DHZ (160)
V Slavošovciach bola hasičská Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže
Napísal(a) G.Jakubecová
Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava prijal v sobotu 27. 08. 2022 pozvanie do Slavošoviec na Súťaž IVECO DAILY CAS 15 z vlastnej nádrže. Súťaž prebiehala na miestnom futbalovom ihrisku. Súťažné družstvá tvorili štyria členovia DHZO, ktoré museli byť ustrojené v zásahových odevoch, UBO PSII, resp. BOSSMAN, obuvi a prilbou. Po nástupe bola povolená úľava pre súťažné družstvá, nemuseli použiť zásahový kabát ani rukavice. Bolo povolené použiť náradie, ktoré sú dané v IVECO DAILY CAS 15 1. – 3. generácie, sériovo dodané čerpadlo.
Bola to prvá súťaž tohto druhu, ktorej sa DHZM Jelšava zúčastnil. Umiestnili sme sa na 4. mieste z 10 prítomných družstiev. Získali sme cenu za Profesionálne vykonaný požiarny útok. Ďakujeme za pozvanie a za možnosť načerpať skúsenosti. Bolo to príjemne strávené predpoludnie.
Posledný víkend v auguste už pravidelne v Jelšave patrí Kaštieľnym dňom. Tento rok nebola výnimka a Kaštieľny deň sa tento rok organizoval len jeden deň a to v sobotu 27. 08. 2022 s množstvom sprievodných podujatí. Na tomto dni nechýbali ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí sa zapojili aktívne do sprievodných aktivít.
Úvod patril spomienkovému kladeniu vencov k pomníku pri príležitosti 78. výročia SNP, ktorého sa zúčastnili prítomní hasiči. Po spomienke už ku hasičom prichádzali deti na autíčka a na striekanie na horiaci hotel. Tieto atrakcie si deti vyskúšali až do zatmenia. Dvaja hasiči – Zdenko Javorčík st. a Martin Stehlo – sa prihlásili do súťaže v štiepaní dreva a skončili na 2. mieste.
Počas celého podujatia bola zabezpečená požiarno asistenčná hliadka.
Dobrovoľní hasiči potešili deti v okrese Revúca aj v auguste
Napísal(a) G. Jakubecová
Prázdniny sú ešte v plnom prúde a dobrovoľní hasiči aj v auguste potešili deti v okrese Revúca.
Komunitné centrum v Jelšava dňa 10. augusta 2022 pripravilo pre obyvateľov mesta podujatie pod názvom Pripomenutie si rómskej kultúry v mestskom parku. Ani na tomto podujatí nesmeli chýbať jelšavskí hasiči. Okrem celodennej požiarno-asistenčnej hliadky uzavreli tento deň hasičskou penou.
Ďalej boli oslovení starostom obce Rumince, kde zavítali dňa 20. augusta 2022 a spoločne s hasičmi z Gemerskej Vsi potešili deti penou.
V tento istý deň mali v obci Chyžné Dni obce, kde nemohli chýbať opäť jelšavskí hasiči.
OSLAVY 100. VÝROČIA ZALOŽENIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY AJ ZA ÚČASTI GEMERČANOV
Napísal(a) G. Jakubecová
Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou, ktorá zasahovala pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže sa zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou a tlmičmi.
Po zániku starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Dobrovoľné alebo obecné hasičské zbory sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí.
Športové dni v Ratkovej a v Revúckej Lehote s hasičmi
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 9. júla 2022 bola venovaná športovým aktivitám v Ratkovej a v Revúckej Lehote, kde nechýbali ani dobrovoľní hasiči.
Predpoludním dobrovoľní hasiči z Jelšavy zavítali do Ratkovej, kde ich už čakali miestni dobrovoľní hasiči s technikou. Spoločne pripravili pre deti penu, v ktorej sa deti vyšantili. Potom dobrovoľní hasiči z Ratkovej pripravili rôzne ukážky zo svojej činnosti.
Na poludnie sa jelšavskí hasiči presunuli do Revúckej Lehoty, kde si deti popozerali techniku – CAS 32 T 815, MITSUBISHI – hasili „horiaci hotel“, transportovali raneného“ na nosidlách a záver patril pene.
Bol to príjemne strávený deň.
