Múzeá (586)
Pred 240 rokmi založil Pál Markó v Rožňave manufaktúru na spracovanie kože
Napísal(a) S. HolečkováJeden z prvých priemyselných podnikov na území Gemerskej župy, kožiarsku manufaktúru rodiny Markóovcov, založil v roku 1782 v Rožňave šikovný garbiarsky cechmajster Pál Markó (1751 – 1819). Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou.
K priemyselnému rozvoju pôvodnej prevádzky na spracovanie kože došlo až neskôr, v 40-tych rokoch 19. storočia, pod vedením jeho syna Józsefa Markóa (1791 – 1849). Vďaka nemu sa rodinný podnik rozrástol a zveľadil a manufaktúra získala v roku 1844 kráľovské výsady. Naďalej pracovala pod názvom József Markó és fia (Jozef Markó a syn) a mala formu verejnej obchodnej spoločnosti. Na svoju prevádzku potrebovala predovšetkým surové kože a tých mala dostatok. Okrem pomocného materiálu – loja, masti a tukov potrebných na morenie koží, tvorili najväčšiu časť prevádzkových nákladov prepravné náklady.
Banícke múzeum v Rožňave má 120 rokov * Múzejníci chystajú oslavy
Napísal(a) R. ŠimkoBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v dňoch 7. a 8. júna 2022 konferenciu 12 dekád Baníckeho múzea v Rožňave, ktorá sa uskutoční v kongresovom centre na Radnici na Námestí baníkov 16 v Rožňave.
Konferencia, ktorá sa bude konať pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja, Rastislava Trnku, bude súčasťou osláv 120. výročia založenia Baníckeho múzea v Rožňave a pre všetkých zúčastnených je prichystaný bohatý program. Okrem zamestnancov múzea budú mať prednášky aj fundovaní odborníci z Rožňavy, ako aj z celého Slovenska.
Ako informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič: „Konferenciu slávnostne otvoríme 7. júna o 13:30 hod. na Radnici príhovormi, po ktorých už budú nasledovať samotné prednášky.
Rimavská Sobota, 30. 05. 2022 – V priestoroch Gemersko-malohontského múzea 9. júna 2022 (streda) o 15.00 hod. sa uskutoční vernisáž výstavy „70. výročie Prírodnej rezervácie Kurinecká dubina“. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom. Výstava predstaví jedinečné územie, ktoré prezentuje pokročilé formy sukcesie bývalých pasienkových lesov s ukážkami mohutných dubov v rôznom štádiu dožívania. Výstava potrvá do 31. augusta 2022.
Zásluhou lesníka a fytogeografa Ing. Tibora Blattného, ktorý pôsobil aj v Rimavskej Sobote, bola v roku 1952 vyhlásená Štátna prírodná rezervácia Kurinec. Je najstarším chráneným územím v súčasnej pôsobnosti Správy CHKO Cerová vrchovina a vyhlásená bola v období ešte pred prvým zákonom o ochrane prírody (r. 1955), kedy ochrana prírody spadala pod Slovenský pamiatkový ústav.
Zahraj sa so sysľom * Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi
Napísal(a) M. Oštrom MarekováRimavská Sobota, 20. 05. 2022 - Gemersko-malohontské múzeum pripravilo pre rodiny s deťmi tvorivú dielňu, počas ktorej si zhotovia pohyblivú hračku v podobe sysľa vykúkajúceho z nory. Tvorivá dielňa sa uskutoční 29. mája 2022 (nedeľa) o 14.00 hod. Vstupné je 2€.
Cieľom tvorivej dielne je ponúknuť rodinám priestor pre trávenie voľného času v historických priestoroch múzea a zároveň hravou formou vzdelávať a prezentovať zbierkové predmety. Témou tvorivej dielne je drobný hlodavec syseľ pasienkový a jeho podzemná nora.
