V Klenovci o týždeň neskôr (16.11.) k divadlu pribudne aj film. Uskutoční sa tu kultúrno-spoločenské podujatie spojené s prezentáciou filmovej tvorby Gemersko-malohontského osvetového strediska a filmov z tvorivých dielní Takto vidím ja.
Na ten istý deň je v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote naplánovaná premiéra hry P. Palíka a Ľ. Šárika s názvom Boni a čierny snehuliak. Odohrá ju BS Badido pri príležitosti 30. výročia založenia súboru.
Ďalšia sobota v poradí (23.11.) bude opäť patriť filmu. V kine Rimava v Hnúšti sa bude v rámci festivalu SNOW FILM FEST premietať pásmo 6 zimných športových a cestovateľských filmov. Tešiť sa môžete na produkciu z USA, Nemecka, Rakúska a Českej republiky.
Na druhý deň, v nedeľu 24. novembra, pozýva Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote všetkých malých divákov a ich rodičov do divadelnej sály Domu kultúry na najobľúbenejšiu a najúspešnejšiu rozprávku všetkých čias Ľadové kráľovstvo. Čaká na vás príbeh dvoch sestier, Elsy a Anny, ktorých láska nepozná hranice a samozrejme milý a vtipný snehuliak Olaf, ktorý prinesie na scénu smiech a zábavu. Rozprávkový muzikál bude skutočným zážitkom nielen pre deti. Stačí zatvoriť oči a vďaka talentovaným herečkám, ktoré nadabovali a naspievali slovenské verzie piesní Andrey Somorovskej (Elza) a Lucii Bugalovej (Anna), sa ocitnete v ľadovom kráľovstve.
V posledný novembrový piatok (29.11.) sa o 18:00 hod. v Hnúšti s hrou Ženba alebo výlomky z Gogoľa predstaví divadelný súbor Divosud z Rimavskej Soboty.
Sériu divadelných predstavení uzavrú v sobotu 30. novembra Adela a Viktor Vinczeovci ako protagonisti rafinovanej tragikomédie pre dvoch hercov Odchody vlakov od scenáristu Petra Zelenku. V divadelnej sále Domu kultúry v Rimavskej Sobote odohrajú 90 minút absurdných situácií, láskavého humoru a nečakaných zauzlení, ktoré vás prinútia zamyslieť sa nad rolami, ktoré v živote máme a hráme.
Koncerty
V utorok 5. novembra v Rimavskej Sobote pokračuje 39. ročník Hudobnej jesene koncertom telesa Hugo Kauder trio. Predstavia sa muzikanti Ivan Danko (hoboj), Róbert Lakatos (viola) a Ladislav Fančovič (klavír). Na svojom turné po Slovensku sa predstavia poslucháčsky veľmi úspešným repertoárom, ktorý tvoria neprávom zabudnuté diela židovských autorov 19. a 20. storočia. Hugo Kauder Trio pôsobí prevažne v Nemecku, aj keď jeho členovia pochádzajú zo Slovenska.
Sobotská džemka - pod týmto názvom sa chystá v stredu 20. novembra hudobná improvizácia v Dekáči v Rimavskej Sobote. Predstaví sa trio Szabó (gitara), Turcerová (saxofón) a Maceček (bicie).
Spevák a skladateľ Juraj Hnilica, ktorého neprehliadnuteľnou črtou je úsmev a optimizmus, sa spolu so svojou kapelou Galantný jeleň opäť vydávajú na potulky našou krajinou za účelom šírenia pozitívneho naladenia a autentického prežitia prítomnosti. Do Hnúšti zavítajú v piatok 22. novembra. Spoznajte svet plný farieb a radosti prostredníctvom jeho muziky a hlavne živého prevedenia jeho autorských skladieb.
Exkluzívne spojenie skupín Fragile a Cimbal Brothers si budete môcť vychutnať v sobotu 23. novembra v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej.
V závere mesiaca príde na rad aj ďalší z koncertov 39. ročníka Hudobnej jesene. Koncert vážnej hudby - Alea, na ktorom vystúpia Stano Palúch (husle), Boris Lenko (akordeón), Ján Krigovský (kontrabas) a Daniel Buranovský (klavír), je naplánovaný na stredu 27. novembra.
Rok na Gemeri
Mesto Rožňava ožije v dňoch 18. - 23. novembra unikátnym zimným festivalom s názvom Rok na Gemeri, ktorý prostredníctvom regionálnych folklórnych zoskupení predstaví tradované zvyky a obyčaje Gemerčanov. Tvorivé remeselnícke dielne, tanečné a spevácke domy, koncerty tradičnej, ale aj etno muziky, varenie a pečenie gemerských špecialít, pokusy o slovenské rekordy v ručnom tkaní „pokrovca“, či ťahaní štrúdle a veľkolepý sobotňajší galaprogram zaručujú skvelú zábavu a zážitky pre všetky vekové kategórie.
Rôzne
Slovenský Červený kríž v Kokave nad Rimavicou vás srdečne pozýva na Noc strašidiel, ktorá sa uskutoční v sobotu 2. novembra v Dome kultúry.
Na svoje si prídu aj milovníci folklóru. V sobotu 9. novembra sa v obci Hrachovo chystá Folklórny večer, so začiatkom o 16:00 hod. Tešiť sa môžete na celovečerný program folklórnych súborov z regiónu. Nasledovať bude Gemersko-malohontská tancovačka spojená so školou tanca.
V utorok 12. novembra ovládne Jesenské festival hudby, tanca a spevu s názvom Život v pohybe.
Na sobotu 16. novembra je okrem iného naplánované aj pokračovanie Sobotského blšáku, na ktorom môžete darovať, predať alebo výhodne nakúpiť oblečenie, hračky, knihy, potreby do domácností a iný použitý tovar.
V novembri nebudú chýbať ani tvorivé dielne. Z ponuky Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote vyberáme tvorivú dielňu zameranú na výrobu mydlových kytičiek, ktorá sa uskutoční v stredu 6. novembra. Obľúbené Tvorivé soboty v galérií s Petrou si v kalendári poznačte na 16. a 30. novembra.
Ak ste si ešte nestihli ísť pozrieť výstavu artefaktov z 34. ročníka Medzinárodného festivalu umenia LETAVY, ktorá je v Galérii Ganevia sprístupnená od 12. októbra, urobiť tak môžete ešte do konca novembra v pracovných dňoch od 8:00 do 16:00 hod.
Z turistickej ponuky mesiaca vyberáme:
KST mesta Rimavská Sobota
09.11. Ragač (Borbáš - 0908 377 072, Kurilla - 0948 501 241)
23.11. Veľký Bučeň - RS (Lesko - 0904 639 690, Kureková - 0903 468 261)
KST Hnúšťa
16.11. Sinec (Király - 0902 375 690)
Turistický oddiel v Kokave nad Rimavicou
16.11. Martinský výstup na Jaseninu (MKS - Krotáková - 0903 559 014)
Kokava nad Rimavicou - Diel - Jasenina - Chladná studňa - Línia - Farkaška - Kokava nad Rimavicou
V mene organizátorov Vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v regióne Gemer-Malohont, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2019.
Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová
manažérka MAS MALOHONT

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-