Približne v rovnakom čase sa výrobe kyjatických hračiek začal venovať Anton Oboňa z Lazian pri Prievidzi, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil majstra ľudovej umeleckej výroby Rudolfa Stehlíka (1940 – 2010) z Veľkých Teriakoviec.
V súčasnosti v regióne Gemer-Malohont pôsobí jediný výrobca – Ladislav Hedvigi z Rimavských Zalužian. Ten sa výrobe kyjatických hračiek začal venovať v roku 2012. Pri výrobe v značnej miere kladie dôraz na zachovanie starých technologických postupov, ktoré sa snažil získať pomocou literatúry, terénnym výskumom v samotných Kyjaticiach, od majstrov ľudovej umeleckej výroby Antona Oboňu a Rudolfa Stehlíka, no i štúdiom v zbierkových fondoch múzeí.
L. Hedvigi využíva pri výrobe hračiek výlučne doskový material z bukového dreva, na ktorý si pomocou šablón načrtne kontúry hračky. Tie následne vypíli, povrch nahladko opracuje a potrie vodným moridlom, najčastie hnedej, modrej a červenej farby. Ornament do zafarbenej plochy zhotovuje špeciálnym kružidlom ukončeným rydlom. V roku 2019 získal certifikát Regionálny produkt Gemer-Malohont a v tom istom roku na základe jeho žiadosti Úrad priemyselného vlastníctva SR zapísal kyjatické hračky do zoznamu chránených označení pôvodu výrobku. Ladislav Hedvigi prezentuje technológiu výroby kyjatických hračiek na regionálnych celoslovenských podujatiach, v roku 2020 reprezentoval s kyjatickými hračkami Slovenskú republiku a región Gemer-Malohont na podujatí Expo 2020 v Dubaji, v roku 2021 mu bol udelený titul majster ľudovej umeleckej výroby.
Akvizíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Mgr. Ľudmila Pulišová, etnografka
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/item/12740-kyjaticke-hracky-majstra-ludovej-umeleckej-vyroby-ladislava-hedvigiho-z-rimavskych-zaluzian#sigProGalleriab74432dd24
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-