
Knižnice (205)
Župné dni v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Košická župa podporila v rámci internej výzvy Tradície inšpirujú inovácie aj projekt rožňavskej knižnice
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, zrealizovala druhú etapu zážitkovo-informačnej záhrady Čaro Gemera II.
V areáli knižnice bol v rámci projektu vytvorený zážitkovo-informačný chodník, ktorý je doplnený o nové informačno-interaktívne panely a o tzv. Knižnú oázu. Tá ponúka priestor pre realizáciu nových informačných, vzdelávacích či zábavných outdoorových aktivít, rôzne besedy, čítania, muzikoterapiu, biblioterapiu, či realizáciu vyučovacích hodín netradičnou formou. Aktivity knižnice sa tak presunú aj do exteriéru, návštevníci tu budú môcť objavovať čaro kníh a čítania aj takouto netradičnou formou.

Za šťastie sa oplatí bojovať * Predčasniatko v rodine
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja a Občianske Združenie Malíček pripravili v mesiacoch marec – apríl 2022 pre širokú verejnosť putovnú výstavu o predčasne narodených deťoch „Narodil sa bojovník“.
Pokroky medicíny posledných dvoch desaťročí priniesli výrazné zmeny aj v starostlivosti o budúce mamičky. „Štandardné“ tehotenstvo trvá 40 týždňov. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. Starostlivosť o predčasne narodené deti je nesmierne náročná.
V roku 2011 založila Ľubica Kaiserová Občianske združenie Malíček. Už 10 rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku. Vznikol teda z iniciatívy rodičov s podobnými skúsenosťami. Ako vysvetľuje pani Kaiserová, ktorá je srdcom i dušou združenia a zároveň je i staničná sestra na oddelení s predčasne narodenými deťmi: „Malíček svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí a poskytuje cenné a hlavne praktické informácie a podporu rodičom. Naším poslaním je byť mostom medzi rodinou a nemocnicou.”
Týždeň slovenských knižníc v roku 2022 v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Týždeň slovenských knižníc sa uskutoční v dňoch 28. 2. – 6. 3. 2022 pod spoločným mottom Knižnice pre všetkých. Základným cieľom je pozitívne zviditeľňovať knižnice ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie prostredníctvom najrozmanitejšieho spektra aktivít a podujatí. Z dôvodu pandemickej situácie sa presúva do ONLINE priestoru.
„Môj Disneyho svet“ * Prvý člen veľkej rodiny postavičiek i tí ostatní
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa). Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, vyhlásila výzvu pre deti i dospelých o najzaujímavejšiu výtvarnú prácu pod názvom „Môj Disneyho svet“.
Walter Elias „Walt“ Disney sa narodil 5. decembra 1901 v Chicagu. Pochádzal z piatich detí a nemal ľahké detstvo. Od malička mal talent na kreslenie. Traduje sa, že jeho prvý zárobok bol za obrázok koníka, ktorý si u neho objednal sused. Popri klasickom vzdelávaní si výtvarný talent cibril v umeleckej škole.
Začiatkom 20. storočia vládla v amerických kinách nemá groteska, ktorej priekopníkmi boli Buster Keaton a Charlie Chaplin. Práve od nich čerpal Disney inšpiráciu pre svoje animované filmy.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského sa zapojila do Medzinárodného dňa darovania knihy
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, sa dňa 14. februára 2022 zapája do Medzinárodného dňa darovania knihy.
Zakladateľkou sviatku Medzinárodného dňa darovania knihy bola Emmy Broadmoor, Američanka, matka troch detí, zakladateľka webu s detskými knihami v USA. Všetko sa to začalo tým, že sa jeden z jej synov pýtal, prečo si ľudia nedávajú knihy len tak, a prečo nie je v roku deň, kedy by to mohli urobiť. To bol impulz pre zrod nového sviatku.
Pavel Košík: Zachytenie okamihu môže byť skutočný klenot
Napísal(a) Tatiana Bachňáková

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave obnovila svoje priestory
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu „Hravo i vážne medzi knihami“ v roku 2021 obnovu priestorov, aby sa vytvorilo estetickejšie a útulnejšie prostredie pre prácu s knihou. Projekt, realizovaný v mesiacoch jún až december 2021, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
„V rámci poskytovania kvalitných služieb sa snažíme nielen vyhovieť požiadavkám čitateľov ohľadom informácií, ale aj o vytvorenie príjemného prostredia v knižnici,“ povedala na úvod riaditeľka knižnice Iveta Kyselová. „Vďaka Fondu na podporu umenia sme pokračovali s obnovením priestoru a zariadenia pre čitateľov mladšej vekovej kategórie,“ dodala.