V stálej expozícii múzea si návštevníci v sprievode lektorky vypočujú výklad zameraný na obyvateľov biotopu kultúrna step. Pre tento biotop sú charakteristické živočíchy, ktoré sú viac-menej prispôsobené životu v bezprostrednej blízkosti človeka, napr. hrdlička záhradná, lastovička obyčajná, sova plamienka driemavá, z cicavcov zajac poľný a tiež chránený syseľ pasienkový.
Rožňavský živý banícky orloj – zaujímavá prezentácia baníckej histórie Rožňavy
Napísal(a) S. HolečkováRok 2022 sa nesie v znamení okrúhleho výročia Baníckeho múzea v Rožňave, významnej kultúrnej inštitúcie pôsobiacej v meste od roku 1902. Počas svojej 120 ročnej existencie múzeum prezentovalo banícku históriu gemerského regiónu formou niekoľkých expozícií.
V roku 2006 pripravili pracovníci múzea vo vlastnom podaní zaujímavú formu prezentácie baníckych dejín mesta v podobe predstavenia Rožňavský živý banícky orloj – 12 najdôležitejších zastavení baníckej histórie mesta Rožňava. Dej tohto krátkeho pásma sa opiera o historické fakty, nesleduje ich však detailne a prísne. Celý príbeh rozpráva rozprávač.
Dôležitú úlohu v príbehu zohráva Smrtka s kosou a kosákom. Zvonením a posúvaním ručičiek hodín z hodiny na hodinu poukazuje na jednotlivé prelomové etapy v dejinách mesta.
Noc múzeí a galérií si vychutnáte aj v Baníckom múzeu
Napísal(a) R. ŠimkoUž túto sobotu, 14. mája, ožijú počas noci aj galérie a múzeá Košického samosprávneho kraja. Komentované prehliadky, koncerty, premietania a živé vystúpenia sľubujú návštevníkom nevšedný zážitok. Do 18. ročníka Noci múzeí a galérií sa zapojí 6 župných kultúrnych zariadení, medzi nimi aj Banícke múzeum v Rožňave. Svoje brány otvorí širokej verejnosti v sobotu 14. mája 2022 od 16:00 do 23:00 hod.
Pre návštevníkov si múzejníci pripravili zaujímavé prehliadky expozícií a výstav priamo v Rožňave. Za zvýhodnené vstupné vo výške 5 € si vychutnajú celý areál Zážitkového centra Sentinel, kde v rámci prehliadky bude na banskej železničke voľne sprístupnená obľúbená atrakcia, dioráma Banskej štôlne Alexander, ako aj nedávno otvorený prehliadkový okruh Banská doprava s majestátnym exponátom banského nakladača PN-1700.
Noc múzeí 2022 – XVIII. ročník * * * Venované 140. výročiu založenia múzea
Napísal(a) PhDr. E. LindisováGemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí a galérií. V sobotu 14. mája 2022 sa uskutoční už jeho XVIII. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Na návštevníkov čaká bohatá programová skladba, zameraná na remeslá v regióne Gemer-Malohont. Najdominantnejším remeslom bolo kedysi hrnčiarstvo, ktoré budú reprezentovať dve hrnčiarky, ďalej svoju zručnosť predvedie kováčka a výrobca kyjatických hračiek. Priaznivci hrnčiarstva si budú môcť vypočuť zaujímavosti z tejto oblasti na besede s riaditeľkou múzea a etnologičkou Oľgou Bodorovou, ktorá v poslednom roku uviedla do života dve publikácie s touto témou. S hrnčiarstvom sa kedysi veľmi úzko spájala preprava hotových výrobkov na predaj.
Banícke múzeum v Rožňave si výstavou pripomenie svoju bohatú 120-ročnú históriu
Napísal(a) R. ŠimkoBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti osláv 120. výročia svojho založenia (1902 – 2022) výstavu s názvom 12 dekád Baníckeho múzea v Rožňave. Vernisáž výstavy sa bude konať 10. mája 2022 o 16:00 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
„Cieľom výstavy je prezentovať návštevníkom históriu a vývoj Baníckeho múzea v Rožňave od jeho počiatku po súčasnosť – od myšlienky vzniku a prvých aktivít po súčasnú modernú kultúrnu inštitúciu. Výstava bude prezentovať 120 rokov múzea nielen formou vzácnych predmetov, ale aj prostredníctvom prezentácie expozícií a výstav,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave, Pavol Lackanič.
