V dňoch 23. - 24. novembra 2012 sa v Slavošovciach pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu uskutočnil v poradí už 18. ročník obľúbených slávností zvykov a obyčají Gemera - Malohontu Rok na Gemeri. Podujatie bolo rozdelené do dvoch dní, konalo sa v piatok a v sobotu. Prvá časť programu sa uskutočnila v areáli Základnej školy Pavla Dobšinského, v areáli Materskej školy na sídlisku a aj v Kultúrnom dome našej obce. Išlo o zaujímavé podujatie, Na druhý deň mohli obyvatelia Slavošoviec a celého okolia zhliadnuť pásmo vystúpení v duchu odkazu "Čo starí pamätajú, mladí zachovajú" (autorom výroku a tejto myšlienky je Ján Čajak ml., čestný občan Slavošoviec).
Pásmo sa začalo o 17.00 hod. v bývalom ZK Slavošovce. Sála sa rýchlo naplnila hosťami, sponzormi a vďačnými divákmi, medzi ktorými bol aj podpredseda KSK Ing. Ján Szöllös. Účinkujúci a hostia sa po takmer dvojhodinovom zaujímavom programe presunuli do kultúrneho domu v obci, kde podujatie pokračovalo sprievodnými aktivitami a súťažami. Tí najlepší boli ocenení starostom obce Ing. Štefanom Baštákom a riaditeľkou GOS v Rožňave Mgr. Helenou Novotnou. Zo sprievodných podujatí hodno spomenúť aspoň tieto: Z kasny do priaškrinka, Papcun, Drotár, Najkrajší lajblík a kožúšok.
V hlavnom programe pásma zvykov a obyčají Gemera sprevádzaným hlasným potleskom účinkovali kultúrne skupiny - Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dolina z Gemerskej Polomy,Bučina z Pače, Hôra z Rejdovej, Gočovan z Gočova, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Brezinky z Polomky, Radzim z Vyšnej Slanej, folklórny súbor Haviar z Rožňavy, ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova a sólistka speváčka Ivana Nemčoková z Rožňavy. Programom sprevádzali Mária Brdárska – Janoška, Zuzana Palacková a Mária Kundráková. Pekný pohľad bol na účastníkov podujatia v záverečnom živom obraze doprevádzanom ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča z Gočova. Podujatie sa konalo do neskorých nočných hodín a skončilo úspešne.
Pri poohliadnutí sa na podujatia za posledných 18 rokov, by bolo zaujímavé spracovať sumár,prípadne inštalovať na budúcom ročníku fotokroniku s výberom momentov zo všetkých podujatí so spomienkou na organizátorov a účinkujúcich. Poďakovať aj týmto spôsobom organizátorom z Rožňavy a Slavošoviec, aj tým, ktorých nebolo vidieť, ale bez ich pričinenia by podujatie nebolo také úspešné.
Čo na záver? Takéto úspešné podujatia pomáhajú zviditeľňovať Slavošovce a celý región, spolu s expozíciou rodného domu P. Dobšinského, nášho rozprávkara svetového mena, či s naším Slavošovským tunelom, ktorým nikdy neprešiel vlak, ako turistickou atrakciou. Je tu čo vidieť a zažiť. Ďakujeme a tešíme sa na Vašu návštevu v Slavošovciach.
PaedDr. Milan Sajenko, Slavošovce
FOTOGRAFIE Bibiany BYSTRENOVEJ, PaedDr. M. SAJENKU a Mgr. M. TERRAIA Z ROKU NA GEMERI:
{gallery}folklor/rok/2012{/gallery}
{jcomments on}
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-