Tradície (188)
V rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavili ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova
Napísal(a) MF
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, v stredu 21.11.2018, v rámci projektu U nás taká obyčaj... predstavilo ďalšieho významného nositeľa tradícií horného Gemera, Juraja Kováča z Vlachova. Tradičnej ľudovej kultúre sa venuje viac ako päťdesiat rokov, počas ktorých s folklórnou skupinou Stromíš uviedol množstvo úspešných programov. Okrem toho zbieral zvyky, obyčaje a piesne, ktoré sa pri rôznych príležitostiach spievali v obci i po celom Gemeri. Aby sa zachovali pre budúce generácie, rozhodol sa vydať ich v knižnej podobe. To množstvo piesní a ďalších informácií o Vlachove vyšlo v dvoch dieloch ako Spevy spod Stromíša. So spomínanými publikáciami je úzko spojený aj ďalší hosť večera Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička a dramaturgička, ktorú verejnosť pozná aj z televíznej folklórnej šou Zem spieva.
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát lákadlom pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií
Napísal(a) M. Hlaváčová
Zimný festival Rok na Gemeri už po dvadsiaty štvrtýkrát láka milovníkov folklóru a ľudových tradícií svojou pestrou programovou ponukou. Podujatie pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku organizuje Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s mestom Rožňava.
REMESLO MÁ ZLATÉ DNO NIELEN PRE DETI
Od pondelka (19.11.) až do piatka (23.11) budú mať možnosť školáci pracovať v dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, zariadenie Košického samosprávneho kraja, sa v rámci októbrového folklórneho večera zameralo na zaujímavé sviatky v gemerských dedinách - Hostiny. „V jesennom období sa oddávna u nás na hornom Gemeri konali Hostiny na počesť posviacky chrámov, ale aj ako forma utužovania rodinných vzťahov s pokrvnými i nepokrvnými členmi príbuzenstva, hlavne tými, čo žili v iných obciach,“ začal svoje rozprávanie Ing. Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina z Nižnej Slanej. Spomínal na zvyky, ktoré sa zachovávali pri tejto príležitosti len v Nižnej Slanej, jedlá čo varili na Hostinu a nezabudnuteľné historky, ktoré sa v dedine zachovali. A ako to je na hostinách zvykom, nemôže chýbať zábava pri muzike.
Na Salaši pod Maginhradom už po siedmykrát ožilo Slovenské mitrovanie
Napísal(a) MG od
Na Salaši pod Maginhradom aj tohto roku sa uskutočnilo zaujímavé podujatie, ktoré organizátori pomenovali Slovenské mitrovanie. Tento starý zvyk, viažúci sa k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra si v obci Veľké Teriakovce pripomenenuli v sobotu 20. októbra 2018 už po siedmykrát. Jeho účastníci si pochvaľovali program, ktorý prebiehal po celý deň. Rušno bolo na každom kroku. Na pódiu sa predvádzali folkloristi, ktorí s nadšením vyhrávali, spievali a krepčali jedna radosť. Podchvíľou sa ku každému hosťovi, či domácemu dostala vôňa baranieho guľáša, ktorý bol vhodnou témou pre súťažiace kolektívy z okolia. Ej, veru bolo na čo pozerať, počúvať i ochutnať. Tak, ako každý rok doteraz. Čo oči videli, to srdce žiadalo. Veru, nechýbalo ani pečené mäso, ani pre tento kraj tradičné mliečne výrobky.