Ocieľka so zoomorfným držadlom * Predmet mesiaca máj
Napísal(a) PhDr. A. BotošRimavská Sobota, 29. 04. 2022 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum zaujímavý predmet uložený v zbierkovom fonde archeológia – železnú ocieľku s mosadzným zoomorfným držadlom v tvare psa. Ocieľka pochádza z neznámej lokality Gemera-Malohontu a môžeme ju chronologicky zaradiť do 18. až 19. storočia. Predmet bude vystavený v stálej expozícii múzea od 3. mája do 31. mája 2022.
Celoželezné ocieľky bez držadla sú v Európe známe už od doby halštatskej, najčastejšie boli v tvare kvapky, lýry alebo obdĺžnikového rámčeka. Prvé ocieľky s ozdobným držadlom začali používať už Rimania. Oba typy ocieľok s držadlom i bez boli používané pravdepodobne až od polovice 19. storočia, keď ich vytlačil nový druh zapaľovacieho náčinia – zápalky.
V Galérii Baníckeho múzea bude vystavovať oceňovaný fotoreportér Milan Kapusta
Napísal(a) R. ŠimkoBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvorí unikátnu výstavu významného a oceňovaného fotografa Milana Kapustu – Krásy Tatier a Slovenského krasu. Vernisáž výstavy sa bude konať 26. apríla 2022 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25.
Milan Kapusta sa narodil v Rožňave. Je absolventom Strednej priemyselnej školy geologicko-baníckej v Spišskej Novej Vsi. Bývalý banský technik sa k fotografovaniu dostal vďaka horolezectvu. Zdolávať hory začal v roku 1977 v Horolezeckom oddiele Telovýchovnej jednoty Tatran Spišská Nová Ves, neskôr vstúpil do HO TJ Metropol Košice. Okrem Vysokých Tatier má za sebou výstupy na Špicbergoch, Pamíre, v Yosemitskom národnom parku (USA), jeho kroky viedli aj do Álp i do iných pohorí Európy.
Viac...
Z krátkeho pohľadu do histórie Baníckeho múzea v Rožňave je zrejmé, že v dejinách rožňavského múzejníctva sa množstvo zaujímavých faktov viaže k číslu 2. S týmto číslom, teda dvojkou, je spätých niekoľko skutočností, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou 120-ročnej histórie múzea.
Založenie Bansko-hutníckeho múzea v Rožňave.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť na jedinečné podujatie s názvom Deň Zeme. Konať sa bude 22. apríla 2022 v Zážitkovom centre Sentinel na Šafárikovej č. 43.
Na podujatí sa návštevníci môžu tešiť na pútavú prednášku Lászlóa Gordona o faune a flóre Silickej planiny. Dozvedia sa viac o tom, ako vyzerala kedysi a ako vyzerá dnes a čo spôsobilo tak viditeľnú zmenu jej prostredia. Takisto ich čaká aj prehliadka Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí.
Podujatie bude prebiehať od 9.00 do 16.00 hod. a je určené pre žiakov základných škôl. Na podujatie je potrebné sa vopred nahlásiť.
Vlha hájová (Oriolus oriolus). Predmet mesiaca apríl
Napísal(a) RNDr. M. GálffyováNeoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea sú aj zoologické zbierky. V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví múzeum dermoplastický preparát vlhy hájovej (Oriolus oriolus). Preparát bude vystavený v stálej expozícii múzea od 1. do 30. apríla 2022.
„V roku 2008 sa nám zbierkový fond obohatil o dermoplastický preparát vlhy hájovej, známej tiež ako vlha obyčajná. Len málo vtákov hniezdiacich na Slovensku je tak výrazne sfarbených ako práve vlha hájová. Napriek tomu je však veľmi ťažké zazrieť ju,“ uviedla ornitologička Monika Gálffyová.
