Vytlačiť túto stránku
pondelok, 21 október 2013 22:09

Mokrolúckym nárečím: Kondáš

Napísal(a) OH,JD
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

V ďedžine zmo mali aj pasťíre, šva svine pásol. Pánboh via skä prišól do ďedžini, volali ho bašík Kilík. Merel len meťer ščiricečpeč, ale čižmi nosil dvanácki a na hlave šiarní kalap, ako Jánošík nosil.
Nemal nikoho. Aj pri tom remesle, šva robil, mu bulo otupno. Nemal mu kto ani uvarič, ani svine zahnač. A tak se rozhodnúl, až se ožení. Mal už možno 45 – 50 rokó, ale na tom nezáleželo. Ve bulo došč žian, šva bi aj za takiho šli. Van se rozhodnúl, až si pajďe na Hron ženu hledač. A tak aj spravil. Na ťia ednia šeťi, šva mal, si obliakol dĺhí starí kabát a hibaj ho na Hron na Pohorelú. A tak si tam vikrašoval v ťich velkich čižmách a f kalape až luďe zo dvoró len kukali a rozpráveli se: „Šo toto za pan, šo to za pan.“ A tot „pan“ si Hronku hnedž najšól, aj došikoval jú a už buli dvä.
Ďedžina mala aj obecniho kurnaza a tot slúžil, kím slúžil. Ale za Kilíka búl už aj tot starí, tak richtár rozhodnúl, až kurnaza treba zabič, meso visekač a aj pastírovi dač. Meso z kurnaza bars smrdelo, tak luďe ho nekupovali, aj se pokazilo.
Pasťírovi dali z toho kurnaze hlavu a tot jú prikäzal žene uvarič si f kotlu. Ak bula uvarená, malí chlap

calú hlavu zožral, no ale potom bulo zle. Nemahól to zo sebe vitlašič za tri dni. I vikldal to pasťírovi, šva kozi pásól asi takto: „Rudo maj, viaš ak ti me bolelo, nedajbože to von dostáč. Ale ak me tretí den popusťilo, tak to zhúklo zo mne, až se len tak zem träsla.“

„Ta ve bašík,“ povia Rudo, „ale kto to viďel zožrač odrazu calú hlavu z kurnaza!“
(Ondrej Herich, Ján Dacho: Šva sä stálo, ši sä nestálo..., 2003, Úryvok)

 

Čítať 3502 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:27