Gemerská hostina s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pozýva priaznivcov folklórnych večerov 24. októbra 2018 na Gemerskú hostinu s folklórnou skupinou Hrabina z Nižnej Slanej, folklórnym súborom Dubina a ľudovou hubou Ondreja Hlaváča z Rožňavy. Hostiny - hody sa v dedinách konali ako pamiatka na počesť posviacky chrámov. O tradíciách aké sa zachovávali počas hostiny v hornom Gemeri, konkrétne v Nižnej Slanej, porozpráva Martin Gallík, vedúci folklórnej skupiny Hrabina. „V minulosti to bola na našich dedinách veľká udalosť. Na hostinu si každá rodina pozývala príbuzných aj zo vzdialenejšieho okolia. Okrem duchovnej stránky a hodovania na hostine nemohla chýbať zábava. Hostiny sa konali v jesenných mesiacoch, čiastočne to súviselo aj s cyklom hospodárskeho života,
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave v septembri začína ďalšiu sériu Folklórnych večerov v Dome tradičnej kultúry Gemera „U nás taká obyčaj...“. Otvorí ju folklórna skupina Dolina z Gemerskej Polomy, ktorá už dvadsať rokov uchováva a šíri miestne ľudové tradície, zvyky, piesne a tance. Úspešne prezentuje okres a región aj v najvyšších postupových súťažiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Aj v tomto roku úspešne postúpila do celoštátneho kola súťaže folklórnych skupín Nositelia tradícií s programom „Jormark“, kde sa umiestnila v zlatom pásme.
„V stredu 26.9.2018 sa naši návštevníci v jej podaní zoznámia so zvykmi, ktoré v minulosti súviseli s odchodom na vojenčinu.
Začiatok mesiaca bude bohatý najmä na program pre deti a divadelné predstavenie. Tie neskôr vystriedajú pozoruhodné koncerty, športové podujatia, hradné hry či poľovnícky deň. K viacdňovým podujatiam sa okrem dní miest Hnúšťa a Revúca v závere mesiaca pripojí aj očakávaná Klenovská Rontouka.
Venované deťom
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí (1.6.) je v Klenovci naplánovaná Cesta rozprávkovým lesom. Tohtoročnou novinkou je trasa, ktorá povedie zo sedla Chorepa až k rozhľadni na Laze Slopovo.
Jelšava si na Dňoch mesta pripomenie trištvrte tisícročné výročie prvej písomnej zmienky
Napísal(a) Tatiana Strelková
Pozývame vás na Dni mesta Jelšava, ktoré sa uskutočnia v dňoch 15. – 17. júna 2018, a to pri príležitosti 775. výročia prvej písomnej zmienky o Jelšave. Bohatý kultúrny program a sprievodné podujatia, ktoré sú pre vás pripravené, ponúkajú možnosť stráviť tieto dni s celou rodinou. Neodmysliteľnou súčasťou sobotňajšieho programu Dní mesta Jelšava, prebiehajúceho v areáli mestského futbalového štadióna, sú naše tradičné súťaže. Už XIV. ročník „Súťaže vo varení gemerských guliek“ dokazuje neutíchajúci záujem o túto súťaž, tak zo strany súťažiacich družstiev, ako aj zo strany návštevníkov podujatia. Gemerské guľky, jedlo typické pre naše mesto a región, môžete v rámci súťaže ochutnať na viacero spôsobov. Každé súťažiace družstvo (obec) má totiž svoj vlastný, rokmi
Folklórna skupina Bučina z Pače zavítala na "Rosadľa" do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 23. mája 2018 priniesla folklórna skupina Bučina z Pače do Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, okrem svojich zvykov počas turíčnych sviatkov – Rosadlí, aj vyzdobené máje. „Z rozhovoru s nositeľkami tradícií Irenou Helcmanovou a Máriou Cmorikovou sme sa okrem iného dozvedeli, že v Pači chlapci stavali dievčatám po dva máje – pár, a to brezy, ktorých kmene neboli očistené tak ako v iných obciach. Tiež ich stavali aj ku kostolu, kde sa v nedeľu po obede stretli dievčatá i ženy a spolu spievali aj si zatancovali,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Hosťom skupiny bol majster tesár Ján Gunár, ktorý sa okrem tesárčiny venuje aj vyrezávaniu úžitkových a dekoratívnych predmetov a práci s kovom. Prezradil, že najväčšiu radosť má hlavne na jar, keď k nemu chodia chlapci z dediny,
Stavanie mája po roku si zopakovali aj na Revúčke
Napísal(a) B. Vrabcová
Každoročné stavanie mája je tradíciou už aj na Revúčke (miestna časť mesta Revúca). Tento rok sme sa tam stretli 19.5.2018 a stavať sme začali hneď po 17:00 hodine. S kultúrnym programom sme začali hneď ako sa chlapom podarilo vysokánsky strom dostať na miesto. Vystúpili: FS Lykovec, DFS Lykovček, FSk Muránska Lehota a samozrejme aj domáca FSk Revúška. Za zorganizovanie tejto akcie ďakujeme všetkým zúčastneným. (Poznámka OD: Hodne k tejto udalosti vypovedajú aj originálne fotografie pána Pobočeka, ktoré sú súčasťou tejto krátkej informácie. Udalosť spravila v Revúške poriadny rozruch, lebo zaujala skoro každého jej obyvateľa, a tak vlastnou účasťou či mladí, či starší prispeli k peknému farebnému koloritu bydliska. Vysoký máj
Viac...
