
Svoju originálnu tvorbu prítomným divákom predstavili rodáci z Betliara a regiónu Gemer.
Ružena Kováčiková porozprávala o profesii brusičky skla a poskytla ukážku svojej ojedinelej precíznej práce. Kristína Živkovičová-Katka Miček doniesla svoju kreatívnu dekoračno-darčekovú tvorbu pripravovanú k adventu. Lucia Pavlíková Koláriková – poetka, prečítala básne zo svojej zbierky Žena z konzervy a predstavila svoju všestrannú handmade tvorbu. Mária Knišková priniesla jedinečné háčkované hračky pre malé ratolesti. Miroslav Gibas – výrobca originálnych pastierskych nožov zaujal rozprávaním o ich výrobe. Iveta Palmeová predstavila výrobu jedinečných šperkov z korálok, ktorých vytvorenie vyžadujú veľkú dávku trpezlivosti. Lívia Szaniszló priniesla točené aj liate sviečky z včelieho vosku a porozprávala s láskou o ich tvorbe.
Podujatia sa zúčastnila starostka obce Betliar pani Ing. Helena Kúkelová, pozvaní rodáci a občania obce Betliar a verejnosť z blízkeho okolia.
Hneď v úvode svoju tvorbu predstavila Ružena Kováčiková, umelecká brusička oloveného skla, ktorá pochádza z rázovitej dedinky Rejdová. Tejto ojedinelej profesii sa vyučila v Poltári, kde pôsobila pätnásť rokov. Uplatnila v nej svoju kreativitu, precíznosť a trpezlivosť. Žije v Betliari, a ako aktívna dôchodkyňa naďalej vytvára moderné výbrusy na
sklenených košíkoch, vázach, čašiach, ktoré zdobí Swarovskými krištáľmi za použitia špeciálnej lampy na ich prichytenie. Využíva aj staré techniky výbrusov na čaše a sety pohárov s hroznom a hroznovými listami, ktoré pripomínajú sety z dvadsiatych rokov minulého storočia. Jej tvorba je originálna a hodnotná.
Miroslav Gibas je regionálnym tvorcom originálnych pastierskych nožov. Pochádza z dedinky Kružná a k ich tvorbe ho inšpiroval jeho strýko, ktorý mu venoval vlastnoručne vyrobený nôž. Neskôr na strednej škole si vyrobil svoj prvý "nôž na prežitie" a keďže vzhľad a funkčnosť zaujala aj jeho priateľov začal sa ich výrobe zaoberať intenzívnejšie. Inšpiráciu čerpal od skúseného nožiara Milana
Látku z Prievidze, ktorý zozbieral poznatky o ich výrobe z rôznych regiónov Slovenska. Od r. 2021 vyrába originálne Pastierske nože tradičnou metódou popri zamestnaní. Na rúčku používa tvrdé drevo orecha, višne a i., vyrezané ornamenty zalieva cínom. V každej čepeli z kalenej ocele má svoj slovanský monogram. Navštevuje regionálne jarmoky, kde propaguje a ponúka tieto svoje jedinečné nože.
Kristína Živkovičová - Katka Miček pochádza z Betliara a besedy s Gemerskými umelcami a remeselníkmi sa zúčastnila po druhýkrát. 1.9.2022 to bolo v priestoroch apartmánov nad kostolom v Betliari, ktorých priečelie vymaľovala folklórnymi ornamentmi. Predstavila tam svoju všestrannú tvorbu, od vyšívania krásnych obrusov, gobelínov, nadrozmerného obrazu podľa fotografie, ktorý sa nachádza u
svojho objednávateľa v Afrike, po vianočné gule inšpirované Fabergého vajíčkami, z ktorých sa tešia aj v zahraničí.
Tentoraz priniesla originálne vianočné dekorácie v podobe ručne maľovaných. čižmičiek. Vysvietené vianočné ozdoby, zvončeky, zdobené lopáriky decoupage technikou a poskytla o ich tvorbe podrobný výklad.
Lucia Pavlíková Koláriková je poetka a zároveň veľmi kreatívna v handmade tvorbe. Pochádza z Betliara, žije a tvorí v Rožňave. V roku 2005 jej bola vydaná zbierka poézie "Žena z konzervy", je trojnásobnou laureátkou Literárnej súťaže Pavla Dobšinského a dvojnásobnou laureátkou v súťaži Tak píšem ja v Žiari nad Hronom. Básne publikovala v Rožňavskom mesačníku,
literárnej prílohe Východoslovenských novín, Obzore Gemera, Novom slove, Literárnych krokoch, v Slovenskom rozhlase, v zborníkoch a antológiách. Jej handmade tvorba zahŕňa domácu kozmetiku, mydlá, voskované obrúsky, vyšívanie na stroji, pletenie, háčkovanie, paper marché, šité šperky z korálok. Zároveň pripravuje na vydanie novú knihu.
