Tradície (188)
Veľké Teriakovce mitrovali od rána do neskorého večera
Napísal(a) MG od
Záverečné mesiace roka bývali pre gazdov a ďalší pospolitý ľud aj na Gemeri obdobím, ktoré je každoročne zavŕšené najkrajšími sviatkami roka - Vianocami. Dovtedy sa konali na našom vidieku rôzne slávnosti spojené s ukončením poľnohospodárskeho roka - vyhodnotenie obdobia žiatvy či pasenia dobytka, doplnené ľudovými hrami a spestrenými rozprávaním rôznych príhod
Sychravosť jesenného večera zmenili zavíjankové piesne a tance
Napísal(a) Dana Lacková
Priaznivci folklórnych stretnutí si v stredu 19. októbra 2016 mohli v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave vychutnať svadobnú zavíjankovú atmosféru pod názvom „U nás taká obyčaj...." Zavíjanka odjakživa patrila k vrcholom svadobnej hostiny. V minulosti bola spojená s rôznymi obradnými zvykmi a úkonmi, ktoré mladomanželom
V stredu 19. októbra 2016 o 18-tej hodine si priaznivci Gemerského osvetového strediska v Rožňave a jeho folklórnych stretnutí pod názvom „U nás taká obyčaj ...“ vychutnajú polnočnú svadobnú atmosféru. Medzi najkrajšie ľudové zvyky a tradície patria tie svadobné. Snímanie venca – party z hlavy mladej nevesty, zavíjanka,
Na mitrovaní aj tento rok fakľový sprievod bačov a valachov
Napísal(a) Mirka Vargová
Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk, na ktorý pred piatimi rokmi nadviazali v obci Veľké Teriakovce podujatím Slovenské mitrovanie, počas ktorého čaká na verejnosť odborný program, ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality a viaceré sprievodné aktivity ako jarmok, výstava či drevené atrakcie pre deti.
Pravá gemerská muzika, tanec a spev v podaní folklórneho súboru Borostyán z Drnavy a ĽH Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Dana Lacková
V stredu večer, 21. septembra 2016, sa opäť stretli priaznivci folklóru v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, aby sa dozvedeli o rôznych príležitostiach na zábavy, ale aj o zvykoch a jedlách na gemerskej hostine v minulosti. V gemerských obciach, či už v slovenských, alebo maďarských sa práve v jesennom
Vojaci rožňavskej posádky mali Deň otvorených dverí
Napísal(a) JUDr. Jozef Pupala
Velenie útvarov práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, raketometného oddielu, posádky Rožňava pri príležitosti Dňa Ozbrojených síl SR pripravilo dňa 22.9.2016 v čase od 10.00 do 14.00 hodín v priestoroch kasární „Deň otvorených dverí“ pre žiakov škôl mesta Rožňava a jeho okolia. Na nástupisku boja pripravená bojová technika útvaru spolu s posádkami vojakov.
Pomalé umieranie historických regiónov...
Napísal(a) Ľudovít Ján Šomšák
Medzi kontraproduktívne zmeny v štáte a spoločnosti po roku 1989 patrí aj nové územnosprávne členenie Slovenska. Tento necitlivý zásah do historickej identity regiónov, ergo aj Gemera a Malohontu, ich odsúdil na pomalé umieranie. Súčasná podoba územnosprávneho členenie nesie všetky znaky svojvôle, krátkozrakosti ba aj skupinových,
"U nás taká obyčaj" s Gemerskou hostinou a folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča
Napísal(a) D. Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave Vás opäť pozýva do Domu tradičnej kultúry Gemera na stretnutie s folklórom pri pokračovaní cyklu „U nás taká obyčaj“.
„V stredu 21. septembra so začiatkom o 18.00 hodine uvádzame Gemerskú hostinu s folklórnym súborom Borostyán z Drnavy a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča. Gemerčania sa vždy radi
Pod hradom Krásna Hôrka odštartuje už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier
Napísal(a) Soňa Kostrábová
Na priestranstve pod hradom Krásna Hôrka odštartuje v sobotu 6. augusta 2016 už jedenásty ročník Krásnohorských hradných hier, ktoré sú zaradené medzi TOP podujatia programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita. Aj tento rok čaká návštevníkov od slávnostného otvorenia až do neskorého večera
Prvý jún 2016 nebol len dňom detí, ale aj dňom, kedy sa priaznivci regionálneho folklóru stretli na ďalšom folklórnom večere organizovanom Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave. V Dome tradičnej kultúry Gemera postavila folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej tradičný „máj“ - veľkú brezu ozdobenú farebnými stužkami a za spevu a tanca návštevníkom predstavila “Vyšnoslanské Rusadľe“.
Viac...
Folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej 1. júna vráti čas v GOS v Rožňave na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli
Napísal(a) Dana Lacková
Aj keď je 1. jún poväčšine venovaný deťom, Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo v tento deň tohto roku ďalší „dospelácky“ folklórny večer z cyklu U nás taká obyčaj. Spoločne s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa o 18. 00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave prenesú diváci v čase, vrátia sa späť do polovičky mája, na päťdesiaty deň po Veľkonočnej nedeli, kedy nastáva nedeľa turíčna - Rusadľe.
Stavanie májov vo Vlachove sa zachovalo pod názvom Rusadlie. Tento sviatok patrí k veľmi významným sviatkom kresťanstva a má u nás dlhú tradíciu. Slávi sa na 50. deň po Veľkej noci
na oslavu zoslania Ducha Svätého. Tak ako kedysi sa chlapci už v sobotu ráno schádzajú s pílkami a sekerami, aby išli narúbať máje. Väčšinou sú to brezy, ktoré sa potom zdobia stužkami. Dievka, ktorá už má frajera, dostane červený smrek.
Stavanie májov je jedným z najstarších tradícií, ktorý sa až doteraz udržiava na Gemeri
Napísal(a) MG-OD
Stavanie májov je jedným za najstarších tradičných sviatkov, ktorý sa až doteraz udržiava na celom Gemeri. Počas svojej existencie prešiel všelijakými zmenami i spôsobmi stavania májov. Mohli by sme o ňom tiež povedať, že sa vyznačoval najmä osobnými vzťahmi medzi mládencom a dievčinou symbolizovanými práve mladými stromčekmi, ktoré predstavovali jednoduchosť, skromnosť a krásu. Keďže sa tradícia viazala k mesiacu máj, aj táto tradícia dostala názov Stavanie májov.
Majáles spojený s oslavou Dňa matiek prizdobený dôstojným programom potešili Vlachovčanov
Napísal(a) Mgr. Martina Gálová
Obecný úrad Vlachovo v spolupráci s OZ Stromíš a MO MS vo Vlachove usporiadali v kultúrnom dome dňa 8.mája 2016 o 14.00 hod. Majáles spojený s oslavou Dňa matiek. Po úvodných slovách Sašky Vargovej sa prihovoril starosta obce Ing. Peter Pakes, ktorý sa tiež poďakoval všetkým mamám za ich starostlivosť a lásku. S pekným programom sa predstavili škôlkari a žiaci ZŠ s MŠ vo Vlachove pod vedením svojich učiteliek.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-