Viac...
Príbeh v hlavnej úlohe - Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. pre žiakov II. stupňa základných škôl a pre odbornú verejnosť v piatok 5.11.2021 o 13.30 hod. podujatie s Tiborom Hujdičom pod názvom „Príbeh v hlavnej úlohe“. Projekt z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Jeden z najväčších slovenských propagátorov čítania Tibor Hujdič, ktorý je známy aj ako Pán Mrkvička, sa bude venovať rožňavským deťom druhého stupňa základných škôl, ako aj pedagógom. Chce tak upriamiť pozornosť na každodenné čítanie kníh, a to aj v školách počas iných hodín, ako je len hodina slovenského jazyka a literatúry.
„Nepoučujme deti, že by mali čítať. Urobme vzory zo seba. Ukážme im našu vášeň, raz za čas si prečítajme aj knihy, ktoré čítajú deti a zrazu sa máme o čom baviť. Toto je cesta,“ povedal v jednom rozhovore Hujdič a dodal: „Treba uvažovať skôr o podporných veciach. Skúsiť rozprávanie o knihách. Cez príbehy im ukazujme svet, nové myšlienky.“
Perly poznania s úsmevom, ktorý spája - Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. pre verejnosť literárno-vedomostnú súťaž Perly poznania. V piatok 5.11.2021 sa v popoludňajších hodinách uskutoční vyhodnotenie súťaže a workshop pre verejnosť s lektorkou Danielou Milánovou pod názvom „Farebná harmónia – maľovanie mandál“. Projekt z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Knižnica ako inštitúcia, ktorá má vplyv na širokú verejnosť, dokáže svojou činnosťou pomôcť bežnému človeku nájsť svoj osobný mier v dnešných pohnutých časoch.
Literárno-vedomostná súťaž „Perly poznania“ podporuje čítanie v každom veku, chce zvýšiť informovanosť o slovenskú literárnu tvorbu a prostredníctvom netradičných a kreatívnych foriem práce s knihou vytvára pozitívny vzťah ku knihe.

(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v jesenných mesiacoch literárnu a výtvarnú súťaž pre deti do 15 rokov pod názvom „Hľadá sa Babka a Dedko pre rok 2021“.
Literárna a výtvarná súťaž o starých rodičoch pre deti do 15 rokov má v tomto roku aj netradičnú tému na rozvoj detskej fantázie a predstavivosti. Bližšie o tom prezradila Natália Gyüréková, pracovníčka knižnice, ktorá je akousi „mamou“ tejto súťaže. „Predstavte si, milé deti, že sa pozeráte do zrkadla a vidíte tam seba ako dedka alebo babku. Nakreslite alebo opíšte, ako asi budete vyzerať vy o niekoľko rokov, keď už budete starí.“
Dajte si „hudobnú tabletku“ – Tajomstvá v literatúre IV.
Napísal(a) T. Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravila v rámci projektu Tajomstvá v literatúre IV. na dňa 26. októbra 2021 o 17:00 hod. podujatie pre širokú verejnosť z oblasti hudby – „Muzikoterapia – relaxačný vplyv hudby na naše zdravie“. Túto tému predstaví Dušan Zatroch DiS. art, hudobník, vedec, pedagóg Základnej umeleckej školy. Podujatie finančne z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Hudba je účinný nástroj, ktorý ovplyvňuje duševný a fyzický stav človeka. Lekári starovekého Egypta, ako aj starovekého Ríma, od nepamäti používali zvuky na liečenie tela a duše. A liečitelia v starovekej Číne vytvorili druh „hudobných receptov“, pretože pevne verili v magickú silu liečenia zvukom.
Gustáv Lojko – 160. výročie narodenia
4. december – Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec – 2.6.1871 Tisovec) – pedagóg, spisovateľ, básnik,
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu. Zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. Po príchode do Revúcej sa venoval osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej a ľudovýchovnej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval ako 22-ročný veršami Hlasy z cudziny, v roku 1866 mu vyšla zbierka Spomienky. Počas pôsobenia v Revúcej mu vyšla zbierka Zvuky gemerské. Poviedkami, besednicani, fejtónmi i historickými, folkloristickými a pedagogickými článkami prispieval do časopisov a novín Orol, Sokol, Pešťbudínske vedomosti, Národnie noviny, Cirkevné listy i do almanachu Tatran.. -MM-
Samuel Ferjenčík – 230. výročie narodenia
4. december – Samuel Ferjenčík (4.12.1793 Zvolen – 28.7.1855 Jelšava) – ev. farár, publicista, meteorológ, ovocinár.
