Župné dni v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave Doporučený
Napísal(a) T. Bachňáková
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
3. máj – Eugen Pavol Bohuš (3.5.1892 Brezno – 19.4.1977 Poprad) – právnik, politik, archivár a publicista.
Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Rimavskej Sobote, právo študoval v Kluži a Budapešti. V rokoch 1927 – 1930 pracoval ako komisár Okresného úradu v Rožňave. Od roku 1945 pracoval ako notár, úradník a archivár v Poprade. Pôsobil ako vedúci úradu a tajomník ONV, neskôr ako okresný archivár v Poprade. Počas tohoto obdobia usporiadal archív a spracoval históriu niektorých podnikov (Vagónka, pivovar, Tatrasmalt). Vypracoval tiež návrh na územné osamostatnenie Vysokých Tatier, admistratívne pripravoval podmienky založenia TANAP-u a pričinil sa o založenie Podtatranského múzea v Poprade, ktoré do roku 1949 aj spravoval. V rôznych časopisoch publikoval príspevky s historickou, múzejníckou, archívnickou a knihovednou tematikou. -MM-
7. máj – Štefan Terray (13.1.1847 Lučenec – 7.5.1912 Rimavská Sobota) – archeológ.
Pôsobil ako pokladník Rimamuránsko-šalgotarjánskej železiarskej spoločnosti v Hnúšti. V roku 1882 bol jedným zo zakladateľov župného múzea v Rimavskej Sobote (teraz Gemersko-malohontské múzeum) a odkázal mu svoje zbierky archeologických predmetov. Zúčastnil sa na rôznych archeologických výskumoch, o. i. aj žiarového pohrebiska pilinskej kultúry z 15. – 12. storočia pred n. l., v roku 1903 sa zaslúžil o získanie bronzových pokladov zo Včeliniec. Bol členom výboru Uhorského karpatského spolku a priekopníkom horolezectva a turistiky. -MM-
12. máj – Vojtech Benický (12.5.1907 Pavčina Lehota – 17.9.1971 Pavčina Lehota) – speleológ a múzejník.
Priekopník slovenského jaskyniarstva, speleológie i ochrany anorganickej prírody, dlhoročný tajomník Speleologickej odbočky Slovenskej geografickej spoločnosti SAV, významný fotograf, publicista a organizátor, ktorý dlhé roky združoval dobrovoľných jaskyniarov. V r. 1931 – 1939 bol správca jaskyne Domica v Slovenskom krase, neskoršie Belianskej jaskyne a riaditeľ Múzea Slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši. Podieľal sa na výskume Dobšinskej ľadovej jaskyne, jaskyne Milada (Brezovská jaskyňa) a Kečovskej jaskyne. Redaktor časopisu Krásy Slovenska. Napísal okolo 280 odborných článkov, je autor prác Slovenské jaskyne, Domica, jaskyňa pravekých tajov a ďalších odborných, propagačných a obrazových publikácií. -MM-
13. máj – Ján Bystrický (13.5.1922 Levoča – 3.6.1986 Bratislava) – geológ, paleontológ, mineralóg.
Zaoberal sa stratigrafiou – vrstvami sedimenotv a zvrstvenými vyvretými horninami, rozborom vápencov, keramických materiálov, sadrovca, fosílnych rias. Bol autorom okolo stovky vedeckých prác. Podieľal sa na zostavovaní geologických máp Slovenského krasu, Muránskej planiny a Spišsko-gemerského rudohoria. V rokoch 1959 – 1964 pôsobil v Rožňave. -MM-
15. máj – Ján Ladislav Bartolomeides (Bartholomaeides) (6.1.1787 Ochtiná – 15.5.1862 Uhorské) – historik, náboženský spisovateľ.
Do školy chodil v Ochtinej, Štítniku a Gemeri, teológiu, filozofiu a históriu študoval vo Wittenbergu. Pôsobil ako kaplán a farár v Ochtinej, Kameňanoch, Hnúšti-Brádne a v Ratkovskom Bystrom, potom v Uhorskom. Záujem o históriu a literárnu tvorbu nadobudol u otca Ladislava (1754 – 1825) a na bratislavskom lýceu. Najdôležitejšie dielo napísal o účinkovaní uhorských študentov na univerzitách vo Wittenbergu a Krakove, založil ho na dôkladnej znalosti prameňov a literatúry. Usiloval sa o zlúčenie uhorských kalvínov a luteránov do jednej protestantskej cirkvi. Jeho náboženská spisba, písaná v v bibličtine, zahŕňa výlučne kázne. -MM-
16. máj – Pavel Beblavý (16.5.1847 Vrbovce – 18.5.1910 Sobotište) – spisovateľ, ev. farár.
Študoval na viacerých gymnáziách, o. i. v Revúcej, neskôr teológiu vo Viedni. Pôsobil ako evanjelický kaplán vo Vrbovciach a farár v Sobotišti. Na revúckom gymnáziu redigoval rukopisný časopis Svit, do ktorého aj prispieval. V časopisoch uverejňoval svoje verše, historické povesti, črty, poviedky i preklady zo srbčiny. Jeho najrozsiahlejšou prácou je historicko-dobrodružný román Jánošík. V sérii čŕt Obrázky zo života zdokumentoval svoju biografiu i pomery na revúckom a iných slovenských gymnáziách. Gemera sa dotýka jeho historická povesť Dedič Muráňa. -MM-
21. máj – August Horislav Škultéty (7.8.1819 Veľký Krtíš – 21.5.1892 Kraskovo) – pedagóg, spisovateľ a folklorista, ev. farár.
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
22. máj – Michal Bubnič (22.5.1877 Borinka – 22.2.1945 Rožňava) – cirkevný hodnostár, biskup.
Študoval na gymnáziu v Ostrihome, kde v roku 1896 ukončil aj Vysokú školu bohosloveckú. Pôsobil ako farár v Svätom Jure, Maduniciach a Topoľčanoch. V roku 1925 bol menovaný za apoštolského administrátora Rožňavskej diecézy, v roku 1939 sa stal sídelným rožňavským biskupom. V Rožňave podstatne pozdvihol náboženský život, zaviedol slovenské bohoslužby, slovenčinu v školách, dal do poriadku biskupské sídlo, zháňal peniaze na opravu kostolov, na rozvoj katolíckeho školstva, finančne podporoval rôzne katolícke aktivity i spolky. Vypracoval stanovy Katolíckej akcie a dlhé roky stál na jej čele. V roku 1941 založil Spolok svätého Vojtecha pre Slovákov v Maďarsku. Osobitnú pozornosť venoval práci s mládežou. -MM-
23. máj – Ondrej Laciak (31.3.1920 Sirk – 23.5.2002 Bratislava) – učiteľ, osvetový pracovník a publicista.
Absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi a FF UK v Bratislave. Od roku 1941 učiteľ v Kyjaticiach, potom na meštianskej škole v Rimavskej Sobote, počas SNP spolupracoval so Slobodným slovenským vysielačom, v rokoch 1949 – 1952 osvetový inšpektor v Rimavskej Sobote, kde redigoval týždenník Národný front. Od roku 1952 pracovník Čs. rozhlasu v Bratislave a Košiciach, potom pracovník Kancelárie SNR a Čs. televízie v Bratislave. Autor mnohých rozhlasových a televíznych relácií, článkov a štúdií, aj o osobnostiach Gemera (Dobšinský, Bachát, Kubáni, Lašán a i.), prispieval do časopisu Obzor Gemera a Malohontu, bol členom Gemersko-malohontskej vlastivednej spoločnosti. -MM-