Narodil sa 26. februára 1950 v gemerskej obci Ratkovské Bystré, kde prežil detstvo a získal krásny vzťah k rodnému Gemeru, gemerskej ľudovej piesni a jej melodike, ale aj k typickému nárečiu, ktorým tak rád rozprával a všade ho propagoval. A preto práve Gemer je oblasť, ktorej špecifickými piesňami sa neustále zaoberal.
V roku 1974 absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Už počas štúdia hrával v ľudových hudbách viacerých folklórnych súborov. Vysoko sa oceňuje jeho pedagogická činnosť ako učiteľa špecializovanej hudobnej výchovy, kde učil deti láske k spevu a dosahoval výborné výsledky. Pôsobil v Tisovci a v Revúcej, kde sú jeho hudobné začiatky spojené s Jankom Jasenkom, s ktorým dlhé roky hrával a spolupracovali spolu s FS Lykovec a zároveň bol sólista FS Húžva z Revúcej. Od roku 1984 pôsobil na ZŠ v Banskej Bystrici, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a jeden čas bol aj riaditeľom Základnej školy na Kuzmányho ulici v Banskej Bystrici. Naposledy pôsobil v hudobnej redakcii rádia Lumen v Banskej Bystrici.
Ako sólový spevák bol veľmi úspešný, jeho nezameniteľný krásny hlas sme mohli počúvať v Slovenskom rozhlase a každú nedeľu v rádiu Lumen v relácii Fujarôčka moja. Jeho spevácke umenie je nahraté na viacerých spoločných CD (napr. Ej, rozmajrín, rozmajrín – Piesne z Gemera s Ľudovou hudbou Štefana Molotu. Spievajú: Anna Molnárová, Miroslav Baran, Radoslav Dusa, ženská spevácka skupina Rimavan, mužská spevácka skupina Húžva) a na mnohých rozhlasových nahrávkach. S ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem...
Upravoval skladby a ľudové piesne pre folklórne súbory Partizán a Dratvárik zo Slovenskej Ľupče, Urpín a Mladosť z Banskej Bystrice, Mostár zo Zvolena, Slnečnica z Piešťan, Ekonóm z Bratislavy a mnohé ďalšie súbory, napr. Spievanky, Sedmokráska, a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán, v roku 1972 bol spoluzakladateľom ľudovej hudby Borievka z Banskej Bystrice. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách ako spevák a hráč na kontrabas. Ako muzikant precestoval temer celú Európu.
Nezmazateľnú stopu zanechal v hudobnej redakcii rádia Lumen, kde pôsobil ako hudobný redaktor do roku 2009. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Ponúkal profily ľudových výrobcov, zvykoslovia na mesiac a medailóny folklórnych súborov či spevákov ľudových piesní. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. "Pamätám si, že istý čas vysielal reláciu Fujarôčka moja o 11:00 vždy v nedeľu naživo. Pomáhala mu manželka, ktorá dvíhala telefonáty. Neskôr už reláciu vyrábal do záznamu a pozýval si hostí do nahrávacieho štúdia. Charakterizovali ho pohoda, pokoj a vtip, ktoré nám do redakcie vždy doniesol. Gemer miloval a vždy nám u nás v redakcii hovoril aj spieval po gemersky," spomína hudobná redaktorka Diana Rauchová. Mal veľa nápadov a plány do ďalšej činnosti, avšak jeho život sa nečakane skončil v roku 2009. "Bolo to v čase, keď sme pripravovali veľkonočný program. On si už svoje relácie aj nahral, ale predsa mu zostali nejaké texty o smrti, nezaradil ich do vysielania a zrejme zvažoval kam ich vloží, ale už nebolo kam. A toto bolo pre nás také živé memento, až taký mráz nám prešiel po chrbte. Bolo to tak na úvahu, že prečo to tak zostalo aj s tými textami. Jeho hlas, ktorý je uchovaný na mnohých nahrávkach zostáva, a tak je tu tak trochu stále pri nás. Dokonca jeho hlas rezonuje aj v ruženci mužov, ktorý máme stále nahratý," uzatvorila Diana Rauchová, ktorá s Miroslavom Baranom spolupracovala v Rádiu LUMEN mnoho rokov.
