utorok, 14 júl 2026 18:50
Letné dobrodružstvo v Gemersko-malohontskom múzeu: Po stopách Gotickej cesty Doporučený
Napísal(a) Sz. Tóth
Gemersko-malohontské múzeum organizuje počas letných prázdnin už šiesty ročník Letných aktivít pre deti, ktoré sa každoročne tešia veľkej obľube. Aj tento rok sa podujatie uskutočňuje v dvoch turnusoch – prvý prebehol v júli a druhý sa uskutoční v auguste. Na oba turnusy sa prihlásilo spolu 20 detí, ktoré počas piatich dní čaká bohatý program plný histórie, tvorivých dielní, poznávania prírody a tradičných remesiel.
Počas uplynulého týždňa ožilo Gemersko-malohontské múzeum detským smiechom, zvedavosťou a objavovaním. Letné aktivity s názvom Po stopách Gotickej cesty ponúkli deťom pestrý program, ktorý ich previedol svetom gotiky.
Tieto dni patrili spoznávaniu jedinečného kultúrneho dedičstva regiónu Gemer a Malohont. V prvý deň letných aktivít objavili účastníci interaktívnu výstavu Gotická cesta – Európske dedičstvo, pričom im pri spoznávaní gotických kostolov pomáhali kreatívne cestovné pasy. Prostredníctvom programu live history sa deti preniesli do obdobia stredoveku. Obliekli si dobové kostýmy, stali sa súčasťou legendy o svätom Ladislavovi a ako malí herci si sami zahrali jej najznámejšie scény.
Počas popoludňajších tvorivých dielní si vlastnoručne vyrobili voňavé sviečky.
Počas popoludňajších tvorivých dielní si vlastnoručne vyrobili voňavé sviečky.
Druhý deň sa vydali na exkurziu po Rimavskom okruhu Gotickej cesty. Navštívili kostoly v Rimavskom Brezove, Kyjaticiach, Rimavskej Bani a Kraskove, kde obdivovali vzácne stredoveké fresky a spoznávali bohatú históriu nášho regiónu. Za odborný výklad patrí poďakovanie Petrovi Palgútovi zo Združenia Gotická cesta, ktorý deti počas exkurzie sprevádzal.
Ďalšie dni priniesli spojenie umenia a prírody. Deti si vyskúšali tradičnú techniku maľby gotických fresiek a vytvárali nástenné maľby na omietnuté dosky podobne, ako to robili stredovekí majstri. Veľkým zážitkom bolo aj sokoliarske predstavenie Sokoliarstva Kanát, počas ktorého sa deti zoznámili s dravcami a ich výnimočnými schopnosťami.
Nasledujúci deň patril objavovaniu prírodných krás Drienčanského krasu. Počas exkurzie navštívili Malú a Veľkú Drienčanskú jaskyňu, riečku Blh a spoznávali miestnu flóru a faunu. Pozorovali rastliny, hmyz, vtáky i ďalšie prírodné zaujímavosti a užili si krásy okolitej krajiny.
Záver letných aktivít patril etnografii a tradičným remeslám. Deti sa oboznámili s výrobou Kyjatických hračiek, ktorých ornamentika je inšpirovaná gotickým umením. O ich histórii, výrobe a symbolike porozprával ich výrobca a majster ľudovej umeleckej výroby Ladislav Hedvigi. Pod jeho vedením si deti najskôr nacvičili tradičné vzory na papier a následne si z dreva vyrobili vlastnú kyjatickú hračku.
Na záver celého týždňa boli účastníkom odovzdané diplomy za ich šikovnosť, tvorivosť a aktívny prístup. Päť dní prinieslo množstvo nových poznatkov, zážitkov i priateľstiev a opäť ukázalo, že história, umenie, príroda aj tradičné remeslá môžu byť pre deti pútavým dobrodružstvom.
Ďakujeme všetkým deťom za ich zvedavosť, nadšenie a dobrú náladu, ako aj všetkým partnerom a lektorom, ktorí sa na realizácii programu podieľali.Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorému patrí naše poďakovanie za finančnú podporu.
Autor tlačovej správy: Mgr. Szilvia Tóth, PR manažérka
Zverejnené v
Gemer-Malohont
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.