Predmet pochádza z pozostalosti Gömöryovcov, ktorá sa do múzea dostala v roku 1955, po smrti Margity. Rodina Gömöry udržiavala kontakty okrem iných aj s významnými predstaviteľmi umeleckého života na prelome 19. a 20. storočia. Medzi nich patrili aj Ladislav Medňanský (László Mednyánszky) a Árpád Feszty.
Feszty, ktorý sa narodil v Hurbanove, bol jedným z významných uhorských maliarov na prelome storočí. Jeho charakteristická sila sa prejavila najmä v žánrových obrazoch. Rád spracovával témy a udalosti z maďarskej minulosti. Jeho asi najznámejším dielom je veľkorozmerný kruhový obraz/obrovská panoráma s názvom „Príchod Maďarov“, ktorý namaľoval medzi rokmi 1892 – 1894, a ktorý bol nakoniec predstavený verejnosti až na veľkolepé miléniové oslavy v roku 
1896, na miléniovej výstave. Feszty chcel pôvodne namaľovať biblickú tému, a to presne príbeh povodne, jeho svokor Mór Jókai mu však poradil, aby radšej spracoval tému príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny.
Fotografia zo zbierok Gemersko-malohontského múzea nám predstavuje umelca na vrchole svojej kariéry, koncom 19. storočia, v roku milénia, po predstavení jeho vrcholného diela publiku. Fotografia bola vyhotovená v Budapešti v štúdiu „Strelisky“, čiže v ateliéri Leopolda Streliského, cisárskeho a kráľovského dvorného fotografa, fotografa jeho cisárskej a kráľovskej výsosti arcivojvodu Jozefa. Predmet sa dostal do majetku rodiny Gömöry ako dar od samotného maliara spolu aj s jeho vlastnoručným venovaním pre Margitu Maróthy-Gömöry, ktorá bola významnou osobnosťou Gemera-Malohontu v 1. tretine 20. storočia.
Fotografiu si môžete pozrieť vo výstavných priestoroch Gemersko-malohontského múzea, od 1. až do 30. júna 2024.
Mgr. Igor Kerepesi
(historik GMM)
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-