Miestna volebná komisia v Štítniku podľa § 18 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v Štítniku zaregistrovala týchto kandidátov : 5. Rastislav Bartoš, Ing., 34, riaditeľ PD, Štítnik, Tichá 523, SDKÚ-DS
6. Ladislav Belányi, 35, podnikateľ, Štítnik, Jelšavská 324, KDH
7. Peter Belányi, 55, robotník, Štítnik, Školská 292, KSS
8. Veronika Belányiová, 31, poľn. manag., Štítnik, Tichá 388, KSS
9. Miroslava Beneová, 37, zdravotná sestra, Štítnik, Nová 111, SDKÚ-DS
10. Gabriel Bischof, Mgr., 30, geograf, magister verej. politiky, Štítnik, Rožňavská 88, OKS
11. Miriam Blašková, 40, podnikateľ, Štítnik, Mierová 402, SaS
12. Jaroslav Bubenčík, 36, robotník, Štítnik, Teplická 284, SDKÚ-DS
13. Štefan Doboš, 34, stolár, Štítnik, Tichá 418, KDH
14. Ján Gallo, 56, živnostník, Štítnik, Jelšavská 331, KDH
15. Ľuboš Gallo, Ing., 55, podnikateľ, Štítnik, Jarková 245, SDKÚ-DS
16. Maroš Gallo, Bc., 31, SHR, Štítnik, Teplická 265, SDKÚ-DS
17. Janka Gallová, Mgr., 42, učiteľka, Štítnik, Nová 531, SaS
18. Norbert Girmon, 36, automechanik, Štítnik, Ochtinská 466, MOST-HÍD
19. Margita Gločeková, Mgr., 67, učiteľka, Štítnik, Tichá 419, SMER-SD
20. Milan Goliaš, 43, živnostník, Štítnik, Teplická 302, nezávislý kandidát
21. Karol Hadžega, 46, podnikateľ, Štítnik, Rožňavská 499, SDKÚ-DS
22. Michal Hanzel, 21, kuchár, Štítnik, Nám.1. mája 439, SMER-SD
23. Ladislav Holéczy, 70, učiteľ, Štítnik, Družstevná 128, SMER-SD
24. Viera Horváthová, Bc., 25, informatik, Štítnik, Jelšavská 360, MOST-HÍD
25. Ondrej Kalina, 56, podnikateľ, Štítnik, Ochtinská 511, SDKÚ-DS
26. Ondrej Kardoš, Mgr., 61, učiteľ, Štítnik, Jelšavská 524, MOST-HÍD
27. Pavol Kupec, 41, traťový robotník, Štítnik, Lesná 287, SDKÚ-DS
28. Marek Kuzma, Ing., 33, materiálový inžinier, Štítnik, Družstevná 147, nezávislý kandidát
29. Jaroslav Lányi, 48, lesný robotník, Štítnik, Ochtinská 467, KDH
30. Slávka Mihóková, Ing., 34, učiteľka, Štítnik, Jarková 236, KDH
31. Helena Milková, 57, admin. pracovníčka, Štítnik, Ochtinská 463, SMER- SD
32. Norbert Novák, 24, mechanizátor, Štítnik, Družstevná 131, KDH
33. Ondrej Pazera, Ing., 27, material. Engineer, Štítnik, Malá Maša 77, nezávislý kandidát
34. Miroslav Petrus, 42, mechanik – operátor, Štítnik, Nám.1. mája 165, nezávislý kandidát
35. Dušan Sisik, 62, podnikateľ, Štítnik, Družstevná 127, nezávislý kandidát
36. Ján Sisik, Ing., 49, ekonóm, Štítnik, Ochtinská 514, KDH
37. Ján Sisik, 22, študent VŠ, Štítnik, Ochtinská 514, OKS
38. Ondrej Sisik, 43, elektrikár, Štítnik, Ochtinská 470, SMER-SD
39. Milan Stančo, Mgr., 54, štátny zamestnanec, Štítnik, Jelšavská 308, SMER-SD
40. Oksana Svatoňová, 37, predavačka, Štítnik, Družstevná 133, nezávislá kandidátka
41. Jozef Šoltés, 60, kurič, Štítnik, Ochtinská 447, SMER-SD
42. Štefan Vido, 61, SHR, Štítnik, Nám. 1. mája 442, SDKÚ-DS
43. Andrea Vidová, Paed.Dr., 40, učiteľka, Štítnik, Jelšavská 339, SMER-SD
44. Margita Vilimová, Ing. PhD., 32, vedecký pracovník, Štítnik, Lesná 288, MOST-HÍD
45. Ivan Vrana, Mgr., 62, učiteľ, Štítnik, Teplická 264, MOST-HÍD
46. Yveta Zdechovanová, Mgr., 49, učiteľka, Štítnik, Družstevná 129, SaS
47. Katarína Zlatnická, 53, podnikateľka, Štítnik, Ochtinská 464, MOST-HÍD
48. Mária Zlatnická, 29, predavačka, Štítnik, Rožňavská 87, KSS
49. Ján Zobola, 46, živnostník, Štítnik, Malá Maša 48, KDH
50. Pavol Zsiga, 30, technik, Štítnik, Teplická 272, ĽS-HZDS.
VYHLÁSENIE KANDIDATÚRY pre voľby starostu obce Štítnik 27. novembra 2010
Miestna volebná komisia v Štítniku podľa § 23 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že pre voľby starostu obce Štítnik zaregistrovala týchto kandidátov:
1. Ladislav Belányi, 35, podnikateľ, Štítnik, Jelšavská 324, KDH
2. Miloš Gallo Barnák, 61, starosta, Štítnik, Teplická 265, koalícia: SDKÚ-DS, SaS
3. Marek Kuzma, Ing., 33, materiálový inžinier, Štítnik, Družstevná 147, nezávislý kandidát
4. Katarína Zajacová, Ing., 56, ekonóm, Štítnik, Jelšavská 323, nezávislá kandidátka.
MVK Štítnik
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-