Vytlačiť túto stránku
nedeľa, 02 september 2012 17:10

Ondrej Kračún sa vyznáva k svojmu Slovníku nárečia v Rejdovej, ktorý pokrstili na Gemerskom folklórnom festivale 2012 Doporučený

Napísal(a) Ing. Ondrej Kračún
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Detai z obálky knihy Slovník nárečia v Rejdovej, ktorý napísal Ing. Ondrej KračúnAutak zmo se naučili...“ pod týmto názvom sa prezentoval na 39. ročníku Gemerského folklórného festivalu Slovník nárečia v Rejdovej.  Dovoľte mi, aby som vám povedal zopár viet, ako slovník vznikal, čo je jeho obsahom a čo by som mu želal.
V minulom roku som našiel svoje poznámky a slohové práce zo 70. rokov minulého storočia a vzápätí vyšla výzva SPP Dedičstvo regiónov. Hneď som oslovil Valentíkovcov, myslím starostu Rejdovej a riaditeľku ZŠ v Rejdovej, vypracoval som projekt a poslali sme im ho prostredníctvom Obecného úradu. V súlade s projektom sme začali práce na zbieraní materiálov k slovníku. Projekt síce nebol podporený, ale práce

sa rozbehli s takou intenzitou, že som si povedal: dokončím to, pretože nechcem sklamať tých, čo som už navštívil a tých, čo ma podporovali, ktorí prispeli svojimi nápadmi, slovami a financiami.
Slovník bol snom niektorých bývalých funkcionárov, osôb v minulom storočí, z nich spomeniem aspoň dvoch: Ondreja  Urbana, bývalého predsedu Poľnohospodárskeho družstva Rejdová a Ondreja Bezeka, bývalého predsedu MNV Rejdová. Obidvaja mi často rečovali: „Dobre by bulo, keby se to dajak zapísalo, aby na to mládež nezapomenula!“
Nuž, Ondrej, jeden hore, druhý chvalabohu na zemi, dnešným dňom sa váš sen uskutočnil. Splnil sa aj môj sen, pretože vždy som hovoril: „Musím to urobiť, nech to má každá domácnosť, každý, kto má vzťah k Rejdovej!“
Pri písaní som mal tú výhodu, že som vyrastal v Rejdovej, že som bol obklopený jednoduchými ľuďmi, starými rodičmi, rodičmi, strýkami a tetkami od Šebáka, od Kučeru, od Pinašaja, od Kostku, od Ďurmana, od Berdarskjeho, od Važťana, od Vilíma, od Pavla, od Deliu, od Krišky, od Miškomartina, krstnou materou Zuzanou Tomášikovou, susedmi a komami, ktorí mi pomáhali.
 Ak použijem slová Rejdovčanov, tak v uplynulých mesiacoch to boli: “Ondrej vitaj! Vedúci, de se tu bereš! Andriško, už tak dluho som te nevidela! Koma ahoj! Vojdi a siadni si a rečuj čo máš novjeho!? Uvarím ti halušky - napiekla som postruhníky, varím baraninu - dáš si, ponukni se!“ Samozrejme, že som neodmietol, pretože: halušky, pirohy, bouchy, baraninu, či cíbliky, alebo juchu môžem jesť každý den, dnes už pravda menej, ale na tom som predsa vyrástol!
Slovník začína verziami ako a kedy vznikla obec Rejdová. Historicky sú známe dve verzie, čitateľ si vyberie, ktorá sa mu zapáči, potom sú chronologicky usporiadané a opísané dôležité udalosti  v Rejdovej až do dnešných dní, záverom tejto časti je stručný vývoj obyvateľstva. Za pomoc v tejto časti ďakujem Jánovi Liptákovi  a Jánovi Kolesárovi. Chlapci, vďaka Vám!
Ďalej nasledujú samotné slová usporiadané v abecednom poradí, pričom na opačnej strane sú fotografie z Rejdovej. Mojím zámerom bolo, aby som vzbudil vo vás hrdosť na starých majstrov ľudovej krásy (neodvážim sa použiť slovo architektúry), vkusu, práce s drevom, kameňom a hlinou. Je to len zlomok toho, čo rokmi zapadlo prachom a čo sa už nenávratne stratilo.
Slovník obsahuje okolo 2 000 slov, ktoré sa používali v Rejdovej, pričom s určitosťou viem povedať, že ich je oveľa viacej. Už dnes viem ďalšie, na ktoré som si jednoducho nespomenul, alebo mi ich nikto nepripomenul. Preto vás chcem požiadať o jeho priebežné doplňovanie prostredníctvom oficiálnej stránky obce, alebo mojej stránky. Slovník je písaný štýlom: Píš, ako počuješ! Neprešiel gramatickou ani redakčnou úpravou, preto prosím o vaše pochopenie.
Každé slovo zapísané v Slovníku však vo mne vyvolalo predstavu na konktrétneho človeka z Rejdovej, na konkrétnu prácu alebo činnosť, ktorú vykonával, na jednotlivé udalosti v Rejdovej od zrodu človeka - teda „kerstin, až po smert,“ starostlivosti o deti, o zvieratá a práce od jari až do Kračúna.
A či veríte, či nie  po zbere materiálov z Rejdovej, a dedinách a mestách nášho Slovenska, kde všade sú roztrúsení Rejdovčania, vo svojich spomienkach som sa v noci zhováral s remeselníkmi a živnostníkmi: Báčim od Šipuľu, od Rejnáka, od Vilíma, od Chalupku, ľudovými rezbármi - strýkom Lopovom, Mackom Beľušom, Mokrenčákom, Dovalovským od Šebáka, alebo Mišom Halkom Rolíkom, salašníkmi - Mackom, Sabadošom, alebo strýkom od Zelinu, kováčmi - strýkom Očenášom alebo  Gábrikom, kolárom a zhotoviteľom vozov - strýkom od Klímu, košikárom - Dovalovským od Urbana, alebo strýkom Rolíkom od Janiska - výrobcom drevených kosísk, hrablí a iných výrobkov. Hodiny som presedel pri čipkárkach - tetke Žofke od Krajca alebo od Vilíma a stoľármi a truhľarmi - strýkom od Berďara  a majstrom Goliášom a Jánošíkom a nespočetným množstvom tkáčok a výšivkárok - pretože tie boli takmer v každom dome v Rejdovej.
Pred sebou som videl sedieť na vozoch hrdých kočišov furmanov - Bezekovcov, strýka Kováča spod Herbu, strýka Jána od Mihouka, Jána Dovalovského Hutníka, strýka Teraja, Romokovcov, či strýka Uhľaríka. Obdivoval som mohutné a upracované ruky lesných pilčíkov a šindľarov, ako strýka od Mihouka, Šebu, Ďurmana, Čapeka alebo Gibovcov.
Záver Slovníka je mi najmilší. Vyvoláva vo mne spomienky na detstvo, na riekanky a rozpočítavanky. Predstavil som si všetkých svojich učiteľov Vrablicovcov, Šmijákovcov, Tomkovcov, Tomášikovcov, Kračúnovcov, Chalupkovu, ako aj rovesníkov a dievčatá staršie i mladšie na školskom dvore, na majálesoch a hrách na Notárskej lúke, na Herbe, na Pľacu, alebo aj na Záhumienku, na Ulici, Vyše dediny, chudobných, ale čistých a upravených v skromných šatách vypraných síce nie v Pervole, ale  vyvarených  v kotloch a vypratých v krištáľovo čistej vode na potoku Mlyná na Hute.
Nuž ... „En ten tíny, sa roka tíny, sa roka tiky taky, ale vele bumbu lus...“ Neviem síce, čo to znamená, ale „autak zmo se naučili,  autak som to napísau a mojím želaním je, aby ste to nezapomenuli!“
Krstnými rodičmi boli Janka Brdárska (zastupovala svoju mamu Máriu, od ktorej som sa veľa naučil a ktorej vďačím za veľa cenných rád) a Ondreja Petriska, ktorý mi nikdy neodmietol žiadne vystúpenie. Obidvaja sú svojím životom spojení s tradíciami v Rejdovej.
Moje poďakovanie patrí starostovi obce pánovi Valentíkovi a riaditeľke GOS v Rožňave pani Novotnej za to prostredie v piatok večer dňa 24.8.2012.
Ing. Ondrej Kračún

