László Beszédes sa narodil 18. augusta 1874 v obci Feled (dnešné Jesenské, okr. Rimavská Sobota). Študoval na Škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Bol žiakom Lajosa Mátraiho (1850 – 1906), ktorý vychoval celé generácie mladých sochárov. V roku 1890 odcestoval do tureckého Istanbulu, kde pôsobil jeho strýko Kálmán Beszédes. Tu pracoval na sochárskej výzdobe Ottomanskej banky. Odtiaľ jeho kroky smerovali do Viedne, kde si zdokonaľoval svoje zručnosti pri Teodorovi Friedlovi (1842 – 1900). Z Viedne sa dostal do Paríža, kde pracoval v službách dekoratívnych sochárov a vo svojom voľnom čase navrhoval drobné figurálne plastiky. Tie v roku 1893 ukázal tamojšiemu sochárovi a medailérovi Alexandrovi Charpentierovi (1856 – 1909), ktorý mu dal odporúčanie pre ďalšie štúdium. Prijali ho na Akadémiu Julian a neskôr aj na Vysokú školu krásnych umení (École des Beaux-Arts). Po roku však musel parížske štúdiá kvôli nepriaznivej finančnej situácii zanechať a nastúpil do cudzineckej légie. V službách francúzskeho kartografického ústavu precestoval vtedajšie francúzske kolónie v Afrike a Ázii. V roku 1896 sa vrátil do Uhorska a usadil sa v Budapešti. Jeho domovom sa stala umelecká kolónia na ulici Százados, ktorú vybudovali v rokoch 1909 – 1911. Svoje ateliéry tu mali najmä mladí sochári a Beszédes patril k jej prvým obyvateľom. Je to zároveň najstaršia, dodnes fungujúca, umelecká kolónia v Európe. Beszédes tu žil až do svojej smrti v roku 1922.
Od roku 1904 bol László Beszédes pravidelným vystavovateľom v budapeštianskych výstavných sieňach a preslávil sa predovšetkým svojimi drobnými žánrovými plastikami z terakoty a bronzu. Jeho diela však môžeme nájsť aj vo forme monumentálnych exteriérových plastík, ako napríklad socha domobranca (honvéda), ktorá je súčasťou pamätníka prvej svetovej vojny na Novom cintoríne (Új Köztemető) v Budapešti alebo socha pastiera koní v Mestskom parku (Városliget).
Mgr. Angelika Kolár
(historička umenia GMM)