Študoval v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote, teológiu v Bratislave a Jene. Od roku 1927 pôsobil ako farár v Jelšave. Bol tiež priekopníkom ovocinárstva a hospodárskej osvety na Gemeri, v rokoch 1841 – 1847 riaditeľ "Čerešnického spolku" v Jelšave. V roku 1852 mu Ústredný meteorologický ústav vo Viedni poslal meteorologické prístroje a ako jeden z prvých výsledky svojich krátkodobých aj dlhodobých meteorologických pozorovaní a predpovede počasia uverejňoval v slovenských novinách. Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí, bol aktívny účastník slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849, bol členom spolku Tatrín, patril k šíriteľom osvety a národného uvedomenia medzi slovenskou verejnosťou. Je autorom kázní o cirkevných pomeroch v Uhorsku. Vyšli tlačou pod názvami Duchovní reč. Rozširoval slovenské časopisy, kde aj prispieval svojimi článkami, publikoval aj príspevok o histórii Muránskeho hradu. . -MM-
Adolf Titus Reuss – 200. výročie narodenia
6. december – Adolf Titus Reuss (6.12.1823 Revúca – 21.1.1902 Revúca) – národopisec, ekonóm.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, potom študoval v Levoči, Bratislave a Halle. Pôsobil ako juristický slúžny v Jelšave a Muráni. Už počas štúdií sa zaoberal zbieraním slovenských ľudových rozprávok, prispel do prvej slovenskej zbierky rozprávok Jána Francisciho-Rimavského, do zbierky Slovenskje povesti, do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí i do rukopisnej zbierky rozprávok svojho otca Samuela Reussa, nazvanej Codex revúcky, ktorý je v súčasnosti uložený v zbierkach Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine. Patril k zakladateľom Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej a finančne naň prispieval. Pochovaný je na revúckom cintoríne, jeho fotografia sa nezachovala. -MM-
Rudolf Homola – 125. výročie úmrtia
6. december – Rudolf Homola (1.4.1822 Revúca – 6.12.1898 Revúca) – pedagóg.
Štúdium teológie ukončil v Halle. Krátko pôsobil ako kaplán v Revúcej a profesor na ev. kolégiu v Prešove, od roku 1862 opäť v Revúcej ako profesor a správca prvého slovenského gymnázia, neskôr ako účtovník revúckej Pomocnice. Zaslúžil sa o založenie i rozvoj revúckeho gymnázia, bol zostavovateľomn jeho výročných správ. Je autorom učebníc dejepisu, dejín nemeckej literatúry, úvodu do harmonizácie chorálov pre učiteľské školy a didaktickej poviedky, propagujúcej sporenie a sporiteľne. Jeho činnosť pripomínajú aj informácie v Pamätnej izbe slovenského gymnázia v Revúcej. -MM-
Ľudovít Skalník – 175. výročie úmrtia
7. december – Ľudovít Skalník (19.1.1783 Rožňava – 7.12.1848 Jasov) – cirkevný hudobný skladateľ, profesor a kanonik.
Jedna z najvýraznejších osobností dobových hudobníkov v kontexte dejín hudobného klasicizmu na Slovensku. Člen premonštrátskej rehole, v roku 1808 vysvätený za kňaza. Od roku 1807 profesor na gymnáziu v Rožňave, od roku 1809 kanonik, člen jasovského premonštrátskeho kláštora, kde dlhé roky zastával funkciu majstra hudby. Komponoval chrámové a vokálno-inštrumentálne skladby – omše, rekviem, antifóny a iné, ktoré sú charakteristické svojským melodicko-harmonickým myslením. V roku 2020 vyšla raritná nahrávka troch jeho omší C dur, D dur, Es dur na zvukovom nosiči CD vo vydavateľstve Hevhetia. Jeho omša C Dur zaznela na koncerte 6. júna 2021 v premoštrátskom kostole v Košiciach v podaní členov orchestra Štátneho divadla v Košiciach pod taktovkou Adriána Harvana. -MM-
Imrich Pekár – 185. výročie narodenia
9. december – Imrich Pekár (9.12.1838 Rožňava – 12.7.1923 Budapešť) – strojný inžinier, národohospodár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na polytechnike vo Viedni a Karlsruhe. Od r. 1859 pracoval v mlynárskom priemysle v Anglicku a vo Francúzsku, neskôr profesor hospodárskej akadémie v Debrecíne. V r. 1880 bol na študijnej ceste v USA, zaujímal sa o americký obchod so pšenicou a mlynárenský priemysel. Iniciátor zavedenia systému verejných skladov v Uhorsku. V Rijeke dal postaviť prvý elevátor v Uhorsku. Bol spoluzakladateľom úč. spol. pre riečnu a námornú dopravu v Uhorsku. Vypracoval systém zisťovania kvality múky podľa jej farby, ktorý bol po ňom pomenovaný pekarizáciou. Prispieval do technických a hospodárskych časopisov. V roku 1910 zriadil základinu na pomoc chudobným žiakom rožňavského evanjelického gymnázia. -MM-
Ján Gallo – 15. výročie úmrtia
10. december – Ján Gallo (3.7.1922 Chyžné – 10. 12. 2008 Prešov) – učiteľ, historik, zveľaďovateľ kultúry Gemera.
