Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Navždy odišiel vzácny človek, novinár a neúnavný propagátor futbalu Karol Csobádi
V stredu 20. apríla 2016 večer nás navždy opustil vo veku nedožitých 60 rokov zanietený športový novinár, neunavný propagátor futbalu Karol Csobádi. Túto smutnú správu uverejnila 22. apríla aj webová stránka korzar.sk. Kolegiálne kontakty mal zosnulý aj so stránkou Maj Gemer. Aj keď bol mladším kolegom majiteľa stránky, vždy sa rád podelil so svojimi názormi, ale napísal tiež hodne príspevkov na rôzne témy z nášho regiónu.
Mladí karatisti z Revúcej získavajú nielen skúsenosti zo súťažení, ale už aj medaily
V nedeľu 17. apríla 2016 sa siedmi pretekári Karate Klubu Revúca zúčastnili otvorených majstrovstiev Bratislavskej únie karate detí a žiakov spojených so 4. kolom Bratislavského pohára mládeže. Súťaž, ako tradične, sa začala najprv v disciplíne súborné cvičenia kata. Vo vekovej kategórii 8 – 9 roční chlapci nás reprezentovali Štefan Koreň a Juraj Prč. Prvý menovaný si počínal pomerne dobre, no v zápase o bronz prehral a obsadil konečné 4. miesto.
Prečo treťoligoví dorastenci Krásnohorského Podhradia na zápas do Krásnej nevycestovali?
V polovici apríla sa do futbalových súťaží prihlásili aj dorastenecké i žiacké mužstvá horného Gemera a tak diváci si mohli vybrať, kde sa budú pozerať na zápas. Škrt cez rozpočet však spravili dorastenci Krásnohorského Podhradia, ktorí neviem z akého dôvodu sa rozhodli, že do Krásnej na majstrovský zápas, ktorý sa mal hrať v sobotu 16. apríla nepôjdu. Uvidíme, čo ich za to bude čakať, ale riadiaci orgán je v takýchto prípadoch neúprosný. Mužstvá z ligových súťaží si počínali pomerne dobre. Najhoršie však dopadli Gemerskohôrčania, ktorí utržili najvyššiu prehru z nich.
Sirkovskym nárečím: "To buli super fanúšikove"
Koj zmo už pri tom fotbale, treba pódač, ež takich fanúšikó, ako buli Gusťík Krištóf zo Železníka - z Krížu a Lajko Mihálik z Ratkové nebulo na širokom okolú. Gusťík dobre poznav hrášó za Železník. Jano Krištof, Gustíkó brat, bú kapitán a gu tim známejším patrili: Jožko Čatlóš, Dano Zacharóskí, Zolo Budaj, brankár Andro Dinaj zo Sirka, obranca Andro Dinaj, Gusto Kontra od Džinó, ťiaž zo Sirka. Ono jich boulo väc, ale nedajú sä šicí vimänovač, kotrí bi si to zaslúžili a už ni sú medzi živími, napr.: útočník Janko Szentandráši,
Som občanom okresného mesta Revúca
Pravidelne každý rok si žiaci Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej pozývajú na besedu príslušníkov Mestskej polície v Revúcej. Aj tento rok 13.4.2016, v stredu, sa žiaci ôsmeho ročníka v rámci občianskej náuky zoznámili s prácou Mestskej polície v Revúcej. Mestskí policajti pán Ján Fandák a pán Richard Gajdoš oboznámili žiakov so zákonom
Téma Veľkej noc nechýbala ani v Dennom stacionári v Rakovnici
V dennom stacionári pre seniorov v Rakovnici, sa seniori zúčastnili tradičného stretnutia „Veľká noc“ dňa 23. 3. 2016 (streda). Prípravy na Veľkú noc boli v plnom prúde. Na začiatku ako vedúca sociálna pracovníčka som privítala klientov a vysvetlila metodiku práce. Hlavnou tematikou dnešného dňa bola veľkonočná výzdoba. Klienti mali pripravené vopred vytlačené rôzne obrázky, vyfúkané vajíčka, ktoré si zo sebou priniesli a mali na základe svojej fantázie a vedomostí, informovanosti vyfarbovať. Metodika práce bola zvolená vhodne, o čom svedčia aj hotové diela.
