V kultúrnom dome sa v tento deň predstaví tanečná skupina Partia a komorný program v synagóge bude venovaný primášovi Ľudovej hudby Ďatelinka. Zo sobotňajšieho programu (3.8.) sa oplatí vidieť vystúpenie detských folklórnych súborov, zahraničných hostí aj regionálny program Goralov na amfiteátri. Námestie a ulice obce budú počas celého dňa žiť jarmokom, dvormi, ľudovými remeslami a nebudú chýbať ani tradičné špeciality. Na svoje si prídu aj deti, ktorým je venovaný predovšetkým Dvor Jurka a Ďurka s tvorivými dielňami za kultúrnym domom. Bodkou za festivalom bude hudobno-slovný program v evanjelickom kostole v nedeľu (4.8.) doobeda.
Oslavou regionálneho folklóru bude aj Gemerský folklórny festival Rejdová, ktorý v dňoch 22. - 24. augusta ponúkne v obci, na amfiteátri a pri kostole zmes spevu, tanca, hudby, ľudovej remeselnej tvorivosti, tradičnej gastronómie a výstav.
Koncerty rôznych žánrov
Kandráčovci a Kollárovci odohrajú svoje koncerty v jeden deň (4.8.) na amfiteátri v Rimavskej Sobote. Špeciálnym hosťom bude Kuly, ktorý spolu s Kandráčovcami zahrá najväčšie hity Karola Duchoňa a pridá aj „hitovky“ skupiny Desmod.
Vážna hudba bude na programe hudobno-poetického koncertu v budove Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, kde sa vo štvrtok 8. augusta o 19:00 hod. predstaví v hre na violončelo vynikajúci sólista Pavol Mucha. Hovoreným slovom ho bude sprevádzať Juraj Genčanský, ktorý pripomenie výročia viacerých dejateľov z Revúcej.
Symbolickou rozlúčkou s letom v Hnúšti bude koncert Emmy Drobnej a rapera Majselfa v piatok 23. augusta od 21:00 hod. v miestnom amfiteátri.
O deň neskôr (24.8.) sa v Kokave nad Rimavicou roztočí nefalšovaná zábava. Medzinárodný rómsky hudobný festival Balvalfest ponúkne svojim návštevníkom široké spektrum rómskej kultúry z rôznych kútov Európy. Detských amatérskych tanečníkov a spevákov vystriedajú od 17:00 hod. profesionálni rómski umelci zo Slovenska i zahraničia. Okrem interpretov tradičnej rómskej hudby vystúpia aj predstavitelia rómskeho jazzu, popu či rapu.
V rámci tretieho koncertu Sobotského jazztivalu sa predstaví Zuzana Mikulcová so svojim druhým sólovým albumom Dievča, ktorý vydala koncom roku 2018. Spolu s kapelou vystúpi na nádvorí Čierny Orol v stredu 28. augusta o 20:00 hod.
Pre najmenších
Prázdninujúce deti aj ich rodičia sú v sobotu 3. augusta pozvaní do Mestskej záhrady v Rimavskej Sobote, ktorú ovládne Westernový deň. Nebudú chýbať westernové scénky skupiny Túlaví vlci, ryžovanie zlata, streľba, country tance, jazda na koni, súťaže a atrakcie pre deti.
V ten istý deň (3.8.) sa konajú aj Krásnohorské hradné hry, ktoré vás prenesú do čias rytierov, dvorných dám, lukostrelcov, šermiarov a sokoliarov, ale aj dobrého jedla, remesiel a dobového umenia. Medzi najobľúbenejšie body programu najmä medzi detskými návštevníkmi každoročne patrí dobývanie slameného hradu Slamburg, ale aj vlastnoručná remeselnícka výroba pod dohľadom odborníkov. Hlavným ťahákom tohoročných hradných dní bude divadelno-kaskadérska skupina Štvanci z Česka, ktorá predvedie dobové hry, šermiarsku a ohňovú show a kavalérie - vojenské jazdy.
Malým aj veľkým návštevníkom kúpaliska Kurinec spestrí nedeľné popoludnie (18.8.) bábkové divadlo Ali Baba, ktoré je venované ľudovému rezbárstvu a v netradičnom spracovaní prezradí, či je možné zvíťaziť nad zbojníkmi.
O pár dní neskôr (23.8.) zavíta do Hnúšte so svojom koncertom Miro Jaroš. V typickej žltej košeli s červeným motýlikom pomocou pesničiek naučí deti, ako si majú umývať ruky a zúbky, ako poďakovať či poupratovať si hračky.
Nevšedné zážitky pre celé rodiny
Každý deň (okrem soboty) až do konca letných prázdnin môžete v Sokoliarstve Kanát na Mojíne zažiť sokoliarske vystúpenie, ktoré poučí i zabaví malých aj veľkých. Uvidíte voľne lietať najrôznejšie dravce od najmenšej myšiarky ušatej, cez najväčšieho orliaka bielohlavého až po najzábavnejšieho karanča pásikavého. Zapojenie divákov je samozrejmosťou a pre tých, čo sa rozhodnú prísť už skôr a užiť si viac programu alebo si niečo chutné pripraviť pod zub, je k dispozícii 3D lukostrelecký areál, grilovací kútik a ohniská na opekanie či rozprávková lúka.