V Hucíne oslávili storočnicu existencie Dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) G. Jakubecová
Sobota 2. júla 2022 bola slávnostným dňom pre Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Hucíne, kde v tomto roku oslavujú 100 rokov od založenia dobrovoľného hasičstva v obci.
Ráno o 8.00 hod sa začali schádzať hasičské zbory z regiónu so svojimi zástavami pred zrekonštruovanou Hasičskou zbrojnicou v Hucíne, kde sa začala slávnosť. Úvod patril dychovej hudbe SMZ, a. s. Jelšava, potom okresný veliteľ Ladislav Üveges podal hlásenie Jánovi Melicherovi, predsedovi Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej. Prítomných privítal Ing. Pavol Zapletal, MBA. Slávnosť pokračovala príhovorom starostu obce Hucín Jaroslava Horvátha, ktorý dekoroval zástavu DHZ Hucín slávnostnou stuhou k 100. výročiu založenia zboru v obci, ktorú udelil ÚzV DPO SR v Revúcej. Záver slávnosti pred zbrojnicou patril požehnaniu Hasičskej zbrojnice, CAS 15 IVECO DAILY a zástavy, ktoré vykonala pani farárka Reformovanej kresťanskej cirkvi Zuzana Vargová.
Pani učiteľka z Materskej školy v Držkovciach ohlásila požiar na školskom dvore
Napísal(a) G. Jakubecová
Pani učiteľka z Materskej školy v Držkovciach dňa 27. júna 2022 ohlásila požiar na školskom dvore. Deti už čakali na miestnych dobrovoľných hasičov pred budovou škôlky. Veľmi sa potešili, keď počuli sirénu z prichádzajúceho IVECA DAILY. Hasiči dlho neváhali, natiahli vedenie a uhasili požiar. Našťastie, išlo len o ukážku hasebných prác hasičov.
Po tejto ukážke členovia DHZ Držkovce ukázali svoju výstroj, deti si vyskúšali prilbu, popozerali si IVECO DAILY. Mohli si vyskúšať, ako sa pracuje s hadicami. Na záver boli deti obdarené sladkosťami.
Bolo to vydarené predpoludnie, kde sa deti potešili inej forme vzdelávania, ako sú zvyknuté.
Sobota 25. 06. 2022 - Jelšavskí dobrovoľní hasiči znova zavítali medzi deti. V obci Magnezitovce na miestnom futbalovom ihrisku pripravili miestni dobrovoľní hasiči v spolupráci s Obecným úradom deň venovaný deťom. Mali pripravené rôzne súťaže.
Jelšavskí dobrovoľní hasiči prispeli k súťažiam striekaním na „horiaci hotel“ a penovou show, z ktorej mali deti veľkú radosť. Popoludní sa presunuli do obce Gočaltovo. Na úvod menším deťom sme rozdali omaľovánky s hasičskou tematikou, ktoré s radosťou vymaľovali. Pani učiteľky potom pripravili štafetu súťaží, ktorá začala pumpovaním na „horiaci hotel“, pokračovala slalomom s fúrikom, hodom lopty do basketbalového koša a na záver museli poskladať puzzle, na ktorom boli postavy vystrojených hasičov. Po absolvovaní štafety sa deti vyšantili v hasičskej pene.
Dobrovoľní hasiči absolvovali v Jelšave kurz prvej pomoci a obsluhy defibrilátora
Napísal(a) G. Jakubecová
Pripomeňme si niektoré dôležité udalosti zo života jelšavských dobrovoľných hasičov. Dňa 3. mája 2022 primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera defibrilátor, ktorý bude umiestnený na Hasičskej zbrojnici.
Dňa 18. júna 2022 zavítala na Hasičskú zbrojnicu Ing. Mária Tkáčiková, zamestnankyňa Operačného strediska zdravotnej záchrannej služby v Prešove, ktorá bola lektorkou Kurzu prvej pomoci a obsluhy darovaného defibrilátora.
Tohto kurzu sa zúčastnilo 13 dobrovoľných hasičov z Jelšavy a 8 dobrovoľných hasičov z Gemerskej Vsi. Dozvedeli sme sa aj nové veci, ale oprášili sme si aj veci, ktoré sme vedeli. Po teoretickej časti všetci absolvovali testy a praktickú skúšku.
