Bol predovšetkým krajinárom, ale v jeho diele nachádzame aj množstvo portrétov, najmä osobností Rimavskej Soboty. Venoval sa tiež sochárskej tvorbe a reštaurovaniu, a je autorom štukovej výzdoby evanjelického kostola a pamätníka padlým na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote.
Pre Gemersko-malohontské múzeum je Eugen Makovits kľúčovým autorom, nakoľko jeho pôsobenie je úzko späté s dianím v meste a jeho okolí. V medzivojnovom období bol členom Gemersko-malohontskej muzeálnej spoločnosti a v rámci nej bol správcom zbierok výtvarného umenia múzea.
Eugen Makovits žil v Rimavskej Sobote do roku 1945, kedy sa jeho rodina presťahovala do Maďarska. Do svojho rodiska a Gemersko-malohontského múzea sa ešte raz vrátil v roku 1966 na výstavu v múzeu s názvom Z tvorby gemerských maliarov, na ktorej vystavil viacero olejomalieb, pastelov a grafík. Pre výtvarnú kultúru regiónu to bola kľúčová výstava, na ktorej sa okrem Eugena Makovitsa zúčastnili aj ďalší regionálni autori a bol k nej vydaný súborný katalóg. Na výstave bola prezentovaná aj jeho olejomaľba Krásna Hôrka. Práve toto dielo bolo vyobrazené na titulnom liste katalógu k výstave. Ide o jedno z najkvalitnejších Makovitsových diel s námetom ikonickej dominanty regiónu – hradu Krásna Hôrka. Druhé získané dielo, s názvom Les, patrí k neskoršej autorovej tvorbe a zreteľný je na ňom príklon k moderným výtvarných štýlom polovice 20. storočia. Z pohľadu múzea ide o výnimočný zbierkový predmet, nakoľko v kolekcii Makovitsových diel v zbierke múzea diela z obdobia po roku 1945 úplne absentujú.
Obe výtvarné diela Eugena Makovitsa boli do zbierok Gemersko-malohontského múzea získané vďaka tomu, že projekt ich akvizície z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
RNDr. Ján Aláč