storočia z oblasti Rimavskej kotliny. Je ušitá z dvoch šírok plátna v strede spojených paličkovanou čipkou. Paličkovaná čipka zdobí aj spodný okraj plachty. Vzácnosťou je tiež výšivka v spodnej časti, tzv. žilinský výrez, zhotovená technikou prelamovania, kedy ornament vzniká narušením podkladu – stiahnutím, alebo vytiahnutím nití a ich upevnením rôznymi stehmi. Na našom území sa táto výšivkárska technika udomácnila v priebehu 15. storočia, za vlády Mateja Korvína, pod vplyvom renesancie. V 17. – 18. storočí prenikol daný spôsob zdobenia textílií i do ľudového prostredia, ktoré si ho prispôsobilo svojmu vkusu a potrebám. Jedným z najvýznamnejších centier zhotovovania prelamovanej výšivky bola Žilina, no prostredníctvom podomového obchodu sa vložky do plachiet so žilinským výrezom rozširovali i do ostatných oblastí Slovenska. Ich výskyt bol typický aj pre Gemer – Malohont, kde tiež tvorili súčasť ľudového odevu a textilu.
Mgr. Ľudmila Pulišová
{gallery}kultura/muzeum/kutna{/gallery}
{jcomments on}
V etnologickom fonde Gemersko - malohontského múzea v Rimavskej Sobote patria kútne plachty k najstarším obradovým textíliám. Sú to tkaniny z domácky tkaného plátna, ktoré sa vešali v izbe okolo postele rodičky, aby ju oddelili od ostatného priestoru. Malo to význam nielen praktický (kedysi všetci bývali v jednej izbe), ale aj magický - podľa poverových predstáv bola žena v čase šestonedelia považovaná za nečistú, mohla ohroziť okolie, no zároveň sama bola vystavená vplyvu rôznych škodlivých síl. Na ochranu pred nimi slúžila výšivka červenej farby, no i motív kohútov, ktorí mali rovnako profylaktickú funkciu.