Čo sa písalo v povstaleckej tlači v prvom septembrovom týždni pred 80 rokmi
Po vypuknutí Slovenského národného povstania, tak ako to v revolučných chvíľach býva, bolo jednou z dôležitých úloh informovať, ale aj upokojiť obyvateľstvo. Takmer okamžite začali na mnohých miestach povstaleckého územia vychádzať noviny a správy: Naše zprávy v Revúcej, Zvesti v Tisovci, Bojovník a Pravda v Banskej Bystrici, Národnie noviny vo Zvolene, Hlas Gemera a podobne... Revúcke „Naše zprávy“ číslo 2 z 1. septembra 1944 priniesli aktuálne výzvy ale aj správy, z ktorých celkového charakteru ešte cítiť optimistickú náladu.
Oslava Dňa baníkov s Baníckym múzeom v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov 2. stupňa základných škôl, študentov stredných škôl a rovnako aj širokú verejnosť na oslavu Dňa baníkov. V minulosti oslavy baníckeho sviatku znamenali prejav spolupatričnosti, vzájomnej úcty a taktiež záujmu o osud baníctva. Súčasťou týchto každoročných osláv boli slávnostné sprievody, svätá omša, odovzdávanie ocenení a pestrý kultúrny program. Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, Gemerským baníckym spolkom Bratstvo a SMZ, a. s. Jelšava každoročne nadväzujú na túto banícku tradíciu.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-