Putovanie za históriou
Vo štvrtok 22. augusta o 18:00 hod. máte možnosť absolvovať jedinečnú prehliadku Hlavného námestia v Rimavskej Sobote, ktorá vás vďaka sprievodnému slovu riaditeľky Gemersko-malohontského múzea vtiahne do jeho histórie.
Z podobného súdka je celodenné podujatie Gotická cesta otvorená, počas ktorého bude sprístupnená skupina stredovekých kostolov v okrese Rožňava. Súčasťou prehliadky bude archeologická lokalita v Gombaseku, Silická ľadnica a kostoly v Silici, Brzotíne, Slavci a Plešivci. Putovanie po Gotickej ceste ukončí prehliadka baziliky v Štítniku, po ktorej bude nasledovať koncert klasickej hudby priamo pod klenbou gotického kostola.
Počas celého mesiaca sú otvorené aj brány Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde okrem stálych expozícií môžete prostredníctvom výstav nazrieť do histórie rimavskosobotskej hudobnej skupiny Maduar, do reštaurátorskej tvorby Miroslava Janšta z Vidinej či do histórie kúpeľníctva v Gemeri v 19. storočí.
Dni umenia
Nadšenci výtvarného, divadelného, literárneho, fotografického, tanečného i hudobného umenia sa opäť po roku stretnú v letnom tábore umenia Letavy na Kokave-Línii, kde budú počas týždňa od 4. do 11. augusta tvoriť vo viac ako desiatke dielní. Súčasťou programu budú aj rôzne koncerty, nočná vernisáž vytvorených diel v piatok od 20:00 hod. a prezentácia jednotlivých dielní v sobotu od 16:00 hod.
Potulná galéria, ktorá zavíta 27. augusta na Hlavné námestie do Rimavskej Soboty (13:00 - 19:00) a o deň neskôr aj na Námestie slobody do Revúcej (10:00 - 14:00), predstaví diela slovenských aj zahraničných umelcov, a to v interiéri a exteriéri malej dodávky. Ich spoločným menovateľom je podpora porozumenia s menšinami a problematika extrémizmu, xenofóbie a rasizmu, na ktorú upozorňujú hravou formou a metaforickým jazykom umenia.
Obecné stretnutia
V obci Babinec bude už po trinástykrát veselo. Stretnutie pod Túrničkou začína v piatok 9. augusta večer divadelným predstavením a vatrou a pokračuje v sobotu (10.8.) bohatým programom od divadelného predstavenia, cez vystúpenie folklórnych súborov až po koncert rockovej kapely.
Obec Orávka oslavuje 17. augusta, a to stolnotenisovým turnajom a súťažou vo varení špecialít zo zemiakov. Nebudú chýbať ani atrakcie pre deti a večerná zábava.
V obci Číž je deň obce (24.8.) spojený s dňom kúpeľov, počas ktorého je pre návštevníkov pripravený pestrý zábavný a kultúrny program, ktorý vyvrcholí nočným kúpaním a ohňostrojom.
Šport a turistika
Volejbalový turnaj zmiešaných dvojíc v Hnúšti oslávi tento rok štvrť storočnicu. Jubilejný 25. ročník sa uskutoční v sobotu 3. augusta za športovou halou. O týždeň neskôr (10.08.) sa na Sobôtke v Rimavskej Sobote stretnú už po 13. krát milovníci koní. Desiatky jazdcov zo širokého okolia si zmerajú sily v jazdeckých pretekoch, v rámci ktorých je naplánovaný verejný tréning a niekoľko úrovní parkúrov. Ďalšia augustová sobota (17.08.) bude patriť už tradičnej dennej hasičskej súťaži O pohár predsedu DHZ Rimavské Brezovo.
A čo poviete na výlet na Muránsku planinu? V sobotu 17. augusta máte možnosť zapožičať si bežný alebo elektro bicykel a využiť cyklobus, ktorý vyráža z Hnúšte o 09:00 hod. Okrem výstupu na Muránsky hrad sa môžete zastaviť pri sysľoch v lokalite Biele vody a energiu vám odporúčame doplniť si Muránskymi buchtami.
Fit maratón v Kokave nad Rimavicou, ktorý sa koná 29. augusta na miestnom športovom areáli, ponúkne poriadnu porciu pohybu aj zábavy pre všetkých bez obmedzenia veku či zručnosti. Bude sa cvičiť zumba, joga a pripravený je aj viachodinový maratón v skákaní na trampolínach. Ak chcete urobiť niečo pre svoje zdravie, zapojte sa.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST mesta Rimavská Sobota
03.08. Bánovo - Čertova dolina - Zbojská (Štefánek - 0911 207 185)
KST Hnúšťa
24.08. Hnúšťa - Laz - Brezina - Rimavské Brezovo - Vyšný Skálnik (Klimo - 0918 809 833)
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-