Študoval v Spišskej Kapitule a v Bratislave na Pedagogickej fakulte UK. Ako učiteľ pôsobil v Kokave n/Rimavicou, v Tisovci a v Revúcej, od roku 1972 ako docent na FF UPJŠ v Prešove. Okrem pedagogickej práce dirigoval detský spevácky zbor a miešaný spevokol v Poltári, mužský spevácky zbor v Kokave nad Rimavicou. Tu založil a dirigoval dychovú hudbu a bol správcom osvetovej izby. Počas svojho pôsobenia v Revúcej sa pričinil o otvorenie pamätných izieb Prvého slovenského gymnázia, v ktorej významne pomohol zhromaždiť bohaté archívne materiály. Jeho vedecko-publikačná činnosť sa rozrástla do veľkých rozmerov. Napísal mnoho odborných článkov a publikácií, napr. Revúcke gymnázium 1862 – 1874, Dejiny stredných škôl na Gemeri do polovice 19.stor., P. J. Šafárik ako vychovávateľ, učiteľ a pedagóg, Portréty profesorov Slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej, monografie obcí Muránska Zdychava, Štítnik, Muráň, Chyžné, Tisovec a iné. 16. mája 1997 mu bolo udelené Čestné občianstvo mesta Revúca a 23. 9. 2022 Čestné občianstvo Kokavy nad Rimavicou in memoriam. -MM-
Štefan Pekár – 250. výročie narodenia
18. december – Štefan Pekár (18.12.1773 Rožňava – 8.2.1829 Pondelok, dnes Hrnčiarska Ves) – cirkevný historik, publicista.
Školu navštevoval v Gemerskej Panici a v Rožňave, študoval v Levoči a Prešove, v roku 1796 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako vychovávateľ v Štítniku, ako evanjelický farár v Kunovej Teplici, v Rimavskej Sobote, v Pondelku. Bol členom Malohontskej učenej spoločnosti, v jej ročenkách uverejnil básne a príspevky, ktoré majú dokumentárny význam k poznaniu snáh gemerských vzdelancov v období osvietenstva. V oblasti ľudovýchovy bojoval proti poverám a šíril vzdelanosť, dbal na rozvoj a hmotné zabezpečenie cirkevného školstva, spracoval históriu cirkvi v Pondelku, vrátane životopisov kazateľov a učiteľov. V roku 1824 bol vyznamenaný krajinským miestodržiteľom za obetavosť počas morovej epidémie. -MM-
Albert Schlosser – 185. výročie narodenia
19. december – Albert Schlosser (19.12.1838 Rožňava – 12.7.1896 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Študoval na strednej škole v Rožňave a na technickej banskej akadémii v Loeben v Rakúsku. Bol majiteľom baní a hutí v Gemeri, predovšetkým v Rožňave a podieľal sa na ich rozvoji. V rokoch 1884-96 pôsobil aj ako dozorca evanjelického gymnázia. Zakladateľ a veliteľ hasičského spolku v Rožňave, vypracoval návrh štatútu spolku podľa podobných štatútov z iných miest s prihliadnutím na miestne podmienky. Zakladajúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 28.3.1874, kde bol štatút prijatý. -MM-
Július Markovič – 110. výročie úmrtia
19. december – Július Markovič (21.12.1860 Hrachovo – 19.12.1913 Viedeň, pochovaný v Novom Meste nad Váhom) – lekár, verejný činiteľ.
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874-80 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, v Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Kornel Ivan Halát – 100. výročie narodenia
29. december – Kornel Ivan Halát (29.12.1923 Gočovo – 27.5.2000 Montpellier, Francúzsko) – misionár ev. a. v. cirkvi.
