Vo večerných hodinách sa so svojim galaprogramom Krížom krážom predstaví SĽUK. Nasledovať budú koncerty skupín Drišľak a Cigánski Diabli, ktoré vystrieda záverečná tanečná zábava pri ľudovej hudbe.
V ten istý deň (6.7.) bude v Lukovištiach prebiehať súťažná výstava a ochutnávka ovocných destilátov. Do 3. ročníka Lukovišťského kališčoka bolo doručených viac ako 270 vzoriek z 30 páleníc z troch štátov (Slovensko, Maďarsko a Rakúsko). Doobeda prebehne vyhodnotenie a ocenenie víťazov, po ktorom bude nasledovať koštovka páleniek a nebude chýbať ani kultúrny program či niečo dobré pod zub.
O týždeň v sobotu 13. júla bude v Ožďanoch rozvoniavať guľáš, ktorý budú pripravovať súťažné družstvá z obce a jej okolia. Súčasťou programu bude aj vystúpenie folklórneho súboru Hrnčiarka, rôzne atrakcie pre deti, lukostreľba, jazda na koni a veľa inej zábavy, o ktorú sa postará aj hudobná skupina Sendrejovci.
Mestské kultúrne stredisko v Revúcej pozýva v rámci festivalu vážnej hudby RAK vo štvrtok 18. júla do Múzea Prvého slovenského gymnázia na Koncert starej hudby. Predstaví sa znamenitý slovenský interpret starej hudby na historických klávesových nástrojoch Peter Guľas a výber zo staršej slovenskej poézie si vypočujete v podaní Juraja Genčanského.
Krásu koní a umenie jazdcov budete môcť obdivovať počas piatku 19. a soboty 20. júla v Muráni na 27. ročníku najväčšieho a najstaršieho ródea v Európe. Ródeo súťaže budú striedať koncerty zvučných mien ako Tublatanka, Adam Ďurica či Polemic.
Počas soboty 20. júla určite navštívte aj rozprávkové Drienčany, chystá sa tu festival remesiel, gastronómie a ľudovej kultúry s názvom Dedina ožíva. Samozrejmosťou budú špeciality starých mám i súčasné kulinárske pochúťky, ktoré rozvoňajú celú dedinu vo dvoroch, ktoré otvoria ľudia z obce a jej okolia. Vaše oči a uši si určite prídu na svoje počas vystúpení rôznych
folklórnych zoskupení z regiónu a jeho okolia.
V piatok 26. júla príde na rad druhý z koncertov tohtoročného Sobotského Jazztivalu. Na nádvorí Čierny orol v Rimavskej Sobote vystúpi slovenské zoskupenie Alan & Štefan Bartuš Trio a Marco Antonio da Costa z Brazílie, s ktorým Bartušovci spolupracujú v rámci projektu Brasil Jazz Session. Spoločne tvoria pestrú autorskú hudbu príjemných brazílskych rytmov s letným nádychom, obohatenú o európske vplyvy a jazz.
Film
Dlhé letné večery sú ideálne aj na kino pod holým nebom. V piatok 12. júla bude letné kino Rimava v Hnúšti premietať úspešný slovenský triler Trhlina. Od nasledujúceho pondelka 15. do štvrtka 18. júla bude v Rimavskej Sobote hosťovať putovný letný filmový festival Bažant Kinematograf. Počas štyroch večerov budete mať možnosť vychutnať si nasledovné slovenské a české filmové snímky: Dôverný nepriateľ, Teroristka, Ženy v behu a Trabantom tam a zase späť.
Pre najmenších
Na deti a ich rodičov čakajú naozaj rozprávkové prázdniny. Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote pripravilo program, v rámci ktorého sa v nedeľu 7. júla v Mestskej záhrade uskutoční jedinečné interaktívne predstavenie pre deti od pol roka do 3 rokov a ich rodičov s názvom Oživené hračky alebo neboj sa noci v podaní košického Divadla Haliganda. Ďalšia nedeľa (14.7.) v poradí tu bude patriť maďarskému folklórnemu cirkusu Kuttyonfitty. Od pondelka 15. do piatka 19. júla bude nasledovať letný tábor Univerzity BUCH so zaujímavými tvorivými dielňami venovanými recyklácii. Tvoriť sa bude aj v Mestskej galérii na obľúbenej tvorivej dielni s Petrou, a to v sobotu 27. júla. Na druhý deň (28.7.) navštívia nádvorie Čierny orol Fifo a Vierka so svojim prázdninovým hudobno-dramatickým predstavením.
Mesto Revúca vyhlasuje letnú prázdninovú súťaž pre všetky deti a mládež s názvom Poď Rapovať - Revúcke aktívne prázdniny. V období od 1. júla do 24. augusta je potrebné získať 10 pečiatok na rôznych aktivitách v Múzeu Prvého slovenského gymnázia, Mestskom kultúrnom stredisku, Centre voľného času a na ďalších miestach. Všetky deti získajú malý darček a budú zaradené do žrebovania o hlavné ceny, ktorými sú kolobežka, telefón a a encyklopédia. Neváhajte a priveďte svoje deti ku kultúre hravým spôsobom.
Dni obcí
V sobotu 6. júla to bude žiť v obci Jesenské a 20. júla aj v obciach Hrnčiarska Ves a Rimavské Brezovo, naplánované tu majú oslavy Dňa obce. O týždeň neskôr (27. - 28.7.) sa slávnosti presunú do neďalekých Sušian. Program tzv. Sušánskej posviecky budú tvoriť ukážky práce dobrovoľných hasičov, futbalový zápas, vystúpenia folklórnych súborov, tvorivé dielne a rôzne ďalšie atrakcie.
Šport a turistika
Ak patríte k futbalovým nadšencom určite si v sobotu 6. júla nenechajte ujsť podujatie venované 100. výročiu Ožďanského futbalu. Na programe sú 4 zápasy, nebudú chýbať atrakcie pre deti ani večerná zábava pri vatre.
Pokiaľ dávate pred loptou prednosť radšej dvom kolesám, využite možnosť, ktorú ponúka Mestské kultúrne stredisko v Hnúšti. Práve odtiaľ vyrazí cyklobus smerujúci na Muránsku planinu v soboty 6. a 20. júla. Pozdĺž trasy s dĺžkou cca 20 km stretnete obľúbené sysle a kone vo voľnej prírode, navštívite Muránsky hrad, vyhliadku Poludnica či tajomnú jaskyňu.
Cyklistiku vystrieda volejbal, ktorému budú v Kokave nad Rimavicou venované hneď dve podujatia. V sobotu 20. júla sa tu uskutoční Volejbalový turnaj o pohár starostu obce a o týždeň neskôr (27.7.) 4. turnaj v plážovom volejbale s názvom Beach liga Kokava.
Dobrovoľní hasiči si sily zmerajú v sobotu 20. júla v Kružne na 1. ročníku súťaže o putovný pohár obce. Hasičská súťaž o pohár predsedu Mikroregiónu Teplý Vrch pôvodne plánovaná na 29. júna sa prekladá na sobotu 27. júla.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST Hnúšťa
13.07. Skorušina - Železná brána - Pereš - Ráztočné (Klimo - 0918 809 833)
KST mesta Rimavská Sobota
27.-28.07. Muráň - chata Studňa (Dóbi - 0948 532 581, Bálint - 0908 903 710)
TO KOS Rimavská dolina
20.07. Výstup na Fabovu hoľu z Polomky (Liptay - 0908 509 272)
Polomka - rozhľadňa - Fabova hoľa - sedlo Burda - Tisovec
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont a jeho okolí, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Kristína Chovancová































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-