Gemer-Malohont (13)
Dvanásť úspešných uchádzačov o značku Regionálny produkt Gemer-Malohont
Napísal(a) J. Ulický
Revúca, 9. december 2024 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER ako koordinátor značky regionálny produkt Gemer-Malohont tento rok vyhlásila už deviatu výzvu k predkladaniu žiadostí o certifikáciu. Výzva prebiehala počas mesiaca október 2024. Dňa 27. novembra sa v Klenovci zišla komisia na posudzovanie žiadostí. Prihlásených bolo celkom 12 uchádzačov z regiónu.
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT môže byť udelená fyzickým aj právnickým osobám, ktoré vyrábajú výrobky, alebo poskytujú služby v oblasti Gemer-Malohont a zároveň využívajú tradičné postupy, miestne alebo regionálne zdroje a suroviny. “Cieľom značky je podporiť tých, ktorí prispievajú k udržateľnému rozvoju regiónu a zároveň chránia jeho prírodné a kultúrne bohatstvo,” uviedla Miroslava Vargová, iniciátorka vzniku značky Regionálny produkt Gemer-Malohont.
ZNAČKA REGIONÁLNY PRODUKT GEMER-MALOHONT SA ROZRÁSTLA O 11 NOVÝCH ČLENOV
Napísal(a) B. Očkaik
Muráň, 07. december 2023 – Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER prvýkrát ako koordinátor značky regionálny produkt Gemer-Malohont udelila certifikáty novým regionálnym producentom a poskytovateľom služieb. Už ôsma výzva k predkladaniu žiadostí o certifikáciu prebehla v septembri 2023. Dňa 7. decembra bol všetkým úspešným žiadateľom slávnostne odovzdaný certifikát a právo na používanie ochrannej známky.
Značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT môže byť udelená fyzickým aj právnickým osobám, ktoré vyrábajú výrobky alebo poskytujú služby v oblasti Gemer-Malohont a zároveň využívajú tradičné postupy, miestne alebo regionálne zdroje a suroviny. “Cieľom značky je podporiť tých, ktorí prispievajú k udržateľnému rozvoju regiónu a zároveň chránia jeho prírodné a kultúrne bohatstvo,” uviedla Miroslava Vargová, iniciátorka vzniku značky Regionálny produkt Gemer-Malohont.
Folkloristka Stanislava Zvarová z Klenovca sa angažuje v rozvoji vidieka. Je dozorkyňou cirkevného zboru
Napísal(a) vobraze.sk
Nie vždy máme možnosť podrobne sa oboznámiť aj s takými osobnosťami Gemera-Malohontu akou je pani Stanislava Zvarová. O to nám je bližšia, lebo sa angažuje najmä v oblasti folklóru aj z nášho regiónu, naozaj ako profesionálna odborníčka v rezorte kultúry. Stačí spomenúť jej angažovanosť pri známych Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach Klenovská Rontouka, ktorých 44. ročník sa začína 23. júna. Vďační sme aj vedeniu redakcie portálu Vobraze.sk, ktoré nám vyšlo v ústrety a súhlasilo s uverejnením reportáže o pani Zvarovej aj na webstránke Maj Gemer. Snáď poslúži príkladom aj našim Hornogemerčanom.
VÝZVA: Regionálnu značku môžu získať ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Miestna akčná skupina MALOHONT vyhlásila 28.10.2020 šiestu výzvu na predkladanie žiadostí o udelenie značky regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Žiadosti je možné predkladať najneskôr do 30.11.2020. Predložené žiadosti posúdi certifikačná komisia, ktorá rozhodne o pridelení ďalších certifikátov pre výrobky z regiónu Gemer-Malohont.
Cieľom regionálneho značenia miestnych produktov je odlíšiť, zviditeľniť a podporiť miestnych výrobcov, ktorí sa okrem svojej produkcie podieľajú aj na tvorbe pracovných príležitostí, na budovaní dobrého mena regiónu a na zachovávaní jeho tradícií, hodnôt a jedinečností.
Vhodnými žiadateľmi o udelenie značky sú remeselníci, samostatne hospodáriaci roľníci, živnostníci a firmy so sídlom alebo prevádzkou v regióne Gemer-Malohont, pričom značka je určená predovšetkým pre prírodné a poľnohospodárske produkty, potraviny a remeselné výrobky, ktoré splnia vopred stanovené kritériá.
Dobrovoľníci v Gemer-Malohonte oživia významné lokality
Napísal(a) V. Brádňanský
Pred blížiacou sa turistickou sezónou zrevitalizujú dobrovoľníci významné lokality regiónu Gemer-Malohont, ktoré pritiahnu množstvo návštevníkov zblízka i ďaleka. V sobotu 13. júna sú naplánované dve dobrovoľnícke brigády, oživia Múzeum zubačky v Tisovci a banícke jazierko v Železníku. Obidve aktivity sa uskutočnia na významných miestach, ktoré odkazujú na slávnu históriu regiónu, kedy Gemer-Malohont nosil prívlastok ,,Železné srdce Uhorska“.
Banskobystrický samosprávny kraj sa po minuloročnom úspechu zážitkových vlakov na Horehroní, rozhodol rozšíriť tento unikátny zážitok aj do nášho regiónu. Už v júli si budú môcť milovníci vlakov a nádhernej prírody Národného parku Muránska planina, vychutnať jazdu historickým motorovým vlakom z Brezna do Tisovca.