Dospelé samce sú sfarbené kontrastne čierno-žlto, samice a mláďatá majú zelenkavožltú farbu kombinovanú so sivočiernou. Pohybujú sa však vysoko v korunách stromov medzi lístím a tak ľahko unikajú pozornosti. Ak však zapojíme ďalší zmysel – sluch, je takmer nemožné nespozorovať ich. Spev vĺh je výrazný, hlasný a charakteristický pískavými flautovitými tónmi.
Ján Brocko – 100. výročie narodenia
1. marec – Ján Brocko (1.3.1924 Revúca – 7.7.1946 Revúca) – básnik, publicista.
Do gymnázia chodil v Rožňave a v Tisovci, kde v roku 1943 maturoval, potom sa stal poslucháčom Právnickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Básne písal už počas štúdií v Tisovci. Publikoval v stredoškolských almanachoch, v Novom rode, Národných novinách, Tvorbe a v Eláne. V roku 1943 napísal veršovanú historickú hru Cigánka, prekladal z nemčiny a z francúzštiny a v rukopise zanechal zbierku básní Vízie týchto dní. Aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania. Bol spoluredaktorom cyklostylovaných revúckych povstaleckých novín Naše správy, vychádzajúcich už od 31. augusta 1944. Potom odišiel do hôr a spolupracoval s protifašistickým odbojom, kde v ťažkých podmienkach ochorel na tuberkulózu. Po oslobodení začal prispievať do revúckeho týždenníka Naša cesta, no musel sa liečiť v Novom Smokovci. Nakoniec zákernej chorobe podľahol. Podstatná časť jeho poézie, ovplyvnená udalosťami v SNP, vyšla v posmrtne vydanej zbierke Ohlas v roku 1946, neskôr v antológiách Kvet z našej krvi (1959) a Verše proti smrti (1980). V roku 1990 vyšla o ňom životopisná novela Stanem sa básnikom z pera Dušana Mikolaja. Na rodnom dome na Muránskej ulici má umiestnenú pamätnú tabuľu. -MM-
Edita Urvichiarová – 30. výročie úmrtia
4. marec – Edita Urvichiarová (28.5.1939 Revúca – 4.3.1994 Rožňava) – botanička a ochranárka prírody.
Po gymnaziálnom štúdiu v rodnom meste študovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, potom pracovala ako vedecko-výskumná pracovníčka v Bratislave. V r. 1977 – 1994 pracovala v Baníckom múzeu v Rožňave ako vedúca biologička. Tu budovala herbárové a zoologické zbierky a zaslúžila sa o podstatné rozšírenie zbierkového fondu. Zúčastňovala sa na riešení štátnych výskumných úloh, zameraných na poznávanie floristického bohatstva chránených území Slovenský kras, Muránska planina, na výskum lúčnych spoločenstiev na alúviu riečky Muráň a iných. Venovala sa aj štúdiu flóry mesta Rožňava so zreteľom na výskyt peľových alergických ochorení a štúdiu liečivých rastlín Plešivskej planiny. Výsledky výskumnej a zbierkotvornej činnosti prezentovala ako autorka a spoluautorka scenárov viacerých výstav. Vykonávala poradenskú službu a viedla diplomantov i stredoškolských študentov pri spracovávaní rozličných biologických tém, organizovala činnosť Klubu botanikov na Gymnáziu v Rožňave. Vedecké štúdie a odborné i populárno-náučné články publikovala v novinách, časopisoch a zborníkoch. -MM-
Ľudovít Vladimír Rizner – 175. výročie narodenia
10. marec - Ľudovít Vladimír Rizner (10.3.1849 Zemianske Podhradie – 7.10.1913 Zemianske Podhradie) – zakladateľ slovenskej bibliografie, pedagóg, etnograf, historik.
