Historické pamiatky (42)
Objavte fascinujúcu gotickú architektúru a bohatú históriu v obkolesení malebnej prírody na Gemeri. Počas letných mesiacov je sprístupnených jedenásť kostolov, ktoré sú držiteľmi prestížnej značky Európske dedičstvo. Vstupné do všetkých pamiatok je dobrovoľné a ostáva miestnemu cirkevnému zboru na údržbu kultúrneho dedičstva. Z niektorých kostolov si môžete za dobrovoľný príspevok odniesť mapu Gotickej cesty či informačnú brožúrku, prípadne si kúpiť suveníry, ako magnetky a pohľadnice. Môžete do nich zavítať v týchto otváracích hodinách:
Návštevnícke centrum Gotickej cesty v Rimavskej Bani
Napísal(a) Viktor Brádňanský
Prijmite pozvanie na predstavenie vizualizácie plánovaného návštevníckeho centra Gotickej cesty, ktoré prevedie návštevníkov regiónu príbehom gotických fresiek na Gemeri. Súčasťou podujatia bude aj premietanie filmu „Fantastický stredovek“ v exteriéri gotického kostola. Stretneme sa v stredu 17.7.2024 o 19:30 v obci Rimavská Baňa.
PROGRAM: 19:30 | Privítanie hostí pri budove Evanjelickej fary v Rimavskej Bani. 19:45 | Prehliadka priestorov a predstavenie vizualizácie budúceho návštevníckeho centra 21:00 | Premietanie dokumentárneho filmu Fantastický stredovek v exteriéri gotického kostola. Svoju účasť, prosím, nahlasujte do 16.7.2024 do 12:00 hod. na email:
Örs Orosz v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, pozýva na prezentáciu jeho novej knihy pod názvom Osudy sôch/Szoborsorsaink. Autor knihy pozýva všetkých milovníkov histórie a vlastivedy na putovanie časom, v rámci ktorého môžu spoznať pamätné miesta, symboly verejných priestranstiev s uhorským alebo maďarským kontextom vzniknuté na území Slovenska pred rokom 1945 a ich nelichotivý zvrátený osud. Ako sochy a pamätníky znamenajú stvárnenú pamäť národa, tak sú osudy pamätných miest odtlačkom histórie maďarskej komunity na Slovensku. Monografia, ktorá má 450 strán a je ilustrovaná takmer tisíckou fotografií, vyrozpráva príbehy takmer stovky verejných sôch, reliéfov, pamätných tabúľ a ďalších pamätných znakov.
V Gombaseku na hornom Gemeri obnovili dve kultúrne pamiatky
Napísal(a) MG od
Dve národné kultúrne pamiatky obnovili v rekreačnej oblasti Gombasek, časť obce Slavec, neďaleko okresného mesta Rožňava na hornom Gemeri. Ide o kúriu Andrássyovcov a susedný objekt slúžiaci ako správcovský dom. Na ich slávnostnom odovzdaní do používania sa zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý na sociálnej sieti ocenil ich záchranu. Pri tejto príležitosti, o. i. povedal: "Na začiatku bol sen, vízia a veľká vôľa zachrániť kultúrnu pamiatku. Vďaka odvahe a spolupráci, ktorá presahuje hranice kraja a štátu dnes môžeme obdivovať túto nádhernú premenu."
Historická kúria Andrássyovcov v Gombaseku sa mení na múzeum a z priľahlého správcovského domu sa stala kaviareň s modernými službami pre návštevníkov. Presne pre takéto výsledky má zmysel európske zoskupenie Via Carpatia, ktorého zakladateľom je aj Košický samosprávny kraj. Projekt na obnovu pamiatok s turistickým potenciálom získal spolu s cezhraničnými partnermi podporu 1,3 milióna eur z programu slovensko-maďarskej spolupráce.
Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Vďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Žijeme v dobe, keď sa ustavične niekam ponáhľame. V strese každodenných starostí sa už takmer vôbec nedokážeme tešiť zo života. Aj to je dôvod, prečo by sme si mali pripomínať históriu svojich predkov, život našich starých mám a otcov. Oni boli celý život spätí s prírodou a tešili sa z každej maličkosti. Žili skromne a vážili si všetko, čo im život priniesol. Na ich príbehoch môžeme vidieť, že sa dalo žiť aj bez elektriny, áut a počítačov. Spokojne a šťastne.
Dnes môžeme svoju minulosť okrem škôl spoznávať v skanzenoch či na príjemných podujatiach, ako bol napríklad ostatnú sobotu historický festival v Kraskove. Atrakciou pre súčaníkov bol stredoveký tábor s dobovým jarmokom, na ktorom ponúkali svoje výrobky brašnár, tesár, sviečkar, minciar či vinár. Oživením pre malých i veľkých zasa skupina stredovekých žoldnierov s halapartňami i delostreleckým oddielom, lukostreľba, sokoliari či dvorské tance na lúke.
Projekt DOTYKY S HISTÓRIOU žije v Rimavskej Sobote už osem rokov
Napísal(a) GMOS Rimavská Sobota
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote bolo organizátorom už VIII. ročníka projektu DOTYKY S HISTÓRIOU, ktorý bol zameraný na priblíženie histórie prostredníctvom návštevy sakrálnych pamiatok, starobylých kostolíkov, rodných domov, pamätných izieb a pamätníkov našich dejateľov. Projekt bol realizovaný v dvoch etapách, I. etapa sa konala 9. augusta 2019 a vybrali sme sa po severnej trase Gotickej cesty – navštívili sme kostoly vo Veľkých Teriakovciach, v Rimavskej Bani, v Rimavskom Brezove a v Tisovci.
II. etapa sa konala 15. novembra 2019 a navštívili sme časť južnej trasy Gotickej cesty – kostoly v Rimavskej Sobote, Rimavskej Seči a v Žípe.
Zaujímavé informácie o zaniknutých kostoloch, vedľajších sakrálnych stavbách v obciach Veľká Poloma a Malá Poloma (dnes Gemerská Poloma) a málo známej kaplnke v Betliari, podal vo svojej prednáške Samuel Sebastián Očkaík, študent 2. ročníka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, o. i. víťaza celoslovenskej dejepisnej olympiády za rok 2019. Prednáška bola prínosom v poznávaní miestnej histórie, ktorú žili a vytvárali naši predkovia. Svojím spôsobom bola splátkou za dlh, ktorý máme voči vlastnej histórii a všeobecnej kultúrnosti. Je sympatické a symbolické, že tento dlh začal splácať príslušník mladej generácie. Nadobudol som presvedčenie, že jeho vnútorná zanietenosť k histórii dáva nádej, že v splácaní dlhu bude úspešne pokračovať. Držím mu palce.
Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste
Napísal(a) M. Mikitová
Koncom minulého týždňa, v dňoch 30. a 31. augusta a 1. septembra 2018 gemerská Gotická cesta ožila mimoriadnym ruchom a zažila nielen zvýšenú pozornosť, ale aj zaslúženú úctu k historickému kultúrnemu dedičstvu zo strany vedeckých profesionálnych pracovníkov a mnohých ďalších záujemcov. Občianske združenie Gotická cesta v odbornej spolupráci s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR usporiadalo významnú konferenciu Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, ktorá bola zameraná najmä na popis reštaurátorských prác, obnovu a konzervovanie umeleckej výmaľby a na výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu v stredovekých gotických kostoloch horného Gemera a Gemera-Malohontu.
