Webová stránka Maj Gemer zaznamenala v týchto dňoch nebývalý údaj. Pred dvoma rokmi ešte 11. mája prvýkrát bola poskytnutá informácia pre návštevníkov stránky od pani Oľgy Zacharovej o pohľadnici z obce Čierna Lehota, ktorá sa do obehu dostala zrejme ešte pred rokmi 1936-1938. (Pamätníci vedia, že roky sú spojené s rozdelením Československej republiky na Čechy a Moravu a na Slovenský štát v dôsledku Mníchovskej zrady západných mocností.) Využila ju mamka jej manžela, ktorá ju poslala svojmu synovi do Vysokých Tatier, kde bol na kúpeľnej liečbe. Možno si pamätáte čo na nej zachytil jej autor N. Pokorný z Tišnova. Pýtali sme sa vtedy, ako sa pohľadnica Čiernej Lehoty v tých rokoch Dlho sa nevedelo ako sa vlastne obrázok malej obce na hornom Gemeri dostal do rúk ľudí, aby ho použili ako pohľadnicu na rôzne príležitosti. Po dvoch rokoch sa nám ozval priamo z Tišnova na Morave pán Josef Hromčík, ktorý náhodou natrafil na internete na náš článok súvisiaci so spomínanou pohľadnicou. Práve zhromažďoval rôzne dokumenty, ktoré chceli Tišnovčania využiť na propagáciu práce ich rodáka, akademického maliara Norberta Pokorného pri príležitosti jeho nedožitých narodenín. Zrejme ide o významného Tišnovčana, ktorý po sebe zanechal príkladnú tvorbu. Keďže tento jeho záber sa im hodil do publikácie, obrátil sa o pomoc na pani Zacharovú. Vtedy sme uverejnili prvý článok o tom, ako sa pohľadnica z Čiernej Lehoty dostala do Tišnova v Čechách i to, kto vlastne bol spomínaný pán Pokorný. Iste ste si to všimli aj vy a spomínate si na túto vzácnosť.
Začiatkom decembra 2015 sa ozval znovu pán Hromčík, aby splnil sľub, ktorým sa zaviazal osloviť vnuka pána Pokorného o ďalšie osvetlenie histórie čiernolehotskej pohľadnice. Keďže ide o zaujímavosť, radi uverejňujeme ďalšiu novú skutočnosť z histórie pohľadnice od jedného z tých, ktorí mali veľmi blízko k akademickému maliaroviIng. arch. Norbertovi Pokornému, ktorý dnes žije v Hořepníku pri Jihlave.
Všimnite si tie zhody mien starého otca a jeho vnuka. Dokonca sa objavuje i ďalšia osoba nosiaca zhodné priezvisko Pokorný. Ale to už prenechávam miesto na odpoveď od pána Hromčíka:
"Dostal jsem písemnou odpověď od Ing. arch. Norberta Pokorného (vnuka akademického malíře Norberta Pokorného, žijícího v Hořepníku u Jihlavy).
Cituji dle jeho sdělení:
„Pohlednice Čiernej Lehoty zřejmě pochází z návštěvy mého otce N. J. Pokorného své sestry Františky, která žila v létech 1937 – 1938 ve Slavošovcích, kde byl její manžel Karel Brychta úředníkem v místní papírně. Postavy na pohlednici nejsou žádnými příbuznými, pouze stafáží. Také si pamatuji na zarámovanou fotografii Krásnej Horky u Rožnavy v otcově pracovně.“
Takže je to objasněno.
Norbert Josef Pokorný, syn akademického malíře Norberta Pokorného, byl fotograf a v té době pracoval v ateliéru u svého otce.
Pan Karel Brycha pocházel z Předklášteří u Tišnova a podílel se zřejmě na modernizaci papírny ve Slavošovcích. Předtím a potom pracoval v Kopřivově papírně v Předklášteří u Tišnova."
Toľko teda na doplnenie k histórii pohľadnice Čiernej Lehoty. Zostáva mi poďakovať pani Zacharovej, ale najmä pánovi Hromčíkovi z Tišnova, že nám dokázal pohotovo reagovať na cestu vzniku starej pohľadnice z našej gemerskej obce i na jej autora. Ukázal nám spôsob, ako využiť jednu z odložených cenností ako pamiatku na oživenie rokov dávno minulých. Bárs by sme našli na našom Gemeri viac takých príkladov ako bola možnosť sprevádzať vznik a cestu pohľadnice spred 80 rokov až do dnešných dní. Vďaka Vám za pomoc, pán Hromčík.
Ondrej Doboš
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.