V rokoch 1865-67 študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, v r. 1873 zložil skúšky na učiteľskom ústave v Trnave. Od r. 1870 pôsobil v Zemianskom Podhradí. Ako pedagóg sa usiloval v praxi ovplyvniť úroveň učiteľskej práce, osobne zhotovoval didaktické pomôcky, založil školskú knižnicu, písal a upravoval učebnice, pripravil metodické pomôcky. Prostredníctvom mnohostrannej publicistickej činnosti upriamoval pozornosť na moderné pedagogické tendencie. Jeho dôraz na význam knihy v živote vyústil do monumentálneho bibliografického programu, takmer štyri desaťročia pripravoval svoje životné dielo – retrospektívnu Bibliografiu písomníctva slovenského, ktorým sa stal zakladateľom slovenského bibliografického myslenia a slovenského národného bibliografického systému. Významná bola aj jeho činnosť literárna, publicistická, folkloristická a historiografická. -MM-
Jozef Várady – 85. výročie narodenia
17. marec – Jozef Várady (17.3.1939, Silica, okr. Rožňava – 4.6.2008 Silica) – vedecký pracovník v oblasti veterinárnej fyziológie.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave v roku 1957 študoval na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. Po roku 1963 pracovník VŠ veterinárskej, Ústavu experimentálnej biológie SAV, Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV. Od roku 1987 na VŠ veterinárskej v Košiciach zastával funkciu vedúceho katedry normálnej a patologickej fyziológie, kde sa v roku 1988 stal profesorom. Vo vedecko-výskumnej práci sa venoval dusíkovému metabolizmu prežúvavcov. Bol autorom a spoluautorom viac než 190 publikovaných prác doma i v zahraničí. Výsledky výskumov spracoval v monografii Výmenné procesy dusíkatých látok medzi krvou a tráviacim traktom prežúvavcov (Bratislava 1985). Zúčastnil sa viacerých medzinárodných programov, absolvoval študijné pobyty v zahraničí. Podieľal sa na realizácii medzinárodného projektu IAEA/FAO pri izotopických štúdiách dusíkového metabolizmu. Zabezpečoval vedecko-výskumnú a výchovno-vzdelávaciu činnosť nielen pre veterinárov, ale i pre prírodovedcov a poľnohospodárov. Ako uznávaný pedagóg bol členom celého radu vedeckých a odborných komisií. -MM-
Ján Valašík – 305. výročie narodenia
19. marec – Ján Valašík (19.3.1719 Kolačno – 23.3.1768 Bôrka, okr. Rožňava) – prekladateľ, rím.-kat. kňaz.
Študoval filozofiu a teológiu na univerzite v Trnave, teológiu v Budíne, v roku 1743 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Dubníku, od roku 1747 ako farár v Bôrke, kde sa okrem iného zaslúžil o postavenie nového kostola. V roku 1768 v Trnave vyšiel jeho prvý slovenský preklad životopisov svätých Príklad život kresťanského, v ktorom uplatnil kultúrnu západoslovenčinu. -MM-
Matej Holko st. – 305. výročie narodenia
28. marec - Matej Holko st. (28.3.1719 Tisovec – 28.10.1785 Nižný Skálnik) – historik, kultúrny pracovník.
Prvé dva roky vyrastal v Tisovci, potom sa s rodičmi presťahoval do Ochtinej. Študoval v Dobšinej, Ožďanoch, teológiu vo Wittenbergu. Pôsobil ako evanjelickej kňaz v Kobeliarove, Hnúšti a 30 rokov v Nižnom Skálniku, kde udržiaval osobný a korešpondenčný styk s početnými vzdelancami a spisovateľmi. Venoval sa kultúrnej histórii, autor latinsky písaných katalógov spisovateľov, autorov slovenských kníh, uhorských škôl, zoznamu evanjelických farárov, teologických a vlastivedných štúdií, ktoré ostali v rukopise. Skladal latinské verše, písal veršované listy a vinše. Zostavil zbierku slovenských ľudových piesní, z ktorých niekoľko uverejnil Ján Kollár v Národných spievankách. V roku 1767 sa pokúsil založiť učenú spoločnosť v Malohonte, ktorú realizoval jeho syn Matej Holko ml. Svojou činnosťou sa včlenil medzi výrazné postavy počiatkov slovenského národného obrodenia. -MM-