Vytlačiť túto stránku
utorok, 21 február 2012 15:08

Ratkovským nárečím: "Panebože, zbläkniže v tom trnú!" Doporučený

Napísal(a) MG
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Šva hlava, to rozum
V meskom dvore kopali studnu. Ebi robotníkom dák väc ueviplačili z meské kasi ako zaslúžä, pán richtár viniasl vírok: ež sä studnä misí premeräč. Ale lächko to povedač a tažko spravič. V tích šäsoch ešče nebuli ani láchtre, ani metre, chiba lokče a rováše. Lenže šva hlava -  to rozum. Richtár nejadól darme chliab meskí, lebo vedev vše pohnúč rozumom, ako krava chvastom.
„Chlapci, prineste drúšik, hnedž je odmeräná. A sem sä za mnó vi šicí, šva ste tak visokí, ako jä."
Drúšik sä položiv šrégom nad studnu a pán richtár zalapiv sä zan rukami

tak, ež mu nohi do studni viseli.
„No, teraz nech sä,“ podá „druhí na moja nohi zalapí a tomu zas na nohi trečí, tak uvidžímo, na kelo je chlapó."
Koj sä už edno trä pána richtárovi za nohi trímali, tomuto to pošälo kus täžkva bič.
 „No poškajte,"  podá  „kím si ruki poplujem!"
 Ale švaže, kím ruki poplúvali, drúšik puščili a tak hibáj šicí na spodok do studni. Len horko-täžko sä z né vislobodžili a potom — z meränä nebulo ništ. 

Volba richtárä
Predtím sa nestareli stolišnia vrchnoste do volbi meskich úradníkó, ale každva mesto volilo si slobodne, koho kcelo a zaš kcelo.
Bula volba richtárä. Starí na žädon spvasob nechcev už ostáč, ež podá — aspoň ostatnia dni života kce pri triazvom rozume prežič a pijätikó sä väc neprepomáhač.
Ale ku richtárské palici sä najdú vše lude, na každí palec aj desäč. A vera velmi täžko bulo viberač, koj to šicí súci aj ku piaru (péne) aj ku poháriku. Ani bi nebuli vedeli vivolič, kobi starí pán richtár svojó múdroščó im nebú ešče edoráz posvjačiv. 
„Koj sä," podá, „nevjate rozhodnúč, nech rozhodne los; a ebi nikoho nepotváräli, ež adaj falošne písav cedulki, nech tot los bude živí. Puščite voš na posredok na stval. To zvjarätko je aj tak krotkva a neskáše ako blcha. A tí, kotrí sú za richtárä viznašení, nech obstanú stval a na koho voš zlezia, tot nech bude richtárom.“
A urobili tak. Nebohí Marcik Pelech im za dva groše vdäšne prepuščiv ednú, lebo ich mav aj na tucti. A milá voš čichím lezom približovala sä hneč k ednimu a hneč druhimu, až konešne edniho si zvolila, a na nom sä usadžila. A tomu zakrišäli: vivat! – a bulo po volbe.
Nevjam ši až dosäl takto richtára volä? 

Pane Bože, zbläkni že…
Tetka Michlíková bula chudobná doviška, nemala len ednú kozišku, túto chodžila pášč na Melichovú strán a dakä inde po medzäch a kríkoch. Edoráz bula vera pri pasenú zaspala a milá koziška — hibáj pomedzi kríki a trni — sä jé stračila.
Zobudží sä a kozi nit. Hlädá, volá, kriší, ale koza ništ. Ukonaná, umolestovaná konešne ruki zloží a vzdichne:
„Ach, Pane Bože, zbläkni že v tom trnú!"

Zostavila: Marta Mikitová
{jcomments on}

Čítať 3302 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:42