Neviem čo bolo podnetom pre ich napísanie. Možno dlhá chvíľa, možno nejaká udalosť, ktorá jej vnukla myšlienku sa s podnetom hlbšie zaoberať.....
Janka Vranová:
|
Zastav sa na chvíľu
|
||
|
Zastav sa, odpočiň si trošičku. Zastav sa n chvíľu, Vidíš? Ide to.
|
Pozri sa, to si ty, Pozri sa, tu máš tridsať. Štyridsiatnička si, pozri, bohyňa. |
Že už máš veľké vnúčatá? Úsmev sa ti na tvári zjavil. Tak sa trochu zastav,
|
|
Tma a svetlo
Nie je tma ako tma, Nie je tma ako tma, Čím tmavšia noc, Či pod plameňom sviečky Nie je tma ako tma, A čo to svetlo, Je v čistej duši dieťaťa, Smútok a bolesť kryjú No nie je tma ako Tma Svetlo v srdci a duši Tma, čo v srdci usadí sa,
|
Cez srdce
Oči vidia, uši počujú Či lásky chvenie nie je krajšie Cez srdce vidím, cítim, počujem...
Čas Počúvam tikot hodín
|
{jcomments on}
Štítnik. Dnes väčšia obec pod Plešiveckou planinou na hornom Gemeri. V minulosti kráľovské mesto s právom meča, klenot historických pamiatok s dôstojným kostolom postaveným v gotickom štýle. Rodisko básnika Ctibora Štítnického, ktorý zanechal po sebe cenný materiál v podobe zbierok básní vlastných i v preklade. Doteraz nemá síce pamätnú izbu, ale na jeho rodnom dome pred 10. rokmi umiestnili tabuľu. Aj obecná knižnica sa jeho menom môže pochváliť. Mnohí z jeho rodákov sa ho snažili i snažia napodobniť, či aspoň vyskúšať svoj básnický talent. Jednou z nich je aj pani Janka Vranová. Dnes už na dôchodku. Zverila sa mi s tým a ponúkla mi na uverejnenie niektoré jej básne.