Učiteľský pár Zuzana a Peter Berovci svojimi učebnicami podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju
V stredu 18. marca 2016 do ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zavítali Zuzana a Peter Berovci. Aj keď širokej verejnosti tieto mená známe nie sú, v učiteľskej obci ich poznajú všetci veľmi dobre. Tento manželský učiteľský pár sa totiž zaoberá vyučovaním matematiky na základných školách. Obaja začínali ako učitelia matematiky. Sú autormi inovatívnych učebníc a pracovných zošitov, ktoré podnecujú žiakov k tvorivému mysleniu a sebarozvoju.
Vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 7. februára 2016 vo veku 72 rokov zomrel v Revúcej známy publicista Dušan Dubovský. Posledná rozlúčka bude v stredu 10. februára 2016 o 12:00 hodine v Dome smútku v Revúcej.
Dušan Dubovský sa narodil 16.
14. ples Gemerčanov a priateľov Gemera pod Vysokými Tatrami skrášlili Bystränky
Roztrúsení Gemerčania žijúci na rôznych miestach po celom Slovensku radi sa stretávajú pri rôznych podujatiach, ktoré si po celý rok organizujú. Spolok Gemerčanov pod Vysokými Tatrami s cieľom priblížiť rodákom z Gemera a Malohontu tradície, zvyky a obyčaje zorganizoval v sobotu
Gemerská šachová liga v desiatom ročníku má po troch kolách na čele Gemerskú Polomu a Revúcu
Jubilejný desiaty ročník Gemerskej šachovej ligy amatérov sa začal bez väčšieho vzruchu v Štítniku ešte 5. decembra 2015 duelmi siedmich družstiev. Oproti predchádzajúcemu ročníku je v tomto počet o jedno družstvo menší, pretože po odchode niektorých členov ŠK Gymnázia v Tornali po skončení 9. ročníka sa jedno družstvo z Tornale do
Tomáš Ligárt víťazom šestnásteho ročníka Vianočného šachového turnaja v Betliari
Tradičný Vianočný šachový turnaj v Betliari si tesne pred koncom Nového roka 2016 zapísal svoj už 16. ročník. Prvenstvo v ňom si vybojoval Tomáš Ligárt. Ďalšie miesta obsadili: 2. Robert Saszák (ŠK G. Poloma), 3. Ján Rogos (Baník Štítnik), 4. Jozef Vrbiar (Revúca), 5. Milan Šafárik, atď. Ako na stránku Betliara napísal
Na Gemeri sú prvými novorodencami roku 2016 dievčatko i chlapec
Podľa informácií, ktoré nám poskytol hovorca nemocníc Svet zdravia pán Tomáš Kráľ, medzi prvých novorodencov na Gemeri, ktorí sa narodili v Novom roku 2016 za asistencie zdravotníckeho personálu patrí dievčatko a chlapček. Prvé prišlo na svet v pôrodnici v Rimavskej Sobote 1. januára 2016 o 9.35 hod. dievčatko, ktoré dostalo od rodičov meno Sofia. Jej prvými mierami sú 53 cm a 3500 g. Dievčatko i jej mamička sú zdravé.
Prvé dieťa narodené v rožňavskej pôrodnici je chlapec. Jeho mamička, ktorá pochádza z Krásnohorského Podhradia a porodila chlapčeka
Šťastný nový rok 2016 vám všetkým želá Maj Gemer
Veľmi vhodne som dostal prakticky na prelome rokov 2015 a 2016 fotografiu od Miloša Lenga z Rožňavského Bystrého ako poďakovanie za prekvapivý darček od stránky Maj Gemer. Prezentoval sa na nej ako kuchár pripravujúci „juchu“, oblečený s rovnakou zásterou akú v roku 2015 obdržalo viacero mojich spolupracovníkov,
Ako na veľkú Ameriku mokrolúckym nárečím spomínali bašík Rákoš
Z našé ďedžini velé ludží išlo do Ameriki, ale velä se aj vráčili a vikladali domácim, šva to šitko f té Amerike jesto. Mali zmo ednoho - volali ho Rákoš a tot buli dĺho v Amerike a koj se vráčili v amerikánskom kalape, tak to calá ďedžina poslúchala.
Ráz tak horelo v ďedžine, prišli hasiči aj z Revúci, aj z Lehvatki. Hasili, hasili, ale dom aj tak zhorel. Po ohnu chlapi rozoberali situáciu, šva bulo zle, akí buli hasiči, a tu starí Rákoš povedä: „Ta to je len chiba hasičó. Kobi buli takí hasiči ako v Amerike, to bi bulo inak.“ „Báči a akí su tam tam hasiči,“ spitujú se chlapi „v Amerike“?
