piatok, 10 júl 2026 14:01
Začala sa letná sezóna na Gotickej ceste Gemerom a Malohontom Doporučený
Napísal(a) M. Palgut
Rožňava – Už štvrtú turistickú sezónu majú kostoly Gotickej cesty so značkou Európske dedičstvo fixné otváracie hodiny. Počas letných mesiacov nájdu vďaka podpore Košického a Banskobystrického samosprávneho kraja návštevníci otvorené brány v jedenástich pamiatkach.
V okresoch Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota sa nachádza jedinečný súbor sakrálnych pamiatok, ktoré patria k najvýznamnejším prejavom stredovekého umenia na Slovensku. Ich interiéry ukrývajú vzácne freskové maľby z 13. a 14. storočia, ktoré vznikali v období rozkvetu regiónu pod vplyvom šľachtických rodov, nemeckej banskej kolonizácie, kontaktov s talianskymi mestskými štátmi i neskorších spoločenských a náboženských zmien.
Nástenné maľby s biblickými aj svetskými motívmi dodnes ponúkajú návštevníkom výnimočný estetický zážitok, autentické svedectvo o živote stredovekého človeka a zároveň nesú hlboké duchovné posolstvo.
Pravidelné letné sprístupňovanie gotických kostolov sa za posledné roky stalo stabilnou súčasťou ponuky kultúrneho turizmu v regióne Gemer a Malohont. Združenie Gotická cesta v spolupráci s vlastníkmi kostolov, samosprávami a za finančnej podpory Košického samosprávneho kraja a Košice región Turizmus cez program Terra Incognita, Banskobystrického samosprávneho kraja a Banskobystrický kraj Turizmus pokračuje aj v roku 2026 v dlhodobej snahe sprístupňovať toto jedinečné kultúrne dedičstvo širokej verejnosti a zvyšovať kvalitu služieb pre návštevníkov.
„Mať svetové pamiatky a držať ich pod zámkom by bola obrovská škoda. Preto robíme všetko pre to, aby mali návštevníci dvere do našich gemerských kostolíkov počas celého leta otvorené. Združeniu Gotická cesta sa tu darí fantastická vec a mňa teší, že ich ako Košický kraj môžeme cez program Terra Incognita opäť naplno podporiť. Je úžasné vidieť, ako to vďaka našej spoločnej práci so susednou župou na Gemeri v lete ožíva turistami,“ zhodnotil predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
V Štítnickom okruhu (Koceľovce, Ochtiná, Plešivec, Štítnik) záujemcovia nájdu otvorené brány od pondelka do soboty v sezóne od 20.6. do 18.9. v čase od 9:00 do 16:00. Kostol v Štítniku je kvôli prebiehajúcej obnove neprístupný, vďaka spolupráci s OOCR Gemer je však k dispozícii virtuálna prehliadka v neďalekom areáli Vodného hradu. V dočasnom informačnom centre kostol priblíži sprievodca s použitím digitalizovanej kópie pamiatky a po nasadení VR okuliarov si interiér budete môcť prezrieť tak, ako nikdy predtým – do detailu a zblízka skúmať aj fresky, ktoré sú nedostupné alebo vo veľkej výške.
V okresoch Revúca a Rimavská Sobota, teda v Jelšavskom a Rimavskom okruhu sa záujemcovia dostanú do evanjelických kostolov v Rimavskom Brezove, Kyjaticiach, Kraskove a Kameňanoch, katolíckych kostolov v Šiveticiach, Chyžnom a Rákoši od 1. júla do 29. augusta, a to od stredy do soboty od 10:00 do 16:00. Opätovne prístupný je po dokončení obnovy aj chrám v Rimavskej Bani. Pre vstup mimo návštevných hodín je potrebné kontaktovať správcov kostolov dopredu.
„Sme radi, že sa nám darí kontinuálne podporovať sprístupňovanie tohto jedinečného kultúrneho dedičstva. Zaviazali sme sa k tomu už v čase, keď sme pripravovali nominačný projekt, vďaka ktorému sme v roku 2022 získali pre 12 kostolov z tohto regiónu značku European Heritage. Od tej doby sa veľa vecí posunulo, kostoly máme počas leta prístupné v pravidelných otváracích hodinách, sú zdigitalizované a ich prehliadka je možná v online prostredí a prostredníctvom rozšírenej reality. Pracujeme spoločne na vzniku návštevníckeho centra Gotickej cesty v Rimavskej Bani. No treba zdôrazniť, že nič z tohto by sa nedialo, keby aktivita neprichádzala priamo od miestnych a aktivistov, za čo im patrí obrovská vďaka,“ uviedol Ondrej Lunter, predseda Banskobystrického samosprávneho kraja.
Návštevníkom budú k dispozícii informačné materiály, audiosprievodcovia prostredníctvom QR kódov a na vybraných miestach aj sprievodné slovo, ktoré priblíži históriu, umeleckú hodnotu a zaujímavé príbehy jednotlivých lokalít. Vstupné do všetkých sprístupnených pamiatok zostáva dobrovoľné, v odporúčanej výške 3 € na osobu. Výťažok z príspevkov je určený na údržbu a ochranu kultúrneho dedičstva v jednotlivých cirkevných zboroch a zároveň na zlepšenie udržateľnosti samotnej služby otvorenia kostolov.
Aj v roku 2026 budú návštevníkom k dispozícii doplnkové služby, ktoré uľahčujú objavovanie gotických kostolov. Počas všetkých sobôt v sezóne je možné absolvovať Štítnický okruh komfortne 22 miestnym mikrobusom, ktorý vyráža z Plešivca, lístky sa dajú kúpiť cez www.vylety.kosiceregion.com. Ak sa návštevníkom nepodarí zavítať do regiónu, chrámy si môžu prezrieť aspoň virtuálne cez www.gotickefresky.sk. Nielen pre detského návštevníka je v Štítnickom okruhu k dispozícii interaktívna edukačná hra využívajúca aplikáciu Geofun, vďaka ktorej sa zábavnou formou hostia dozvedia o histórii jednotlivých miest.
„Teší nás, že aj toto leto môžeme návštevníkov pozvať do stredovekých klenotov Gemera a Malohontu. Každý z týchto kostolov rozpráva jedinečný príbeh a spája v sebe hodnoty histórie, umenia i duchovného dedičstva. Veríme, že si ľudia odnesú nielen nové poznatky, ale aj silný osobný zážitok,“ uviedol Peter Palgut zo združenia Gotická cesta.
Aktuálne informácie o otváracích hodinách, podujatiach a ďalších aktivitách súvisiacich s Gotickou cestou sú dostupné na webovej stránke www.gotickacesta.sk, na sociálnych sieťach projektu a na komunikačných kanáloch partnerských organizácií cestovného ruchu Košice Región Turizmus, Banskobystrický kraj Turizmus či Región Gemer.
Mgr. Peter Palgut
Zverejnené v
Gemer-Malohont
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).