Medzinárodný deň detí je sviatok detí, ktorý sa oslavuje v mnohých krajinách sveta. Medzinárodný deň detí sa zvyčajne oslavuje každoročne 1. júna. Na Slovensku sa slávi od roku 1952.
Myšlienka Medzinárodného dňa detí (MDD) vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve v roku 1925. Na tejto konferencii zástupcovia 54 krajín schválili deklaráciu, ktorá sa zaoberala chudobou, detskou prácou, vzdelaním a inými otázkami týkajúcimi sa detí na celom svete. Po konferencii viacero vlád zaviedlo v svojich krajinách takýto deň, s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy týkajúce sa detí vo svete. Nie je úplne jasné, prečo práve 1. jún bol vybraný ako MDD. Avšak tento dátum je na svete najobľúbenejší.
Viac...
Oceňovali profesionálnych a dobrovoľných hasičov Banskobystrického kraja
Napísal(a) G. Jakubecová
Pri príležitosti osláv sv. Floriána organizovalo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici dňa 02. 06. 2022 slávnostné oceňovanie profesionálnych a dobrovoľných hasičov. Prostredníctvom tohto podujatia sa plk. Ing. Dušan Hancko, riaditeľ KR HaZZ rozhodol oceniť dobrovoľné hasičské zbory obcí a miest, ktoré boli svojou činnosťou významnou mierou nápomocné pri zdolávaní požiarov a nežiadúcich udalostí v Banskobystrickom kraji v roku 2021.
Na základe vyhodnotenia zásahovej činnosti dobrovoľných hasičských zborov obcí a miest Banskobystrického kraja za rok 2021 sa zaradil Dobrovoľný hasičský zbor mesta (DHZM) Jelšava medzi hasičské jednotky s najvyšším počtom výjazdov v roku 2021.
ZASADALO VALNÉ ZHROMAŽDENIE ÚZEMNEJ ORGANIZÁCIE DPO SR V REVÚCEJ
Napísal(a) G. Jakubecová
Územná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany (ÚzO DPO) SR v Revúcej v spolupráci s Obcou Lubeník a s Dobrovoľným hasičským zborom (HZ) v Lubeníku zvolala valné zhromaždenie ÚzO DPO SR na deň 13. 05. 2022 na Obecný úrad v Lubeníku.
Úvod patril tajomníkovi ÚzO DPO SR v Revúcej Ing. Pavlovi Zapletalovi, ktorý oboznámil prítomných s programom rokovania.
Prítomní si po tom vypočuli Správu o činnosti ÚzO DPO SR za obdobie od 17. 01. 2017 do 31. 12. 2021, ktorú predniesol predseda Ing. Milan Brdársky.
Správu o činnosti Kontrolnej a revíznej komisie pri ÚzO DPO SR v Revúcej za obdobie od 17. 01. 2017 do 31. 12. 2021 predniesol predseda Andrej Hudák.
Po správach prebehli voľby.
Jelšavskí hasiči si pripomenuli sviatok svätého Floriána
Napísal(a) G. Jakubecová
Štvrtý máj je Medzinárodný deň hasičov. Tento deň je poctou všetkým hasičom – profesionálnym, ale aj dobrovoľným – ktorí zasvätili svoj život ochrane ostatných.
Patrónom hasičov je svätý Florián, ktorý je zobrazovaný ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke má zástavu a v pravej ruke nádobu na vodu, ktorou zalieva oheň na horiacom dome. Stelesňuje vlastnosti každého správneho hasiča, ktorými sú vytrvalosť, odvaha, česť, ochota nezištne pomôcť blížnemu a schopnosť sebaobetovania.
Defibrilátor od Dôvery pre Dobrovoľný hasičský zbor v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár prevzal dňa 3. mája 2022 z rúk zástupkyne zdravotnej poisťovne Dôvera vzácny dar – Defibrilátor AED PLUS značky ZOLL. Všetko sa udialo na Mestskom úrade v Jelšave za účasti veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Ing. Pavla Zapletala a hospodára Miroslava Kováča.
Defibrilátor bude umiestnený na vonkajšej stene hasičskej zbrojnice. Členovia DHZ budú zaškolení na jeho používanie.
Dúfame, že ho bude treba použiť čo najmenej, ale aj v to, že pomôže pri záchrane ľudských životov. Jelšavčania ďakujú za dar.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-