„Dá sa povedať, že u nás máme organy aj v tej najmenšej dedinke, čo nie je pravidlom ani v mnohých krajinách západnej Európy. Sú to unikáty a mnohé boli najväčšími nástrojmi vo svojej dobe. Ich technicko-umelecký stav je však v drvivej väčšine zlý až kritický a ich obnova súčasnými dostupnými finančnými prostriedkami je problematická,“ hovorí vedecký pracovník z Ústavu hudobnej vedy SAV, organológ Mgr. Art. Andrej Štafura, PhD a dodáva: „Reštaurovanie organov je pritom v porovnaní s inými pamiatkami náročnejšie. Aj v tom zmysle, že obsahujú komplex materiálov ako drevo a kov a navyše je pri nich potrebné zohľadňovať ten najdôležitejší rozmer – samotný zvuk.“
V spolupráci s Ústavom hudobnej vedy SAV zaradila Nadácia VÚB tento rok do svojho súťažného programu Poklady Slovenska spolu deväť organov, ktoré nutne potrebujú obnovu.
Zahlasovať za pamiatku, ku ktorej máte najbližšie, môžete na stránke
www.nadaciavub.sk/poklady

Dočítate sa tu tiež bližšie informácie o histórii, unikátnych charakteristikách a aj o súčasnom stave každého organu. Aj vy máte opäť príležitosť svojím hlasom rozhodnúť, ktorý z deviatich pokladov Slovenska pomôže Nadácia VÚB zreštaurovať grantom vo výške 30 000 eur.
Pomôžte Gemeru rozoznieť srdcia jeho kostolov! Organ v kaplnke hradu Krásna Hôrka a organ v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Jelšave predstavujú značné hodnoty po stránke zvukovej, technickej aj architektonicko-výtvarnej a zaslúžia si našu pozornosť.
KRÁSNA HÔRKA
Jeden z najväčších a veľmi pekných historických organových pozitívov z 18. storočia sa zachoval v barokovo-klasicistickej kaplnke hradu Krásna Hôrka. Vznikol po roku 1770 a umiestnili ho do kaplnky podľa nariadenia grófa Štefana III. Andrášiho. Mimoriadne zaujímavá akustika hradnej kaplnky dodáva 7-registrovému organovému pozitívu neobyčajný zvukový kolorit. Nástroj našťastie nezničil ani nedávny požiar na hrade Krásna Hôrka, avšak momentálne je silno znečistený a nutne potrebuje opravu. Okrem toho má nástroj rôzne technické nedostatky a problémy s intonáciou a ladením.
JELŠAVA
Romantický organ v rímskokatolíckom kostole sv. Petra a Pavla v Jelšave je najväčším zachovaným organom od Ferdinanda Komorníka. Z jeho dielne sa u nás zachovali len 3 z vyše 100 nástrojov. Tento 1-manuálový organ bol postavený v roku 1866. V súčasnosti je vo veľmi zlom technickom stave a len s veľkou toleranciou sa dá použiť aspoň na liturgické účely. Súčasťou jeho zvukovej výbavy boli aj registre Trompett bass 8´ a Cornett, ktoré však boli začiatkom 20. stor. odstránené, čo organ významne zvukovo ochudobnilo. Obnova nástroja a znovupostavenie registrov by výnimočne podtrhli nádhernú akustiku kostola.
Hlasovať môžete od 12. do 25. februára 2018.
Marta Mikitová
(Zdroj: https://www.nadaciavub.sk/novinky/pomozte-nam-rozozniet-srdcia-kostolov.html
www.nadaciavub.sk/poklady.)

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-