Jeho umenie bolo ocenené Bronzovou medailou Osvetového ústavu za rozvoj folklóru a poctou riaditeľa Osvetového ústavu za rozvoj hudobného folklóru na Slovensku.
Spomeňme niektoré kultúrne programy, ktoré sa konali na počesť Miroslava Barana:
Dňa 13. novembra 2009 sa v Banskej Bystrici v estrádnej sále ECC (Dom kultúry) uskutočnila verejná nahrávka folklórneho koncertu v rámci programov Hrajteže mi, hrajte... Koncert bol venovaný Mirkovi Baranovi, ktorý nás 2. apríla 2009 navždy opustil a odišiel do folklórneho neba. Na koncerte vystúpili ĽH Michala Šimka z Revúcej, ĽH Jaroslava Hazlingera, Ján Ambróz a ĽH Borievka so sólistami, FS Partizán a ďalší. Na Mirka pospomínali viacerí jeho známi, kamaráti, pozvaní hostia a aj jeho brat Ondrej Baran. Koncert organizovala obec Slovenská Ľupča, FS Partizán a Stredoslovenské osvetové stredisko. Program sa začal zvukovou spomienkou, v podobe piesne Koj som išó cez tot hájik, sprevádzanou aj obrazovou fotodokumentáciou, ktorá bola premietaná počas celého dva a pol hodinového programu. Po programe sa uskutočnila recepcia, kde odznela veľmi pekná myšlienka Mirkovej manželky: „Pokiaľ budú znieť z rozhlasu gemerské pesničky Mirka Barana, nikdy nás neopustí a bude stále medzi nami.“
V roku 2014 vyšiel ďalší jeho samostatný CD nosič, ktorý nesie symbolický názov „Ešte ja̋ raz do Vás prídem“, na ktorom sú piesne, ktoré Mirko Baran nahral v Rádiu Regina, alebo sa nachádzajú roztrúsené na iných cédečkách a platniach. Jeho krst sa konal v rámci spomienkového večera 11. apríla 2014 v Kultúrnom stredisku v Slovenskej Ľupči, keď uplynulo päť rokov od jeho odchodu. Na koncerte vystúpili FS Partizán, FS Seniori, DFS Dratvárik, Ján Ambróz a ĽH Borievka, Ľubo Tatarka, Ján Valentík, spevácke skupiny Hronky, Horehronci a ďalší. Pred koncertom sa konala pietna spomienka na cintoríne v Slovenskej Ľupči, kde je Miroslav Baran pochovaný.
Detský folklórny súbor Dratvárik v Slovenskej Ľupči si uctil Mirka Barana 10. mája 2019, pri uvedení do života vlastného CD DFs Dratvárik s Mirkom Baranom. V rámci programu si pripomenuli dlhoročnú spoluprácu s Mirkom Baranom a odznelo mu poďakovanie aj za úpravu skladieb a ľudových piesní pre tento súbor.
Uplynulo už 16 rokov, čo od nás tento jedinečný človek s veľkým srdcom a osobitým hlasom navždy odišiel. Aj napriek tomu že už nie je medzi nami, jeho podmanivý hlas stále znie z rozhlasových nahrávok rádií, mnohé jeho piesne možno násť na hudobných kanáloch na internete a na folklórnych CD a stále je obľúbený medzi všetkými milovníkmi folklóru. A tak sú v jeho podaní navždy zachované gemerské piesne a v jeho úpravách aj hudbou a hlasmi iných folkloristov, ktorí tak spoločne sprístupňujú klenotnicu gemerských piesní širokej verejnosti.
Pripravila Marta Mikitová
Ukážky:
– Slovenský rozhlas
– video Petra Pobočeka
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/kultura/item/12885-spominame-na-vynikajuceho-gemerskeho-folkloristu-spevaka-a-hudobnika-miroslava-barana#sigProGalleria1fb66f9214

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-