz príležitosť vyjadriť sa k tohtoročným akciám v obci, ktorých by bolo škoda nepripomenúť. Ozvala sa mailom, do ktorého pripojila aj niekoľko fotografií a k nim napísala: "Zabudla som napísať, že Otváranie studničiek je už druhým programom, ktorý pripravili naši fokloristi 
tohto roku, lebo 6. februára 2016 pripravili tiež program pod názvom "Hej Hana". Je to jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období. Na Slovensku tento zvyk je známy pod názvom vynášanie moreny. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku, alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vody. Naša folklórna skupina Bystränky najprv obišla všetkých folkloristov v obci a samozrejme za spevu, tanca a hudby neobišli ani mňa ako starostku. Do košíka dostali, či už klobásku alebo pálenku, ktorú potom spoločne užili. Občania sa potom stretli tradične na moste, kde potom spoločne "Hej Hanu" zapálili a hodili do potoka.
Keď už mám príležitosť, tak sa vrátim ešte k 2. aprílu 2016, keď sa uskutočnil tradičný turistický výstup na "Zeme", ktorý pripravila obec v spolupráci s Poľovníckym združením GERLACH, skupina Rožňavské Bystré. Na lúke pred chatou sa stretlo vyše 257 turistov (zapísaní v knihe návštev), ktorí každoročne prichádzajú na túto akciu. Tentoraz bolo počasie krásne, slniečko svietilo, guláš a držky, ktoré pripravili naši poľovníci boli vynikajúce. Zase jedna z vydarených akcií. Medzi prítomnými nechýbali ani kolegovia - starostovia z okolitých obcí a novozvolený poslanec NR SR pán Peter Pamula. So svojiimi rodičmi nechýbali ani naši najmladší účastníci, ako o tom svedčia i priložené fotografie."
(MG)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.