pondelok, 20 február 2012 21:37

Muránskym nárečím: Ak sa dakoďi v Muráňu zavíjala mladá nevesta Doporučený

Napísal(a) Margita Hajdúková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

U nás bívala svaďba pri mlaďimu. S kosťela išli šicá svadobníci otprevaďiť mladú aš po dvere mlaďiho. Tam sa rozďelili: edňí ostáli pri mladom a druhí išli do toho domu, skäďe  bula mladá. A tak sa robila svadba vo dvoch domoch. Ale furt bulo veselši pri mlaďich. Vo dvoroch pri mlaďimu už šekali svokrovci, abi si privítali  ňevestu. Dali jej do ruky tisíc korún, abi furt mala peňaze. Dali jej zesť cuker, aby mali slatkí život. Musela prekrošiť chliep na prahu, abi  jej ňigdaj ňechibeu a abi z ňej bula dobrá gazďiňa.
V chiži si okolo mlaďich posadali družice, družbove a starejší. Ťen im zavinšuje a pije im na zdravä. Vinšovali aj ostatňí, prekusovali si, spievali,

tancovali. Na vešeru nosili polievku s gágoríkamí, praženuo mäso s rískašou, nokerle a mäso s kadejakimá zóskamí, pešenuo bravšovo mäso s knédľamí a kapustou. Plňacinu dávali s krompeľamí a viprážanuo mäso s krompeľovím šalátom. Gu pounoci dávali plňenú kapustu. Potom šickie taňiere pozberali, dali šistie, a kažďimu nakládli aj s trojakéj torťi, z makovej, tvarohovej a orechovej kvaki, štrúdli, s pleťenca a podokladali ešte šakovakich kusou. Toto si skoro každí odňiesou domóv.
Pri vešeri muzikanti kažďimu hrali pieseň, komu aká sa pášila. Kažďí položiu na tanier  ďesať -, dvacaťpäť- alebo aj päďesátkorunášku. Ba kotor chlap chceu robiť gavaliera, ta šmariu na taňier aj stokorunášku. Tomu uš potom vyhrávali do ucha ňilen ednú, ale aj väcej piesní.
O pounoci prišlo šesť žien od roďišou mlaďéj. Za cestou spievali a ňesli zo sebou kolášou a trungu. Išli zavíjať mladú. Svokra už mala porichtovaňí šerveňí hantúšok, abi mali do šoho zaviť ňevestu. Skoréj kupovali delínki a pozďejší hrčie kažmírki. Mladú posaďili na vedro, do kotriho dau mlaďí peňaze pre prviho družbu.  Ťen zobrau mlaďej venšok. Tot si schiťila dakotrá družica, kotrá sa kcela najskorej vidať. Nevesťe dali na hlavu hantúšok a oblekli šerveňí vigan. Žeňi pritom spievali šakovakie piesňe. Muzikanťi zašali hrať, edná s kucharok schiťila taňier a zašala vikrikovať, že šijá mladá. Tancujú s mladou, kto skríknúu moja mladá a na tanier šmariu peňaze.
Ňevesta tancovala aj hoďinu, kím ju šicá nevikrúťili. Naostatok ju schiťiu mlaďí zať, ale aj von museu hodňe zaplaťiť. Tak si mladá vitancovala chockeľo korún.
Potom bula druhá vešera, obišajňe šňicľa s krompeľamí. Dakotrí sa tak spili, že ňeveďeli o sveťe a išli spať. Dakotrí ešťe po pounoci dostáli dobrú náladu. Cigáňe vihrávali na rostrhnúťá. Starí kceli len samie čardáše a vera sa bavili aj do rana do siedmej. A ľuďe obstávali popod obloki aj do rana. Ag zaťáhli  firhang  na obloku, hňeď im odkäzali, že im šmará skalu. Aj ťim von sa furt ujšlo za svaďbi.
Po svaďbe bulo treba šúchať ďilinu, šo sa tancovalo a dnuká zas ponosiť šicok bútor, lebo dom pred hosťinou museli vipratať.
Zaznamenala Margita Hajdúková
v júli 1968
{jcomments on}

Čítať 3970 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:27

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!