Koncerty vážnej hudby, večer na ľudovú nôtu, filmové i divadelné zážitky, tvorivé dielne, ale aj týždňový festival zvykov a obyčají Gemera - aj o tom je novembrový kalendár podujatí v regióne Gemer-Malohont.
Divadlo, film a muzikál
Víkend 9. - 10. novembra bude v Kokave nad Rimavicou patriť Dňom divadla. Novohradské osvetové stredisko si tu pre divadelníkov pripravilo tvorivé dielne, ktoré budú prebiehať v kultúrnom dome.
OKTÓBER: Rozmanitá ponuka jesenných podujatí
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Aj v októbri si bude z čoho vyberať. Čaká na vás ukončenie pastierskej sezóny, divadelné predstavenia a koncerty, podujatia venované najmladším i najstarším. Ponuku mesiaca doplní prezentácia varenia tradičných jedál, zábavná talkshow a chýbať nebudú ani zaujímavé výstavy. Tak smelo vyberajte.
Ukončenie pastierskej sezóny
Záver októbra bude už tradične patriť symbolickému ukončeniu pastierskej sezóny pod názvom Slovenské mitrovanie, ktoré tento rok pripadne presne na Demetera - Mitra (26.10.). Okrem ukážok prác na salaši, kultúrneho programu a súťaže vo varení sa môžete tešiť aj na trh regionálnych produktov, maskotov Maťka a Kubka,
SEPTEMBER: Folklór, história, dobroty aj cyklistika
Napísal(a) Kristína Chovancová
Počas začínajúceho mesiaca september bude naozaj z čoho vyberať. Na svoje si prídu milovníci ľudovej hudby, dobrého jedla, divadelných predstavení, športovci i turisti. Okrem toho sa vám naskytne možnosť vrátiť sa v čase, poďakovať za úrodu aj pomôcť dobrej veci.
Folklór
Ak vášmu sluchu lahodia tóny hry na heligónke, poznačte si do kalendára sobotu 7. septembra 2019. Kultúrny dom v obci Kružno bude v tento deň patriť už 5. ročníku Kružňanskej heligónky, na ktorom sa predstavia nadšenci z regiónu, jeho blízkeho i širšieho okolia.
Koncerty pod holým nebom, folklórne festivaly, programy pre najmenších, ale aj nevšedné rodinné zážitky či pohybové a tvorivé podujatia - o tom i mnohom inom bude tento mesiac v regióne Gemer-Malohont.
Na ľudovú nôtu
Prvý augustový víkend už tradične patrí folklórnemu festivalu Koliesko v Kokave nad Rimavicou. V piatok 2. augusta sa okrem otvoreného pódia pri fontáne, kde sa predstavia domáce i zahraničné folklórne súbory, rozozvučia aj strechy a balkóny námestia, z ktorých návštevníkov festivalu pozdravia sólisti aj zoskupenia z regiónu.
Značku regionálny produkt GEMER-MALOHONT majú ďalší výrobcovia
Napísal(a) Ing. Miroslava Vargová
Tradičné maslo, smotana, tvaroh, výrobky z ovčieho mlieka, ríbezľové vína, med, čučoriedky, jahody a hydina, ale aj Kyjatické hračky, vyšívané textilné výrobky, keramické obrazy či party rozšíria zoznam výrobkov so značkou regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Rozhodla o tom vo štvrtok 11. júla 2019 v Tisovci Certifikačná komisia.
Viac...
AKO CHUTÍ DOMOV. Sušany a sušianske recepty starých mám
Napísal(a) Fedor Mikovič
Prvá písomná zmienka o gemersko-malohontskej obci Sušany je z roku 1407, a to v súvislosti s osadou Jelené so Svätou Túrňou, kde sa podľa historikov nachádzal kláštor a osadníci Jeleného tvorili jeho súčasť. Teda je to už viac ako šesť storočí, čo sa píše história obce, ale kniha o nej vyšla až v našich časoch. V nedeľu 7. júla 2019 ju v tamojšom kultúrnom dome uviedli do čitateľského sveta.
Pozvánka na Gemersko-malohontský trh, frajerský letný festival plný umenia a slobody
Napísal(a) Miroslava Vargová
V sobotu 22. júna 2019 vás pozývame na Gemersko-Malohontský trh v rámci 1. ročníka multižánrového festivalu FRAJ v Rimavskej Sobote. Príďte si pochutnať na miestnych produktoch, či potešiť sa ručne robenými výrobkami a podporiť tak výrobcov z regiónu.
Na jednom mieste si budete môcť zakúpiť poctivé produkty z regiónu Gemer-Malohont, ako med, včelí peľ, ríbezľové víno, Muránske buchty, pagáče, osúchy a koláče, textilné, dekoračné a rezbárske výrobky či prírodné mydlá a šampóny priamo od ich výrobcov. „Okrem toho k tomu pridáme okolo obeda ochutnávku regionálnych produktov a poobede kultúrny program v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Rimavskej Sobote,“
Na sobotu 22. júna 2019 chystáme pre vás Gemersko-malohontský trh v rámci 1. ročníka multižánrového festivalu FRAJ v Rimavskej Sobote, preto nebude obyčajný, ale frajerský. Prihlasovanie výrobcov prebieha do 6.6.2019.
Elektronická prihláška tu: https://forms.gle/AbJKR7MbwpMnejub9
Na jednom mieste si budete môcť zakúpiť poctivé produkty z regiónu Gemer-Malohont – med, včelí peľ, ríbezľové víno, Muránske buchty, textilné a rezbárske výrobky či prírodné mydlá a šampóny priamo od ich výrobcov.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-