Po vypuknutí Slovenského národného povstania, tak ako to v  revolučných chvíľach býva, bolo jednou z  dôležitých úloh informovať, ale aj upokojiť obyvateľstvo. Takmer okamžite začali na mnohých miestach povstaleckého územia vychádzať noviny a  správy: Naše zprávy v  Revúcej, Zvesti v  Tisovci, Bojovník a  Pravda v  Banskej Bystrici, Národnie noviny vo Zvolene, Hlas Gemera a podobne... Revúcke „Naše zprávy“ číslo 2 z  1. septembra 1944 priniesli aktuálne výzvy ale aj správy, z ktorých celkového charakteru ešte cítiť optimistickú náladu.

Tlačová správa, Revúca, 27.08.2024. V regióne Gemer a Malohont si pripomenú dôležité míľniky slovenskej histórie. Pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania si Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer spolu s partnermi pripravila sériu podujatí s názvom “Povstalecká jeseň v Gemeri”. Cieľom je spoločne oživiť spomienku a priblížiť chvíle, kedy sa slovenský národ postavil za slobodu a dôstojnosť, zažiť návrat do minulosti a vydať sa po stopách SNP. V rámci programu budú mať návštevníci možnosť zažiť autentické spomienky na obdobie SNP, vrátane rekonštrukcie bojov, pietnych aktov, koncertov a ďalších kultúrnych akcií.

Príbeh Revúčana Ladislava Martina Šeböka, účastníka bojov v SNP, ktorý je napísaný podľa historických dokumentov, fotografií a spomienok príbuzných.

Obloha bola tmavá, akoby sa slnko v ten deň uložilo predčasne spať. Deň plynulo prechádzal do noci, hoci jej čas ešte nenastal. Zdalo sa, že celý Gemer sa ukladá na spánok, len sem-tam v niektorých oknách zablikalo svetlo... Noc bola ešte ďaleko, ale deň bol už akýsi unavený, tak ako celý kraj, ako celý svet a ako všetci prostí ľudia z dlhotrvajúcej vojny, smútku, bolesti a hladu. Občas bolo cítiť beznádej nesúcu sa vzduchom ako vôňa koláča, ktorý už-už niekto rozkrája a vôňa sa rozplynie. Boli však mnohí, čo nádej nestrácali.

Príbeh hrdinu SNP, Revúčana Ladislava Martina Šeböka. Pri osemdesiatom výročí významnej kapitoly slovenských dejín chceme pripomenúť príbeh človeka, na ktorého stále spomínajú príbuzní, hoci tiež neboli už jeho súčasníkmi. Zomrel veľmi mladý, život mal pred sebou, keď nešťastie ostatnej svetovej vojny doľahlo aj na neho. A predsa stihol tak veľa! Žil krátko, ale naplno a statočne vytrval tam, kde ho doba a vlastné svedomie postavili. Revúčan Ladislav Martin Šebök sa narodil v našom meste 28. júla 1921 a jeho život treba pripočítať k hrdinským obetiam Slovenského národného povstania.

S mnohými zbierkovými predmetmi v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote  sa  spájajú zaujímavé príbehy. Tak je to aj s predmetom mesiaca august, ktorým je ľahký guľomet „ZB 30J (M 37)“. Spája sa s ním príbeh, v ktorom sa riaditeľ vtedajšieho Gemerského múzea Eugen Wágner snažil do zbierok, a hlavne do novej stálej expozície sprístupnenej v roku 1960, získať zbraň, a to ľahký alebo ťažký guľomet, ktorým by doplnil inštaláciu o protifašistickom odboji a Slovenskom národnom povstaní. Tento zbierkový predmet zároveň rozpráva aj príbeh jednej z najlepších československých zbraní v období pred a počas druhej svetovej vojny.

V utorok, 3. septembra 2024, sa pred Radnicou na Námestí baníkov v Rožňave uskutoční významné podujatie na počesť 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Toto historické povstanie, ktoré sa odohralo v roku 1944, je jedným z najdôležitejších momentov v dejinách Slovenska, symbolizujúcim odvahu a odhodlanie slovenského národa v boji proti fašizmu.

Program podujatia začne o 9.00 hod. slávnostným kladením vencov, ktorého sa zúčastnia predstavitelia mesta, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Základnej organizácie partizána Tótha, ako aj príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento akt je prejavom úcty a vďaky tým, ktorí obetovali svoje životy za slobodu a nezávislosť našej krajiny.

Tohto roku si pripomíname 70. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. V našej malej obci Rožňavské Bystré máme pochovaných štyroch padlých účastníkov SNP - Ján a Pavol Belákovci, Ondrej Gallo-Krajný a Štefan Kalický. V obci žije priama príbuzná jedného z nich - dcéra Ondreja Gallu, pani Mária Lengová. Oslovila som ju, či by niečo nepovedala o svojom otcovi, ktorého stratila ako dvojročné dieťa. Slovo dalo slovo a pani Lengová prišla na Obecný úrad, kde so sebou doniesla fotografie svojho otca, napísaný životopis a s láskou, ale aj so slzami v očiach hovorila o svojom nepoznanom otcovi.