Nárečím stredného Gemera sa vážne zaoberal aj známy zberateľ ľudových piesní a obyčají Ondrej Herich. Vymyslel popritom aj spôsob, ako napísať dlhé ä, ktoré je také príznačné pre tento kraj (ä). Dôsledne spracoval aj gramatiku predovšetkým sirkovského nárečia a v tomto uverejnil viacero príhod a spomienok. Známa sa v tomto smere stala jeho brožúrka Šva sä stálo, ši sä nestálo ... v Sirku, Mokré Lúke, ale aj inďe v Gemeri, ktorá vyšla v roku 2002. Obsahuje aj stručné nárečové slovníky zo Sirku a z Mokrej Lúky.
Naposledy, koncom roku 2012 vyšiel v Gemerskej Polome Slovník nárečových slov, výrazov, viet, krátkych próz, básní a spomienok. Som jedným z tých, ktorým sa Polomčania odvďačili týmto slovníkom, mne za to, že sa ich folklóru i obci venujem pravidelne na stránke Maj Gemer. Aj keď nie je to nijako obsiahla knižka, ale viem, ako vznikala a ukladala sa tak, ako o nej svedčí aj jej titulok. Spôsob našli v pravidelnom uverejňovaní toho, čo pomaly zaniká aj v tejto rázovitej obci horného Gemera, a pričinením niektorých snaživých ľudí z obce sa kus po kuse, článok po článku, ukladalo do ich obecných Polomských novín. Len vďaka tomu, že zopár zanietencov našlo ochotného starostu Jána Chanasa, ktorý ich v snažení podporil, vyšla 96 stranová brožúrka s takým obsahom. Väčšiu časť tvorí slovník nárečových slov z Gemerskej Polomy. Napočítali ich spolu až 1226. Aj keď sú jednotlivé slová našich gemerských nárečí spoločné, alebo dosť podobné, až teraz som sa dozvedel, čo po polomsky znamená bartechlík. Aby ste aj vy vedeli, tak je to podbradník. Alebo činčä? Vraj tak hovoria malému žriebäťu. A drajfúz je vraj železná podložka pod hrniec. Duršläg je dierkovač, misa s dierkami.
Tipnite si, čo je po polomsky kukurús. Predsa šiška. Tôva je vyliata voda, alebo aj veľa vody. Veru, nájdete v slovníku všeličo, čo ste možno inde ani nepočuli, alebo aj naopak. Podstatné je to, že takto sa polomské nárečie dlhšie udrží medzi ľuďmi a bude sa možno dlho používať. Niekde som dokonca čítal, že nárečím sa zaoberajú v základnej škole i žiaci, pre ktorých učitelia pomocou neho vyhotovili i učebnice. Môže to byť zaujímavé a podnetné i pre iné naše školy.Môžem na záver povedať, že som veľmi potešený týmto slovníkom z Gemerskej Polomy. Nájdeme v ňom ešte aj všeličo iné, čím sa podarilo pani Dane Červenákovej zostaviť túto knižôčku. Za ňou sa ukrýva množstvo práce autorov, ako sú: Jozef Galajda, Zuzana Kalinová, Emília Miškovičová, Zuzana Šimšíková, Mgr. Oľga Štrbová, rodina Ing. Jána Sáreníka, Zuzana Červenáková, Mária Hraneková, Zuzana Chanasová, Ing. Ján Kušnier, Ondrej Olexa, Mária Červenáková a mnohí iní, ktorí poskytli staršie fotografie zo svojho života, alebo obce. Bc. Stanislava Červenáková vkusne doplnila publikáciu o vlastné ilustrácie.
Dokonca spoznáte v tejto brožúrke aj chotárne názvy, a tak ľahko podľa nich zistíte, kde sa v chotári práve nachádzate. Ak poviete domácim, že chcete zájsť, napríklad Do Gäpšíka, alebo Jävrincovú, na Žďäriky, či Pod härb, ľahko vás tam navigujú. A viete, kto býva vo dvore u Kernäšky? Alebo u Findrônišky, u Pálikô, či u Chrienky? Že neviete? A to som spomenul len niečo z výrazov použitých v publikácii. Je v nej čo prečítať, spoznať i použiť. Odporúčam vám ju vziať do ruky a pozorne sa do nej zahlbiť. Mne sa už len prichodí poďakovať sa za tento slovník, ktorý som dostal z Gemerskej Polomy aj s venovaním od jej zostavovateľky. Veľmi si to vážim a oceňujem. Polomci, ďakujem!
Ondrej Doboš
{jcomments on}

































Nielen na Gemeri, ale pomaly po celom Slovensku sa v súčasnosti rozširujú zostavené slovníky nárečia jednotlivých obcí. Pravda, nie je to nič nového, lebo už oddávna si najmä Slováci žijúci v Uhorsku takýmto spôsobom chceli zachovať svoj rodný jazyk. Môžeme povedať, že aj takéto slovníky prispeli k tomu, že sa ľudia v jednotlivých regiónoch môžu pochváliť tým, s čím žili mnohé roky už ich predchodcovia. Na Gemeri sa takouto problematikou v minulosti zaoberal náš národovec Samo
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-