OZ CESCI-Carpathia Košice, Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov, Ján Lunter, predseda VÚC Banská Bystrica, Štefan Chudoba, člen expertnej skupiny splnomocnenca vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov a Ábel Ravasz, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.
Vláda SR po roku opäť zasadla v Revúcej, aby zhodnotila plnenie akčného plánu pre tento región, ktorý bol schválený v septembri 2016. Podľa akčného plánu sa do roku 2020 vytvorí v regióne 1100 pracovných miest a naakumulujú sa prostriedky vo výške približne 61 miliónov eur, ktoré sú z rôznych zdrojov - európske fondy, štátny rozpočet, súkromne zdroje a finančné prostriedky zo samospráv. V septembri 2016 vyčlenila vláda zo štátneho rozpočtu regionálny príspevok vo výške 3,8 milióna eur, ale dynamika čerpania týchto prostriedkov podľa premiéra nie je uspokojivá. „V roku 2016 bolo vyčlenených 500 tisíc eur, ale vyplatený bol príspevok len vo výške 394 tisíc eur. V roku 2017 sa vyčlenilo 760 tisíc eur a vyplatených bolo len 194 tisíc eur.“ Predseda vlády preto požiadal samosprávy, aby lepšie spolupracovali s úradom vlády a splnomocnencom pre najmenej rozvinuté regióny a spoločne vytvorili také projekty, ktoré budú spĺňať všetky náležitosti a následne môžu byť aj prefinancované.
Robert Fico vyjadril výhrady k tomu, že z regionálneho príspevku sa financujú aj projekty, ktoré nevytvoria pracovné miesta. „Ak si raz povieme, že tu chceme vytvoriť 1100 pracovných miest, tak nie je správne, ak ideme financovať z tohto príspevku projekty, ktoré túto pridanú hodnotu jednoducho nemajú. Tieto projekty musia byť kvalitné a musia viesť priamo k vytvoreniu pracovných miest. Inak ideme úplne mimo toho, čo bolo účelom zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov,“ zdôraznil predseda vlády. Premiér zároveň ponúkol samosprávam aj riešenie pri financovaní projektov, ktoré nevytvárajú priamo pracovné miesta. „Padlo jasné politické rozhodnutie, že na každom takomto výjazdovom rokovaní vlády ešte preinvestujeme osobitný milión eur, tak ako sme to robili v minulosti pri výjazdových rokovaniach vlády. Zafinancujeme projekty, ktoré regióny potrebujú, ale nevedú k vytvoreniu pracovných miest.“ Pre okres Revúca je táto suma 1 045 000 eur.
Vláda SR plánuje zorganizovať výjazdové zasadnutia vo všetkých okresoch, ktoré spadajú pod zákon o najmenej rozvinutých regiónoch a v každom okrese urobí inventúru o dosiahnutých výsledkoch. „Nechcem sa vzdať tejto metódy práce, a preto v roku 2018 nás budete vidieť vo všetkých zostávajúcich 14 okresoch,“ dodal predseda vlády Robert Fico.
Zdroj: http://www.vlada.gov.sk
Spracoval: MG od






























__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.