{jcomments on}

Čítať 16414 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:34

3 komentáre

  • Odkaz na komentáre Lohonka Petr utorok, 05 máj 2020 20:22 Napísal(a) Lohonka Petr

    Vážený pán inženýr Kračún, přeji Vám hezký den a mám k Vám velkou prosbu

    Jsem důchodce z Budějc, jižních Čech, ČR a společně s kamarádem studujeme a sbíráme originály nářečních slovníků z ČR,SR a českých a slovenských menšin žijících v cizině případně bývalého Československa.

    Dozvěděli jsme se,že měl být vydán v roce 2012 Slovník nárečia v Rejdovej 2012?.

    Prosím pane inženýre o informaci pokud byl vydán, měli bychom o něho velký zájem.

    Připravujeme Studii o vlivu českého a slovenského nářečí na obecný český a slovenský jazyk.

    O slovník máme velký zájem,samozřejmě jej zaplatíme i s poštovným předem. Můžete nám prosím v této věci pomoci ?

    Děkujeme předem za odpově´d.
    Napísal(a) ING.LOHONKA PETR

  • Odkaz na komentáre ING.LOHONKA PETRl utorok, 19 november 2019 13:05 Napísal(a) ING.LOHONKA PETRl

    Vážený pán inženýr Kračún, přeji Vám hezký den a mám k Vám velkou prosbu

    Jsem důchodce z Budějc, jižních Čech, ČR a společně s kamarádem studujeme a sbíráme originály nářečních slovníků z ČR,SR a českých a slovenských menšin žijících v cizině případně bývalého Československa.

    Dozvěděli jsme se,že měl být vydán v roce 2012 Slovník nárečia v Rejdovej 2012?.

    Prosím pane inženýre o informaci pokud byl vydán, měli bychom o něho velký zájem.

    Připravujeme Studii o vlivu českého a slovenského nářečí na obecný český a slovenský jazyk.

    O slovník máme velký zájem,samozřejmě jej zaplatíme i s poštovným předem. Můžete nám prosím v této věci pomoci ?

    Děkujeme předem za odpově´d.

    Lohonka,Milota z Budějc,jižní Čechy,ČR

  • Odkaz na komentáre Miro pondelok, 02 apríl 2018 22:41 Napísal(a) Miro

    Ta nepisav nikto nič, chybaj ja.
    Ta to asi preto bo to ňe Fejsbuk :-/