Hrnčiarsky kurz je určený pre dospelých záujemcov a je plánovaný v trvaní 30 hodín počas 10 výukových blokov. Je rozvrhnutý v termíne od 21. októbra do 23. decembra v pravidelných týždenných intervaloch, každú stredu od 16:30 do 19:30 hod. Cena kurzu, ktorá zahŕňa prácu lektorky, materiál, občerstvenie, pracovné pomôcky a samozrejme aj finálne produkty, čiže výrobky ktoré si účastník vyrobí a odnesie domov, je 105.- € na osobu, platí sa vopred za celý kurz.
„Účastníkom kurzu ponúkame naozaj zaujímavý program, ktorý je zameraný na tvorbu úžitkovej a dekoratívnej keramiky. Pod odborným vedením lektorky Amálie Holíkovej si budú môcť účastníci vlastnoručne vyrobiť napríklad hrnčeky, zvončeky, dózy, cukorničky či šperky, ale aj svietniky, keramické hračky, alebo misku či vázu vytočenú na hrnčiarskom kruhu. Vyrobené predmety sa povrchovo upravia rôznymi technikami a samozrejme vypália v elektrickej vypaľovacej peci, takže budú plne funkčné a zdravotne nezávadné,“ s radosťou vymenuje plánované aktivity kurzu H. Novotná a hneď aj dodá, „pretvoriť vlastnými rukami nevábnu gundžu studenej hliny v niečo, čo okrem estetickej hodnoty bude mať aj funkčné vlastnosti, je niečo úžasné, vrelo odporúčam vyskúšať si toto pradávne remeslo.“
Lektorkou kurzu je keramička, majiteľka Hájskeho hrnčiarstva pani Amália Holíková. Výrobe keramiky sa venuje od roku 1997. Hrnčiarstvo študovala v Českej republike, neskôr s kamarátkou v Smrečanoch na Liptove založila Starú školu – školu remesiel, v spolupráci so SNM zriadila a prevádzkuje pod Spišským hradom Hradné hrnčiarstvo, od roku 2012 lektorsky pôsobí v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV v Košiciach, vedie kurzy a tvorivé dielne aj v spolupráci s kultúrnymi organizáciami a školami.
Kurz keramiky je určený pre malú skupinu dospelých záujemcov, maximálne pre osem účastníkov. Prihlášku na kurz záujemca obdrží na Gemerskom osvetovom stredisku (Rožňava, Betliarska 8), účasť na kurze je záväzná po zaplatení účastníckeho poplatku.
Uzávierka prihlášok: 19.10.2015.
Kontakt a ďalšie informácie:
Bc. Munková Valéria

































__________________________________________________
Gemerské osvetové stredisko od apríla tohto roku, keď sa nasťahovalo do svojho vynoveného sídla, do Domu tradičnej kultúry Gemera, produkuje jedno zaujímavé podujatie za druhým.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-