+ Môžete mi doplniť, o ktoré knihy konkrétne odvtedy ide?
Po Básnení prišli Zápisky z vodných znamení a Eromantické láskovníky, ktoré sa len vo veľmi obmedzenom množstve dostali do kníhkupectiev, takže mám doma dosť kusov v skrini. Tieto tri som napísala pod pseudonymom Yvone du Rich. Pani Táni Pastorkovej, vtedajšej riaditeľke vydavateľstva Príroda sa dostalo do rúk Básnenie a po prečítaní opisov prírody a podobných vecí, čo sú tam zveršované, mi navrhla, aby som skúsila napísať básničky pre deti. Bola to pre mňa výzva a tak vznikli „Prečo lienky nosia podkolienky“, „Veselá abeceda“, neskôr „Básničkový karneval“, „Moja najmilšia knižka“ – na tejto sa nás podieľalo 5 autoriek. Vydavateľstvo Príroda sa stalo súčasťou najväčšieho vydavateľstva Ikar, kde vlani v edícii Stonožka vyšla kniha Zvieratká z abecedy. Písanie pre deti ma „chytilo za srdce“ a za toto usmernenie vďačím najviac pani Pastorkovej.
+ S potešením konštatujem, že o Vašu tvorbu prejavili záujem nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Dokumentuje to aj Vaša ostatná zbierka detských básničiek pod názvom „Obrázkové riekanky o rodinke z Ivanky“. Ako k tomu došlo, že prejavili v tejto nám blízkej krajine záujem a oslovili Vás s ponukou niečo aj pre české deťúrence napísať? Napísali ste ju v českom jazyku, alebo... ?
Obrázkové riekanky sú v slovenskom jazyku, vydané v Česku, vo vydavateľstve Naše kniha (www.nasekniha.cz). Došlo k tomu tak, že spisovateľka a vydavateľka, pani Hanka Jelínková si kúpila knihu „Prečo lienky nosia podkolienky“, kvôli netradičnému, takému mäkšiemu obalu. Začítala sa do básničiek a rozhodla sa skontaktovať so mnou. Najprv som preložila z češtiny do slovenčiny jej knižku „Šimon a štěňátko Bára“, neskôr mi navrhla, nech napíšem riekanky, slovensky, že ich vydá a bude distribuovať na Slovensko, čo sa aj uskutočnilo. Obrázkové riekanky dostať v slovenských knižných obchodoch. Ilustrácie k tejto knihe, ktorú sme pokrstili vlani v novembri v Prahe, robila šikovná Vendula Hegerová.
+ Aká je Vaša skúsenosť s knihou Zvieratká z abecedy? Nedávno som našiel na internete milú odozvu, zrejme od skúsenej čitateľky, že táto knižka je "Veľmi podarená knižka, aspoň u nás sa stretla s obrovským úspechom. Vďaka nádherným obrázkom a krátkym vtipným básničkám si ju synček vyžaduje každý deň, aj dvakrát." Zrejme ide o dieťa, ktoré ešte nevie čítať, ale jeho mamička mu z nej rada prečíta a dieťa sa počuté básničky ľahko aj naučí. Pre Vás je to zrejme akési pohladenie, či pozitívna spätná odozva.
Bola to veľmi pekná „práca“, v Zvieratkách sú zastúpené, ako názov naznačuje – zvieratká od A – aligátora, až po Ž – žirafiačika. Na konci knižky sú ešte k jednotlivým zvieratkám aj hádanky. Veľmi dôležité pre detskú knihu sú ilustrácie, zvieratká bravúrne zvládol Adrián Macho. Odozvy sú pozitívne, čo ma teší, pamätám si na svoje príjemné pocity, keď som bola ešte dieťa a trávila som čas s peknou detskou knihou. Verím, že i dnešné deti a ich rodičia, starí rodičia, či učitelia v našej pretechnizovanej rýchlej dobe si doprajú čas aj na knihy.
+ Dozvedel som sa, že v rámci Mesiaca slovenských spisovateľov pre získanie ocenenia Panta Rhei Awards Vás nominovali v kategórii "Slovenská spisovateľka roka 2017" a "Slovenská detská kniha roka 2017" - Zvieratká z abecedy. Chcete pre návštevníkov stránky v tomto smere niečo odkázať?
Návštevníkom stránky prajem príjemné čítanie dobrých kníh či článkov a ak by chceli podporiť nomináciu knižky Zvieratká z abecedy, alebo mňa ako autorku, (www.awards.sk Adresa pre hlasovanie), poteší každý hlas. Ďakujem.
Pripravil: Ondrej Doboš
Fotografie: archív IĎ































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-