Mária Knišková je rodáčkou z Betliara, no žije a tvorí svoje utešené háčkované hračky v Rožňave. K tejto tvorbe ju priviedla mama, ktorá sa venovala ručným prácam a ona sama sa k nej vrátila s nástupom na zaslúžený dôchodok. Besedy s gemerskými umelcami a remeselníkmi
zúčastnila po druhýkrát. Na podujatí Betliarčania pre Betliarčanov organizovanom OZ Gemerskí umelci 1.9.2022 v Betliari pod Apartmánmi rovnako predstavila svoju tvorbu. Tentoraz k nej pribudli ďalšie pekné háčkované hračky, postavičky z rozprávok, ktoré rozžiaria očká na nejednej detskej tváričke. Je to skvelá inšpirácia darčekov pre deti.
Iveta Palmeová, autorka šitých šperkov, sa besedy s gemerskými umelcami a remeselníkmi zúčastnila po druhýkrát. 17. augusta v Lukia's Lounge& More v Rožňave a 6. októbra v KD Betliar, kde prítomným divákom predstavila svoju tvorbu, ktorá vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. K tvorbe ju priviedla stará mama, naučila ju tkať pokrovce, vyrábať rohože na drevenom ráme, vyšívať, háčkovať a štrikovať. Ako členka OZ Gemerskí remeselníci a Gemerského osvetového strediska RINK – remeselný
inkubátor, viedla remeselné dielne s deťmi, ktoré učila tkať, robiť rohože, háčkovať a z korálok tvoriť náramky. Na remeselnom jarmoku v Krásnohorskej Dlhej Lúke pred trinástimi rokmi sa inšpirovala tvorbou maďarských šperkárok a naučila sa základy šitých šperkov. Svoju originálnu tvorbu prezentovala na putovných výstavách po južnom Slovensku a v Budapešti, navštevuje regionálne remeselné jarmoky.
Lívia Szaniszló sa k svojej vysnívanej tvorbe "zážitkových" sviečok z včelieho vosku a voskovaných bio obalov na potraviny "Voskúlikov" dostala v roku 2018. Ako členka FS Ilosvai vyskúšala pečenie chleba, šitie krojov, maľovanie hodvábnych šatiek a šálov. Technikou Shibori sa naučila batikovať, vytvárať šité šperky a výrobu Handmade mydiel, vyskúšala košíkárstvo aj hrnčiarstvo. O svojej tvorbe voňavých prírodných sviečok z
včelieho vosku, Voskúlikov a včielkach, ich produkte - vosku, hovorí s láskou a nadšením. Tieto ekologické výrobky nezaťažujú životné prostredie, voňajú po mede, nedymia, sú bezzvyškové. Voskúliky – eko obaly, zas zabraňujú šíreniu plesní na potravinách vďaka sterilnej vrstve včelieho vosku. Udržujú potraviny dlhšie čerstvé. Na Gemeri sa zúčastňuje jarmokov, remeselných podujatí kde vedie svoju tvorivú dielňu s deťmi, ktoré priúča výrobe sviečok.

FSk Genšenky z Honiec je ženská spevácka folklórna skupina, ktorá vznikla pred štrnástimi rokmi a jej zakladateľkou a vedúcou je Mária Lukáčová Fafráková. FSk na vystúpeniach doprevádza Peter Glassa, Marián Molnár a Matej Hric. Počas svojich speváckych vystúpení má v programe originálne zvykoslovné pásma z regiónu Gemer, konkrétne z dedinky Honce v rožňavskom okrese. Svojimi vystúpeniami v regióne, aj mimo neho sa podieľajú na zachovávaní historických zvyklostí obce a zároveň aj nášho regiónu čím prispievajú k rozvoju historického a kultúrneho dedičstva celého Slovenska. Za Váš prínos vo folklórnej tvorbe Vám ďakujeme, nech sa Vám darí napredovať.
Vám remeselníkom, tvorcom umenia patrí vďaka za Vašu jedinečnú tvorbu. Nech si Vaša tvorba nájde spokojného majiteľa.
Všetkým prítomným divákom ďakujeme za účasť, podporu umenia a kultúry regiónu Gemer.
Ďakujeme MsÚ Rožňava za podporu v projekte Besedy s umelcami a remeselníkmi z Gemera.
Pani starostke obce Betliar Ing. Helene Kúkelovej a jej spolupracovníkom ďakujeme za občerstvenie a poskytnuté priestory KD Betliar.
Iveta Čapóová, predsedníčka OZ Gemerskí umelci

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-