Muránskym nárečím: „Nože, Martin, povec, ag to bulo s ťim hadom!“
Málo je takých stránok v našom Gemeri, ktoré sa snažia udržiavať bývalú reč našich predkov, ktorú my teraz nazývame nárečím. A keďže ide o Gemer, tak zvykneme dodať aj - gemerským nárečím. Ono je navyše o to zaujímavejšie, že takmer každá obec v Gemeri sa vyznačovala svojou originánou rečou. Už naši starší slávni učení rodáci, ako napr. Samo Tomášik a jemu podobní, dali na známosť, že čo dolina, to na Gemeri reč iná. Dodnes majú pravdu, aj keď náš jazykový klenot je zanášaný spisovnou slovenčinou. Aj keď ona je úradnou rečou a učia sa pomocou nej v školách, nikomu sa nebráni, aby reč svojich predkov udržiaval svojim spôsobom aj dnes.
Pohľadnica z Čiernej Lehoty našla v Tišnove ďalšie riadky o svojom zrode i autorovi
Webová stránka Maj Gemer zaznamenala v týchto dňoch nebývalý údaj. Pred dvoma rokmi ešte 11. mája prvýkrát bola poskytnutá informácia pre návštevníkov stránky od pani Oľgy Zacharovej o pohľadnici z obce Čierna Lehota, ktorá sa do obehu dostala zrejme ešte pred rokmi 1936-1938. (Pamätníci vedia, že roky sú spojené s rozdelením Československej republiky na Čechy a Moravu a na Slovenský štát v dôsledku Mníchovskej zrady západných mocností.) Využila ju mamka jej manžela, ktorá ju poslala svojmu synovi do Vysokých Tatier, kde bol na kúpeľnej liečbe. Možno si pamätáte čo na nej zachytil jej autor N. Pokorný z Tišnova. Pýtali sme sa vtedy, ako sa pohľadnica Čiernej Lehoty v tých rokoch dostala medzi ostatné pohľadnice na Slovensku.
Seniori z Rakovnice dodržiavajú vianočné tradície získané od svojich predkov
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rakovnici stále dodržiava vianočné tradície a tak sa na záver roka 11.decembra 2015 opäť stretli z príležitosti posedenia pod jedličkou. Celé posedenie sa nieslo v duchu tradícií našich predkov. Prezentovali sa pracovné nástroje a pomôcky, ktoré voľakedy používali i zvyky, ktoré si dodnes zachovali. Poukazuje na to aj výstavka a prestretý stôl gazdu na sviatky. Dvojičky Leštákovci nám zarecitovali a zaspievali vianočné koledy, na čo nadviazali členovia ZPOZ-u pri OcÚ v Rakovnici. Na pozadí sa premietali obrázky z histórie našej ZO. Na záver vinš predsedu: "Lásky, šťastia hodiny v kruhu svojej rodiny, užite si spoločné, krásne sviatky vianočné a nech dlho prevláda Novoročná nálada. Príjemné posedenie sa zakončilo tradičnou piesňou
Na želanie Štefana Chochola sa rodná Gemerská Poloma stala miestom jeho večného odpočinku
Prostredníctvom obecných Polomských novín sme sa dozvedeli smutnú skutočnosť, že v Bratislave na sklonku leta zomrel ich rodák Prof. Ing. Štefan Chochol, Csc. Zomrel vo veku 92 rokov v pokoji, tichosti, bez bolesti, doma. Mal rád piesne rodného kraja a rád spomínal na prežité časy. Ako mladý začal pracovať na dopravných stavbách, prešiel ich viacero – ako robotník, kancelárska pomocná sila, technik, vysokoškolský učiteľ. Na štúdium si v mladosti musel zarábať, aby mohol študovať. Špecializoval sa na cestné inžinierstvo, projektovanie a stavbu ciest a diaľnic – získal vedeckú hodnosť kandidáta technických vied, bol menovaný za docenta a získal titul vysokoškolského profesora.
Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie
Interdisciplinárnu konferenciu na tému Kultúrne dedičstvo Gemera a Malohontu a jeho sprístupňovanie pripravil Ústav hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Osvetovým centrom vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestom Jelšava a Quirinus, o.z.. Konferencia sa uskutoční 27. novembra 2015 v priestoroch Osvetového centra vyšehradskej kultúry v Jelšave a bude zameraná na kultúrnu pamäť regiónu z hľadiska výskumu rôznych vedeckých disciplín. Podujatie nadväzuje na dve predchádzajúce, primárne muzikologické regionálne konferencie usporiadané v Revúcej a Jelšave.
Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.