Slovenské tradície stavania májov opäť na výslní i v strednom Gemeri
Napísal(a) B. Vrabcová
Počasie v Revúcej nám v piatok 18. mája 2018 naozaj prialo. Vďaka tomu netrvalo chlapom z FSk Revúška a FS Lykovec dlho a ozdobený, mohutný máj bol na svojom mieste v priebehu pár sekúnd. V kultúrnom programe sa nám pred budovou mestského kultúrneho strediska predstavil DFS Lykovček, FS Lykovec, FSk Revúška, FSk Spod Kohúta Revúčka – Muránska Zdychava a spevokol Úsvit. Diváci si popri speve mohli vychutnať pálenku a pagáčik, ktorý si pre nich pripravili organizátori podujatia mestské kultúrne stredisko v Revúcej a mesto Revúca. Všetkým zúčastneným ďakujeme, že prijali pozvanie vystupovať a samozrejme aj divákom, že nás prišli svojou hojnou účasťou podporiť.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na ďalšie stretnutie s ľudovými tradíciami v rámci projektu U nás taká obyčaj. V stredu 23. mája 2018 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera návštevníci bližšie oboznámia so zvykmi počas Rosadlí v malebnej dedinke Pača. Uvedie ich folklórna skupina Bučina, ktorá sa zachovávaniu miestnych tradícií venuje už takmer desať rokov. „Skupina sa orientuje na oživovanie miestnych kalendárnych, rodinných, pracovných zvykov, piesní a typického nárečia, ktoré sa výrazne líši od gemerského, skôr má bližšie k rusínskemu, čím sa v našom prostredí vyníma. Aj zvyky na Rosadle, v iných oblastiach známe ako Rusadle či Turíce, mali v Pači inú podobu ako v hornogemerských obciach a sme radi, že nimi
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Prvé vyháňanie dobytka na pašu uviedli Genšenky z Honiec v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 25. apríla 2018 bol v Dome tradičnej kultúry Gemera folklórny večer s folklórnou skupinou Genšenky z Honiec, ktorá uviedla svoj program s témou prvého vyháňania dobytka na pašu. Nechýbali spevácke čísla ani rozprávanie o tradícii, s ktorou sa v súčasnosti už nestretávame. Program zaujal divákov a výkony členov skupiny odmeňovali spontánnym potleskom. „Funkcia obecného pastiera bola zodpovedná, musel to byť človek dôveryhodný a pracovitý, ktorý si získal úctu gazdov a vedel sa o zvieratá postarať aj v ich núdzi. Prvý výhon bol v obci sviatkom. Celá dedina sa stretla a popri práci so statkom sa aj zabavila, hlavne mládež,“ uviedla Mária Lukáčová, vedúca folklórnej skupiny. „Tento kolektív je pomerne mladý, ale vo svojom repertoári má spracovaných už niekoľko zaujímavých tém,
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-