Prvý kňaz slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. pôsobiaci ako misionár – zvestovateľ evanjelia a učiteľ bohoslovectva v Kamerune a Benine, doktor teologických vied na Univerzite v Štrasburgu, pastor a generálny vikár francúzskej lutherskej a reformovanej protestantskej cirkvi, profesor Univerzity Paula Valéryho v Montpellier vo Francúzsku. Po štúdiu na misijnej škole vo Francúzsku začal v roku 1948 misionársku službu. Pôsobil spolu s manželkou Emíliou medzi domorodým obyvateľstvom v africkom Kamerune a Benine. Zvestoval im evanjelium, zakladal školy a nemocnice, založil časopis v tamojšej reči. Na misiách v Afrike strávil viac ako 30 rokov. Neskôr pôsobil vo Francúzsku v Montpellier, kde prednášal a učil aj český a slovenský jazyk. Dňa 5.10.2003 mu bola na priečelí gočovského kostola, kde bol pokrstený, odhalená pamätná tabuľa. 31.10.2005 STV vysielala polhodinový dokumentárny film o jeho živote a činnosti, ktorý bol v Slovenskom evanjelizačnom stredisku vydaný aj na DVD. -MM-
Anton Kiss – 140. výročie úmrtia
30. december – Anton Kiss (14.4.1813 Sátoraljaújhely – 30.12.1883 Rožňava) – lekár, prírodovedec, kultúrny pracovník.
Lekársky diplom získal v r. 1838 na univerzite vo Viedni. Potom sa od r. 1841 natrvalo usadil v Rožňave ako mestský lekár, bol aktívnym členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy, ktorý bol založený v roku 1867 v Rožňave, usporiadal mnoho prednášok z viacerých oblastí medicíny, napr. ortopédie, ale aj očného lekárstva. Jeho obšírny príspevok o chorobách na Gemeri obsahuje množstvo zaujímavých a cenných štatistických údajov. Bol členom riaditeľstva akciovej spoločnosti Rožňavskej sporiteľne a záložne, člen prípravného výboru založenia Múzejného spolku, v r. 1863 bol jedným zo zakladateľov a predsedom Rožňavského spevokolu. Bol iniciátorom postavenia mestskej plavárne na pravom brehu rieky Slanej a veľkého mestského parku v juhozápadnej časti mesta. Bol aj zakladateľ a riaditeľ meteorologickej stanice v Rožňave. Venoval sa prieskumu jaskýň, kde meral teplotu a zloženie vody, vzduchu a tlaku a preskúmal ich aj po zoologickej stránke. Významným je jeho detailný popis Jasovskej jaskyne. Zaujímal sa o minerálne vody a skúmal ich zloženie a vplyv na ľudské zdravie. Publikoval rozbor vody rožňavských železitých kúpeľov a zaoberal sa geologickým a nerastným zložením Dobšinej a okolia. V roku 1885 v juhozápadnom cípe mestského parku v Rožňave mu postavili liatinový pomník, ktorý bol v roku 2002 zreštaurovaný. -MM-
Viera Briestenská – 30. výročie úmrtia
31. december – Viera Briestenská (8.10.1930 Podolínec – 31.12.1993 Rožňava) – maliarka, grafička.
Po gymnaziálnych štúdiách v Kežmarku a Levoči absolvovala Školu umeleckých remesiel v Bratislave, kde potom pracovala ako reklamná grafička. Od roku 1967 žila a tvorila v Rožňave. Vo svojej umeleckej tvorbe používala techniku škrobu a ako prvá na Slovensku sa venovala batikám, v ktorých kombinovala farby s rôznymi druhmi podkladovej textílie. Pracovala aj so železom, cínom a inými kovmi, opracovávala prírodné kamene na plastiky. Bola autorkou drobných reliéfov pre účastníkov medzinárodného architektonického kongresu v Rožňave (1967), vytvorila pamätníky SNP, v Rožňave vyzdobila interiér smútočnej siene, jej dielom je aj reliéf v bývalom kine a slnečné hodiny pri hvezdárni, abstraktné diela zo zváraného kovu na fasádach bývalého domu služieb a obradnej siene cintorína. Z rôznych druhov kovu zhotovila ozdobné trezorové dvere pre Košický zlatý poklad a numizmatickú zbierku Východoslovenského múzea v Košiciach. Okrem toho sa venovala i knižnej grafike a ilustráciám. -MM-