Pripomíname si 189. výročie ničivého požiaru v Jelšave
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 26. júla 1829 mesto Jelšava zasiahol ničivý požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Okrem iných stavieb podľahli ohňu Ševcovská, Teplická a Zvonárska ulica, mestský a stoličný dom, kasárne a tri kostoly. Zo záznamov z cirkevného archívu je známe, že nasledujúcu nedeľu po tomto dátume, by mal byť „kajúcim dňom“, kedy by sa mali vykonávať služby Božie a sväté omše v kostoloch v meste v ten deň a v jednu hodinu. Citujem z Paberkov mesta Jelšava:
Oheň vypukol o tretej hodine na Ševcovskej ulici. Zhorela celá Zvolenská – zvonárska, Teplická i Ševcovská ulica. Zhorených domov bolo 450. Zhoreli aj všetky tri kostoly: Starý katolícky s dvoma vežami, dva zvony sa rozpolili, tretí sa zachoval, Kostolec „nižný“, vystavaný za palatína Vesselényiho katolíkom v roku 1660,
Viac...
Nová prezentácia poľnej šachtovej pece
Napísal(a) PhDr. Ing. Jaroslava Neubauerová, PhD.
V katastri obce Gemerský Sad, časť Nováčany, okres Rožňava, sa v roku 1982 archeológom podarilo lokalizovať presnú polohu zaniknutej stredovekej osady Somkút. Archeologickou činnosťou odkryli poľné šachtové pece, ktorých vnútorný priestor mal hruškovitý tvar a bol veľmi kvalitne vymazaný so žiaruvzdornou hlinou. Predpokladá sa vzhľadom na veľkosť a na prostredie kde boli nájdené, že mali svoju úlohu vo výrobnom procese. Charakteristickými nálezmi vo výplni spodnej časti objektu boli hlinené dýzne, ktoré slúžili k vháňaniu vzduchu do pecí.
Zaujal nás projekt obnovy historického kina v Železníku
Napísal(a) HPS
V roku 2017 sa naše občianske združenie Skryté poklady Slovenska výrazne zameralo na aktivity smerujúce ku skrášleniu okolia a celkovej obnove budovy historického kina v obci Železník (v bývalom okrese Sirk), ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Na jar sme podali žiadosť cez grantový program Nadácie Orange na úpravu okolia budovy. Za päť mesiacov sa nám podarilo uskutočniť viacero úprav, ktorými sme sa snažili sprístupniť objekt a jeho okolie širokej verejnosti a turistom.
Barokový organ z Brdárky pripravený na organový koncert
Napísal(a) Edita Kušnierová
V evanjelickom kostole v Brdárke okrem pozoruhodného dreveného mobiliáru, súčasťou ktorého je oltár, kazateľnica a dvojboká drevená empora s maľovanými biblickými výjavmi nájdeme aj mimoriadne zaujímavý historický organ. Je to drobný pozitív s jedným manuálom bez pedálu, vo všetkých častiach pôvodný, s piatimi sekciami píšťal, uložený v skrini zdobenej bohatou neskorobarokovou rezbou a pestrou polychrómiou, v ktorej prevažuje šedozelené a červenohnedé mramorovanie. V organovej skrini sa zachoval latinský nápis:
Unikátna pamiatka na Gemeri ožije vďaka dobrovoľníkom
Napísal(a) Vlado Ondrejovič
Ranogotický kostolík v Henckovciach je roky nevyužívaná, chátrajúca stavba. Pritom predstavuje cennú kultúrnu pamiatku, súčasť Gotickej cesty, súboru stredovekých kostolíkov, tvoriacich súvislú turistickú trasu. Toto leto sa spájajú študenti a nadšenci s odborníkmi z občianskeho združenia Gotická cesta, aby spoločne pripravili projekt Sedem strážcov. Aktivity v kostole prebiehajú od pondelka 14. augusta a trvajú až do soboty 19. augusta, dobrovoľníkov môžete zastihnúť priamo v kostole v čase 8.00-13.00 hod. Podstatou aktivít je týždenná práca v kostolíku, skladajúca sa z jeho oživenia a plánovania stratégií jeho ďalšieho využitia.




























Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-