Občania rozhodli, že po prvýkrát na miesta starostov zasadne 14 starostov a 1 primátor. Ide o týchto novozvolených funkcionárov v nasledovných obciach: Tibor Garay, Brzotín, Michal Fedor, Gemerská Panica, Lilian Bronďošová, Gemerská Poloma, Robert Hlaváč, Honce, Ildikó Lukácsová Jovice, Janka Regrutová, Kobeliarovo, Peter Vojtko, Koceľovce, Robert Emödi Lipovník, Ondrej Lipták, Markuška, Tibor Jerga, Nižná Slaná, Július Rusnák, Ochtiná, Michal Domik, Rožňava, Henrieta Horváthová, Rudná, Gejza Ambrúš, Slavec, Daša Ovšonková, Stratená.
Popri nových menách starostov som si tiež všímal, ako využili svoje občianske právo tohtoroční voliči na hornom Gemeri. Už v úvode bolo spomínané, že volieb sa zúčastnil iba každý druhý volič, čo svedčí o tom, že stále veľa občanov nevyužíva právo, ktoré mu poskytuje zákon. Akoby neverili, že by tým mohli prispieť k zmene života k lepšiemu na dedinách, či mestách. Alebo, že im súčasný stav v nich zabehnutý vyhovuje.
To sa odráža aj na počte voličov, ktorí odovzdali svoj hlas vo voľbách predstaviteľom obcí na nadchádzajúce 4-ročné obdobie. Napríklad na zvolenie starostu v Nižnej Slanej stačilo voličom odovzdať 41,43 % hlasov, ale primátorovi Rožňavy ešte menej, iba 32,87. Potešilo však najmä 100 percentné hlasovania pre starostov v Ardove, Bôrke, Dlhej Vsi, Drnave, Gemerskej Hôrke, Hankovej, Henckovciach, Kováčovej, Krásnohorskej Dlhej Lúke, Kružnej, Markuške, Rejdovej, Silici, Vlachove, Vyšnej Slanej.
Mnohí členovia okrskových volebných komisií im takýto výsledok volieb závidia, ale samozrejme, že platiť budú i tie hlasy voličov, ktoré boli nižšie ako spomínané, pretože boli platné a stačili na voľbu starostov. To iste platí i pre tých zvolených starostov, ktorých odovzdané a platné hlasy predstavovali od počtu 17 v Brdárke, až po 1796 v Rožňave.
Dovoľte, aby som zagratuloval všetkých zvoleným starostom a primátorom nášho regiónu, zvlášť, ktorí budú obce riadiť vo funkcii starostu po prvýkrát. Nevšedný výsledok sa v tohtoročných Komunálnych voľbách prejavil v Rožňave, kde mladý podnikateľ tromfol doterajšieho primátora a bude môcť dokázať aj za pomoci občanov, že svoje zámery chce splniť do bodky.
MG od
Zoznam zvolených starostov a primátorov okresu Rožňava 10. 11.2018




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-