Na území historickej župy Gemer-Malohont sa v období 3. – 2. storočia pred Kristom prvýkrát objavuje keramika zhotovovaná (vytáčaná) na nožnom hrnčiarskom kruhu.
Laténska keramika, predstavuje hrnčinu, ktorá bola severne od Álp vôbec prvýkrát zhotovovaná na nožnom hrnčiarskom kruhu. Technológia vytáčania nádob na nožnom hrnčiarskom kruhu bola závislá od vynájdenia rýchlo rotujúceho nožného hrnčiarskeho kruhu. Kruh otáčajúci sa rýchlo okolo svojej osi sa objavuje prvý krát v 4. tisícročí pred Kristom v Babylone, ktorý je pravdepodobne aj jeho kolískou. Z Babylonu prenikol okolo roku 3000 pred Kristom do Egypta, odkiaľ pochádza aj jeho najstaršie zobrazenie a do Indie, odkiaľ sa dostáva do Malej Ázie, na Krétu a do Grécka, odkiaľ prenikol do Európy. V Európe ho začali používať Kelti, neskôr Rimania a čiastočne sa používal ešte aj v období sťahovania národov, po tomto období nožný kruh upadol do zabudnutia. Nožný hrnčiarsky kruh sa v priestore strednej Európy znovu objavuje až na rozhraní 14. a 15. storočia.
Vystavená laténska keramika pochádza z 3. až 2. storočia pred Kristom a objavená bola na žiarovom pohrebisku v Drni. Pohrebisko v Drni sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie keltské pohrebiská v Karpatskej kotline, na ktorom boli žiarovým spôsobom pochovaní aj vrcholní predstavitelia keltskej spoločnosti. Ďalšie významné osídlenie v dobe laténskej je známe z obce Včelince, kde boli okrem iného objavené zvyšky keltskej hrnčiarskej pece s keramickými nálezmi.
PhDr. Alexander Botoš (archeológ múzea)