Vzácne a cenné pamiatky pokrývajú široké spektrum území od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po Oceániu. Aj keď nepoznáme mená darcov všetkých zbierkových predmetov a identita väčšiny z nich je neznáma, mnohé predmety odhaľujú cestovateľské zvyky a kozmopolitný pohľad gemersko-malohontskej aristokracie a mešťanov 19. a 20. storočia. Gróf Emanuel Andrássy svojimi cestami na Ďaleký východ reprezentuje cestovateľa, pre ktorého je charakteristický dobrodružný životný štýl šľachtica. Veľkostatkár István Süteő Munkácsi, ako právnik a statkár reprezentuje túžbu po turistike a cestovaní, ktoré boli v móde na prelome 19. a 20. storočia. Herečka Margita Maróthy-Gömöry stelesňuje únik do mystickej východnej náboženskej filozofie, ďalej chemického inžiniera Gedeona Tihaméra charakterizujú cesty za vedeckým výskumom a objavmi.
Výstava je prezentovaná netradičným, inovatívnym spôsobom. Vlnitá prenosná stena, symbolizujúca morské vlny s obrovskými cestovnými kuframi uprostred miestnosti evokuje pocit cestovania v čase. Výstavu sprevádza bohatý a kreatívny múzejno-pedagogický program pre rôzne vekové kategórie, od animačných programov cez oživenú históriu až po workshopy. Kurátorkou výstavy je riaditeľka múzea, Éva Kerényi, ktorá je zároveň aj autorkou dvojjazyčného slovensko-maďarského katalógu k výstave s názvom Od Ameriky po Japonsko, ktorá bola vydaná v roku 2022 s finančnou podporou KULTMINOR – Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Dátum a čas podujatia: 9. máj 2024, 16.00 hod. v priestoroch GMM
PhDr. Éva Kerényi, PhD.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-